Jozef Mihál . dane . mzdy . odvody

Príďte si pre knižku a podebatovať naživo

2010-04-26T10:43:00.002+02:00

V týchto dňoch ma môžete stretnúť “naživo” na turné zeleného kamióna SaS po Slovensku. Ak máte čas a chuť z očí do očí (či medzi štyrmi očami, ako chcete) debatovať o programe SaS alebo si prediskutovať váš aktuálny problém týkajúci sa daní, odvodov, rodičovských príspevkov a podobne, nájdete ma tu:

Turné (kliknite sem)

Pretože konkrétne termíny nájdete v predošlom linku rozpísané vždy len na niekoľko dní dopredu, tu je orientačne časový plán pohybu zeleného kamióna:

27.4. Prievidza

28.4. Žiar nad Hronom

29.4. Čadca, KNM

30.4. Martin

1.5. Žilina

4.5. Dolný Kubín, Námestovo

5.5. Ružomberok, L. Mikuláš

6.5. Zvolen

7.5. B. Bystrica

8.5. Brezno

11.5. Spišská Nová Ves

12.5. Poprad, Svit

13.5. Stará Ľubovňa

14.5. Prešov

15.5. Bardejov

18.5. Svidník, Stropkov

19.5. Humenné, Vranov

20.5. Michalovce

21.5. Košice

22.5. Rožňava

28.5. Zlaté Moravce

29.5. Nové Zámky

1.6. Komárno

2.6. Galanta

3.6. Dunajská Streda

4.6. Senec

Každému diskutérovi venujem knižku "Daňové a odvodové tipy". A teším sa na vás.

Trojdňový odborný seminár MZDY 2010 KASKÁDY

2010-04-05T23:31:00.011+02:00

Novela Zákonníka práce, zmeny v odvodoch k 1.7.2010, daňový bonus a zamestnanecká prémia v roku 2010, daňové a odvodové tipy. To sú hlavné témy trojdňového odborného seminára, na ktorý vás srdečne pozývame. Seminár je určený pre mzdárov, personalistov, majiteľov a konateľov firiem. Na seminári získate detailné vedomosti o podmienkach a rozdieloch pri platení daní a odvodov pri rôznych formách zamestnania resp. odmeňovania. Dostatočný priestor bude venovaný legislatívnym zmenám v Zákonníku práce a v zákone o dani z príjmov.

Lektor: RNDr. Jozef Mihál, spoluautor internetovej encyklopédie www.drak.porada.sk

Hotel Kaskády (4*), Sielnica pri Sliači http://www.hotelkaskady.sk/

Termín 25., 26., 27. máj 2010 (utorok – štvrtok)

Prvý deň: Novela Zákonníka práce (11.00 - 14.30)

- Pracovný pomer na dobu určitú, príklady
- Pracovný pomer na kratší pracovný čas, príklady
- Ďalšie vybrané ustanovenia Zákonníka práce (skúšobná doba, ukončenie pracovného pomeru, výpovedná doba, odstupné, odchodné)

Druhý deň: Pracovno-právne vzťahy, dane a odvody (8.30 – 13.00)

- Pracovný pomer, dohody o prácach mimo pracovného pomeru, príkazné zmluvy a ďalšie zmluvy podľa Občianskeho zákonníka, spoločníci a konatelia, členovia štatutárnych orgánov – formy a spôsoby odmeňovania, ako klasifikovať príjmy podľa zákona o dani z príjmov, kedy je a kedy nie je nárok na daňový bonus a na zamestnaneckú prémiu, kedy a ako sa platí (a neplatí) poistné na sociálne a zdravotné poistenie.
- Zmeny v odvodoch k 1.7.2010
- Daňový bonus a zamestnanecká prémia v roku 2010-04-02

Tretí deň: Daňové a odvodové tipy (9.30 – 14.00)

- Ako legálne ušetrí pri platení odvodov SZČO
- Zdravotné poistenie a poistenci štátu (študenti, dôchodcovia, mamičky na rodičovskej dovolenke)
- Daň z príjmov a dôchodcovia
- Príjmy zdanené zráţkovou daňou a daňové priznanie
- Dobrovoľné nemocenské poistenie

Už tretíkrát sa stretneme v komfortnom 4* hoteli Kaskády. Hotel je známy vysokou kvalitou služieb. Má výborné podmienky na usporiadanie kongresových akcií. Súčasťou hotela je vynikajúce nové wellness centrum s termálnou a liečivou vodou. Hotel a jeho služby sú zárukou vašej spokojnosti a zážitku, na ktorý nezabudnete.

Ďalšie informácie a prihlášku nájdete tu (kliknite):

http://www.porada.sk/t137315-mzdy-2010-kaskady-odborny-seminar.html

...prípadne si prihlášku vyžiadajte emailom na adrese reliaba(Z)gmail.com ...namiesto (Z) dajte znak @

Príspevok rodičovi a príspevok na starostlivosť o dieťa

2010-01-10T13:24:00.002+01:00

Komentár k príspevku rodičovi, zavedenému od 1.1.2010 a súčasne aj k príspevku na starostlivosť o dieťa nájdete tu (kliknite).

Rodičovský príspevok od 1.1.2010

2009-12-06T22:31:00.003+01:00

Komentár k novému zákonu o rodičovskom príspevku nájdete tu (kliknite sem).

DOBROVOĽNÉ NEMOCENSKÉ POISTENIE V ROKOCH 2009/2010

2009-09-25T22:00:00.002+02:00

Dobrovoľné nemocenské poistenie umožňuje aj osobe, ktoré by inak nebola nemocensky poistená - nie je povinne nemocensky poistená ako zamestnanec alebo ako povinne poistená SZČO - získať nemocenské dávky: materské, nemocenské alebo ošetrovné.

Legislatívne je upravené v zákone č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Dôležité sú pritom najmä ustanovenia:

• § 14 ods. 2 (kto môže byť dobrovoľne nemocensky poistený),
• § 23 (vznik a zánik nemocenského poistenia),
• § 31 (všeobecné podmienky nároku na nemocenské dávky),
• § 32 (ochranná lehota),
• § 33 ods. 2 (podmienky nároku na nemocenské),
• § 34 až 38 (nemocenské)
• § 39 až 43 (ošetrovné),
• § 48 až 53 (materské),
• § 54 (rozhodujúce obdobie),
• § 55 (denný vymeriavací základ),
• § 57 (pravdepodobný denný vymeriavací základ),
• § 58 (nárok na nemocenské dávky z viacerých poistení),
• § 130 (sadzba poistného),
• § 138 ods. 8 (vymeriavací základ),
• § 138 ods. 18 (platenie poistného pri súbehu viacerých poistení),
• § 140 ods. 1 a 4 (vylúčenie povinnosti platiť poistné),
• § 142 ods. 5 (možnosť zmeny vymeriavacieho základu),
• § 143 (splatnosť poistného),
• § 145 (vrátenie poistného),
• § 227 (práva a povinnosti),
• atď.

Rekapitulácia piatich najdôležitejších pojmov a pravidiel v dobrovoľnom nemocenskom poistení platných v rokoch 2009 a 2010

1. Na dobrovoľné nemocenské poistenie (ďalej už len "DNP") sa môže prihlásiť každá fyzická osoba, ktoré má najmenej 16 rokov a má trvalý alebo prechodný pobyt na území SR. Horná veková hranica stanovená nie je. Na DNP sa môže prihlásiť aj osoba, ktorá už je povinne nemocensky poistená ako zamestnanec alebo SZČO.

2. Nárok na nemocenské pri PN alebo na materské z DNP je len vtedy, ak v posledných dvoch rokoch pred vznikom PN alebo pred pôrodom trvalo DNP (hoci aj prerušovane) aspoň 270 kalendárnych dní. Do toho sa započítavajú aj dni iného, už ukončeného nemocenského poistenia.

Pri posudzovaní nároku na ošetrovné z DNP takáto podmienka neexistuje - nárok na ošetrovné z DNP je aj v prípade, že DNP vzniklo v deň vzniku potreby ošetrovania.

Poznámka: Pri posudzovaní, či je vôbec nárok na dávku z DNP, nie je podstatná výška vymeriavacieho základu (VZ) z ktorého sa platí DNP.

3. Pri výpočte výšky dávky z DNP sa najskôr stanoví tzv. rozhodujúce obdobie (RO).

RO, teda obdobie, z ktorého sa vypočítava výška dávky, je dané ako predošlý rok (rok predchádzajúci roku, v ktorom sa začína výplata dávky).

Ak však DNP začalo počas predošlého roka, RO je dané ako obdobie od prihlásenia sa na DNP do konca predošlého roka.

Ak DNP začalo počas roka v ktorom sa začína výplata dávky, RO je dané ako obdobie od prihlásenia sa na DNP po koniec mesiaca, predchádzajúceho mesiac, v ktorom sa začína výplata dávky.

Výpočet sumy dávky (nemocenské, materské, ošetrovné) na jeden kalendárny deň je potom takýto:

Denná dávka = 55% zo sumy danej ako súčet mesačných VZ v RO deleno počet dní v RO.

4. Pozor, ak od posledného prihlásenia sa na DNP do začiatku výplaty dávky uplynie menej ako 26 týždňov, dávka sa nepočíta podľa bodu 3. ale je daná ako 55% z minimálnej mzdy deleno 30, teda aktuálne ako 55% z (295,50/30) € na deň.

Poznámka: Preto je napríklad dôležité pri otehotnení prihlásiť sa na DNP najneskôr v 8.-mom týdžni tehotenstva, aby pri nástupe na materskú v 34.-tom týždni bola dodržaná lehota trvania DNP najmenej 26 týždňov - samozrejme toto má zmysel vtedy, ak pred aktuálnym DNP mala budúca mamička nejaké iné nemocenské poistenie tak, aby v posledných dvoch rokoch pred pôrodom trvali nemocenské poistenia v súčte najmenej 270 dní.

5. VZ v DNP je možné zmeniť až po 6 mesiacoch. To je dôležité pri snahe o optimalizáciu výšky zaplateného poistného.

Napríklad ak sa budúca mamička prihlási na DNP k 1.12.2009 a stanoví si maximálny vymeriavací základ (1084,55 €), zmeniť ho (povedme znížiť na minimálnu možnú sumu) môže najskôr až k 1.6.2010.

Ďalšie pravidlá

VZ si každá osoba stanovuje sama. Minimálny možný VZ je v čase od 1.1.2009 do 31.12.2009 suma 295,50 €, v čase od 1.1.2010 do 31.12.2010 suma 319,58 €.

Maximálny možný VZ je v čase od 1.7.2009 do 30.6.2010 suma 1084,55 €. Po 1.7.2010 sa maximálny možný VZ zvýši, v čase písania tohto textu ešte príslušná suma nebola známa.

VZ sa určuje na prihláške na DNP (registračnom liste fyzickej osoby). VZ základ možno neskôr (najskôr po uplynutí 6 mesiacov, viď vyššie bod 5.) zmeniť tak, že sa na registračnom liste fyzickej osoby vyznačí zmena VZ, zmena je účinná vždy až od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola zmena ohlásená.

V prípade súbehu viacerých povinností platí, že úhrnný VZ zo všetkých poistení nesmie presiahnuť sumu maximálneho VZ.

Napríklad ak poistenkyňa je súčasne SZČO a má aj DNP, a ako SZČO platí povinné poistné z VZ = 500 €, VZ v DNP môže byť maximálne 584,55 € (platí od 1.7.2009 do 30.6.2010).

V prípade, že sa v DNP zaplatí poistné z vyššieho základu, Sociálna poisťovňa "uzná" poistné zaplatené len do výšky podľa predošlej vety a na žiadosť danej osoby vráti nadbytočne zaplatené poistné.

Sadzba poistného je 4,4% z VZ. Poistné sa zaokrúhľuje na desať centov nadol.

Poistné na DNP sa neplatí v období, kedy sa z DNP poberá nemocenské, materské alebo ošetrovné. V takomto období však DNP stále trvá, čo je dôležité pre posúdenie nároku na dávku pre budúcnosť (podmienka 270 dní...).

Ak osoba, ktorá je prihlásená na DNP, stratí záujem o ďalšie trvanie DNP, musí sa z DNP sama odhlásiť - to sú najmä prípady mamičiek, ktoré sa na DNP prihlásili z dôvodu získania materskej a po skončení materskej neuvažujú ďalej o DNP.

Poznámka: v prípade, že DNP "poslúžilo" na získanie materskej, treba si zvážiť jeho zrušenie počas (po) materskej. Ak mamička DNP nezruší, môže z neho čerpať ošetrovné pri ochorení dieťaťa alebo nemocenské pri svojej PN a to aj v čase, kedy poberá rodičovský príspevok. Súčasne DNP môže využiť pri prípadnom následnom tehotenstve a ďalšom dieťati.

Materské v roku 2009 - 6. časť

2009-09-25T21:56:00.001+02:00

VI. ČASŤ: AKO ZÍSKA ČO NAJVYŠŠIE MATERSKÉ POVINNE POISTENÁ SZČO

Ak si ako SZČO platíte nemocenské poistenie zo základu blízkeho maximálnemu možnému vymeriavaciemu základu, tj. 1084,55 € mesačne, respektíve ste si platili v rozhodujúcom období (v zásade ide o predošlý rok) nemocenské poistenie ako SZČO z vtedy platného maximálneho základu, ďalej nečítajte. Materské budete mať vo výške okolo 600 € mesačne, a reálne vyššie byť nemôže.

Ak si platíte nemocenské poistenie zo základu nižšieho ako 1084,55 €, tak ak nič nepodniknete, budete mať materské mesačne približne 55% z vášho základu v rozhodujúcom období.

V takomto prípade máte dve možností ako si materské zvýšiť až na cca 600 € mesačne:

1. Prihláste sa v Sociálnej poisťovni ako dobrovoľne nemocensky poistená osoba (DNPO)

Pozor, na dobrovoľné nemocenské poistenie sa v zásade treba prihlásiť ešte pred otehotnením! A to preto, lebo materské z dobrovoľného nemocenského poistenia (DNP) vám priznajú len vtedy, ak DNP trvalo aspoň 270 dní v období posledných dvoch rokov pred pôrodom.

Aby bola táto informácia úplná, treba dodať, že k dobe trvania samotného DNP sa pripočíta aj doba prípadného iného - už ukončeného - nemocenského poistenia v období dvoch rokov pred pôrodom. Ak by ste sa na DNP prihlásili až po otehotnení s tým, že sa k dobe DNP pripočíta aj doba predošlého už ukončeného nemocenského poistenia, prihlásiť sa na DNP treba najneskôr v 8.-mom týždni tehotenstva. A to preto, lebo DNP musí trvať aspoň 26 týždňov pred nástupom na materské! Ak by trvalo menej, tak ak aj spĺňate podmienku existencie nemocenského poistenia najmenej 270 dní v období posledných dvoch rokov pred pôrodom, materské z DNP vám síce priznajú - ale nie vo výške 55% z vymeriavacieho základu, z ktorého ste platili poistné pred nástupom na materskú, ale len 55% zo sumy 295,50 € (suma minimálnej mzdy).

Na DNP sa prihlásite tak, že vyplníte tlačivo "Registračný list fyzickej osoby". V ňom uveďte vymeriavací základ ako rozdiel sumy 1084,55 e a vymeriavacieho základu, z ktorého platíte poistné ako SZČO. Napríklad ak máte ako SZČO vymeriavací základ 295,50 € (povinný minimálny vymeriavací základ), tak uveďte vymeriavací základ 789,05 €. Preto ide o rozdiel sumy 1084,55 € a vymeriavacieho základu SZČO, lebo suma 1084,55 € je maximálny možný vymeriavací základ, ktorý môžete ako poistenec mať. Ak budete mať dve poistenia súčasne - SZČO a DNP - tak sa spočítavajú vymeriavacie základy z oboch poistení a výsledná suma nesmie prekročiť 1084,55 €. Ak by ste na DNP platili zo základu vyššieho, ako suma rozdielu 1084,55 € a základu SZČO, Sociálna poisťovňa na sumu nad 1084,55 € pri výpočte materského neprihliada - čiže ako by ste platili spolu len zo základu 1084,55 €, hoci v skutočnosti zaplatíte poistné zo základu v súčte vyššieho.

Po prihlásení sa na DNP nezabudnite každý mesiac platiť poistné na DNP. Poistné je 4,4% z určeného vymeriavacieho základu, poistné sa zaokrúhľuje na desať centov nadol. Napríklad pri vymeriavacom základe 789,05 € je poistné na DNP 34,70 € mesačne.

Nárok na materské budete mať z nemocenského poistenia SZČO i z dobrovoľného nemocenského poistenia - ak splníte podmienku, že v posledných dvoch rokoch pred pôrodom ste boli nemocensky poistená ako SZČO aspoň 270 dní a aj podmienku, že v posledných dvoch rokoch pred pôrodom ste boli DNPO aspoň 270 dní.

Pripomínam, že pri tomto posudzovaní sa k obdobiu nemocenského poistenia, z ktorého si uplatníte nárok na materskú, sa pripočítajú aj obdobia prípadného predošlého už ukončeného nemocenského poistenia - napríklad predošlého už ukončeného zamestnania. Pri uplatňovaní nároku na materské aj z nemocenského poistenia SZČO aj z DNP sa však predošlé už ukončené nemocenské poistenie zohľadní len raz.

Materské (na jeden deň) sa potom vypočíta ako 55% z úhrnu denných vymeriavacích základov.

Denný vymeriavací základ z nemocenského poistenia SZČO je váš vymeriavací základ pripadajúci na jeden kalendárny deň v rozhodujúcom období (ako sa určí rozhodujúce obdobie nájdete v druhom dieli seriálu, obvykle to bude predchádzajúci rok).

Denný vymeriavací základ z DNP bude priemerný vymeriavací základ pripadajúci na jeden kalendárny deň dobrovoľného nemocenského poistenia v rozhodujúcom období.

Príklad

Pani Nataša je povinne poistená ako SZČO od 1.7.2007. V roku 2009 platí poistné zo základu 295,50 €. Otehotnela, pôrod by mal byť 28.6.2010, na materské chce ísť k 15.4.2010.

Pani Nataša sa prihlási (ešte pred otehotnením) na dobrovoľné nemocenské poistenie k 1.9.2009 a určí si vymeriavací základ 789,05 € mesačne (prečo práve ten, pozrite vyššie).

Pani Nataša bude mať nárok na materské z oboch nemocenských poistení. Pre obe nemocenské poistenia platí, že poistenie trvalo viac ako 270 dní v posledných dvoch rokoch pred pôrodom.

Denný vymeriavací základ z povinného nemocenského poistenia SZČO bude (12 x 295,50) / 365 = 9,7151 € (rozhodujúce obdobie je rok 2009).

Denný vymeriavací základ z dobrovoľného nemocenského poistenia bude (4 x 789,05) / 122 = 25,8705 € (rozhodujúce obdobie je 1.9.2009 - 31.12.2009).

Úhrn denných vymeriavacích základov je 35,5856 €. Materské bude 19,57 € na deň, temer 600 € mesačne.

2. Druhá (v praxi zrejme ťažko aplikovateľná) možnosť je pred nástupom na materskú zrušiť, prípadne pozastaviť živnosť a zamestnať sa

Zamestnať sa v zamestnaní pokiaľ možno s platom na úrovni maximálneho možného vymeriavacieho základu - aktuálne okolo 30219 Sk. Ďalší postup je rovnaký, ako v prípade zamestnankyne, pozrite príklad pani Ľuby z piatej časti seriálu.

Materské v roku 2009 - 5. časť

2009-09-25T21:53:00.003+02:00

V. ČASŤ: AKO ZÍSKA ČO NAJVYŠŠIE MATERSKÉ ZAMESTNANKYŇA

Ak ste zamestnaná a máte v zamestnaní plat vyše 1084 € mesačne (a ak toto zamestnanie s takýmto platom máte už od roku 2008 a skôr), ani ďalej nečítajte. Vaše materské bude prakticky najvyššie možné, a žiadnym trikom ho nezvýšite.

Ak ale máte v zamestnaní plat nižší ako 1084 €, tak ak nič nepodniknete, budete mať materské mesačne približne 55% z vášho priemerného mesačného platu v rozhodujúcom období. Napríklad ak ste mali plat 300 € mesačne, materské bude okolo 165 € mesačne.

Ak sa vám to máli, máte dve možností ako si materské zvýšiť na sumu 600 € mesačne:

1. Prihláste sa v Sociálnej poisťovni ako dobrovoľne nemocensky poistená osoba (DNPO)

Pozor, na dobrovoľné nemocenské poistenie sa v zásade treba prihlásiť ešte pred otehotnením! A to preto, lebo materské z dobrovoľného nemocenského poistenia (DNP) vám priznajú len vtedy, ak DNP trvalo aspoň 270 dní v období posledných dvoch rokov pred pôrodom.

Aby bola táto informácia úplná, treba dodať, že k dobe trvania samotného DNP sa pripočíta aj doba prípadného iného - už ukončeného - nemocenského poistenia v období dvoch rokov pred pôrodom. Ak by ste sa na DNP prihlásili až po otehotnení s tým, že sa k dobe DNP pripočíta aj doba predošlého už ukončeného nemocenského poistenia, prihlásiť sa na DNP treba najneskôr v 8.-mom týždni tehotenstva. A to preto, lebo DNP musí trvať aspoň 26 týždňov pred nástupom na materské! Ak by trvalo menej, tak ak aj spĺňate podmienku existencie nemocenského poistenia najmenej 270 dní v období posledných dvoch rokov pred pôrodom, materské z DNP vám síce priznajú - ale nie vo výške 55% z vymeriavacieho základu, z ktorého ste platili poistné pred nástupom na materskú, ale len 55% zo sumy 295,50 € (suma minimálnej mzdy).

Na DNP sa prihlásite tak, že vyplníte tlačivo "Registračný list fyzickej osoby". V ňom uveďte vymeriavací základ ako rozdiel sumy 1084,55 € a vášho platu. Napríklad ak máte plat 300 € mesačne, tak uveďte vymeriavací základ 784,55 € alebo pre zjednodušenie 780 €. Preto rozdiel 1084,55 € a platu, lebo suma 1084,55 € je maximálny možný vymeriavací základ, ktorý môžete ako poistenec mať a ak budete mať dve poistenia súčasne - zamestnanca a DNP - tak sa spočítavajú vymeriavacie základy z oboch poistení a výsledná suma nesmie prekročiť 1084,55 €.

Ak by ste na DNP platili zo základu vyššieho, ako suma rozdielu 1084,55 € a platu, Sociálna poisťovňa na sumu nad 1084,55 € pri výpočte materského neprihliada - čiže ako by ste platili spolu len z 1084,55 €, hoci v skutočnosti zaplatíte poistné zo základu v súčte vyššieho.

Po prihlásení sa na DNP nezabudnite každý mesiac platiť poistné na DNP. Poistné je 4,4% z určeného vymeriavacieho základu, poistné sa zaokrúhľuje na desať eurocentov nadol. Napríklad pri vymeriavacom základe 780 € je poistné na DNP 34,30 € mesačne.

Nárok na materské budete mať jednak z nemocenského poistenia zamestnanca, jednak z dobrovoľného nemocenského poistenia - ak splníte podmienku, že v posledných dvoch rokoch pred pôrodom ste boli nemocensky poistená ako zamestnanec aspoň 270 dní a aj podmienku, že v posledných dvoch rokoch pred pôrodom ste boli DNPO aspoň 270 dní.

Pripomínam, že pri tomto posudzovaní sa k obdobiu nemocenského poistenia, z ktorého si uplatníte nárok na materskú, sa pripočítajú aj obdobia prípadného predošlého už ukončeného nemocenského poistenia - napríklad predošlého už ukončeného zamestnania. Pri uplatňovaní nároku na materské aj z nemocenského poistenia zamestannca aj z DNP sa však predošlé už ukončené nemocenské poistenie zohľadní len raz.

Materské (na jeden deň) sa potom vypočíta ako 55% z úhrnu denných vymeriavacích základov.

Denný vymeriavací základ z nemocenského poistenia zamestnanca je váš priemerný plat pripadajúci na jeden kalendárny deň v zamestnaní v rozhodujúcom období (obvykle to bude predchádzajúci rok).

Denný vymeriavací základ z DNP bude priemerný vymeriavací základ pripadajúci na jeden kalendárny deň dobrovoľného nemocenského poistenia v rozhodujúcom období.

Príklad

Pani Kornélia je zamestnaná vo firme Alfa od roku 2007. V roku 2009 mala plat 300 € mesačne, v roku 2010 má plat 320 € mesačne. Otehotnela, pôrod by mal byť 15.10.2010, na materské chce ísť k 1.9.2010.

Pani Kornélia sa prihlási na dobrovoľné nemocenské poistenie (ešte pred otehotnením) k 1.1.2010 a určí si vymeriavací základ 750 € mesačne (320 v zamestnaní + 750 = 10070 €).

Pani Kornélia bude mať nárok na materské z oboch nemocenských poistení. Dobrovoľné nemocenské poistenie bude trvať najmenej 270 dní pred pôrodom (vznik DNP 1.1.2010, pôrod 15.10.2010).

Denný vymeriavací základ z poistenia zamestnanca bude (12 x 300) / 365 = 9,8631 € (rozhodujúce obdobie je rok 2009.

Denný vymeriavací základ z dobrovoľného nemocenského poistenia bude (8 x 750) / 243 = 24,6914 € (rozhodujúce obdobie je 1.1.2010 - 31.8.2010).

Úhrn denných vymeriavacích základov je 34,5545 €. Materské bude 19 € na deň, okolo 580 € mesačne.

2. Ukončite súčasné slabšie platené zamestnanie a nájdite si pred nástupom na materské nové, lepšie platené zamestnanie

Elegantnejší spôsob ako dobrovoľné nemocenské poistenie je riešenie č.2 - zmena slabo plateného zamestnania ešte pred nástupom na materské za iné zamestnanie.

Stačí tak urobiť pár týždňov, či dokonca pár dní pred nástupom na materské.

Zaujímavé pritom je, že nemusíte zmeniť zamestnávateľa - pokojne môžete ukončiť súčasný pracovný pomer a s tým istým zamestnávateľom uzavrieť nový pracovný pomer - aby bolo všetko kóšer, tak na inú pracovnú pozíciu a pod. Zdôrazňujem, nestačí zmena platu - treba ukončiť súčasný pracovný pomer, zaslať do Sociálnej poisťovne odhlášku zamestnanca a na druhý deň alebo o pár dní neskôr (odporúčam hneď na druhý deň, aby nevznikol problém so zdravotným poistením - tých pár dní by ste boli dobrovoľne nezamestnaná osoba) uzavrieť nový pracovný pomer a zaslať do Sociálnej poisťovne prihlášku zamestnanca.

Na materské si potom uplatníte nárok z nového zamestnania. Dôležité je - aby bola materská čo najvyššia, v novom zamestnaní (v novom pracovnom pomere) by ste mali mať plat čo najbližší sume 1084,55 €, čiže sume maximálneho možného vymeriavacieho základu na nemocenské poistenie. Nemusí pritom ísť o plat uvedený v novej pracovnej zmluve - ten samotný môže byť nízky - dôležité je, aby vyplatené mzda bola čo najvyššia - teda približujúca sa sume 1084,55 € za mesiac, napríklad vďaka mimoriadnym odmenám.

Nárok na materské z nového nemocenského poistenia budete mať - ak spĺňate podmienku, že v posledných dvoch rokoch pred pôrodom ste boli (hocijako) nemocensky poistená aspoň 270 dní.

K dobe trvania nového zamestnania sa pritom započíta doba predošlého už ukončeného zamestnania plus prípadné ďalšie predošlé už ukončené doby nemocenského poistenia.

Materské na deň sa určí ako 55% z denného vymeriavacieho základu z nového zamestnania.

Denný vymeriavací základ z nemocenského poistenia zamestnanca je váš priemerný plat pripadajúci na jeden kalendárny deň v zamestnaní v rozhodujúcom období.

Príklad

Pani Ľuba je zamestnaná vo firme Alfa od 1.10.2008. Má plat 600 € mesačne. Otehotnela, pôrod by mal byť 25.12.2009, na materskú chce ísť k 15.11.2009.

Pani Ľuba k 31.10.2009 ukončí pracovný pomer vo firme Alfa. Od 1.11.2009 sa zamestná vo firme Beta. Vo firme Beta bude mať plat 1000 €, pričom za dni od 1.11.2009 do 14.11.2009 pred nástupom na MD zarobí alikvótnych (za 14 kal. dní) 467 €.

Pani Ľuba bude mať nárok na materské z nemocenského poistenia zamestnanca vo firme Beta. K dobe nem. poistenia vo firme Beta sa pripočíta doba predošlého nem. poistenia vo firme Alfa.

Podmienku 270 dní nem. poistenia tak bez problémov splní.

Denný vymeriavací základ bude 467 € / 14 dní = 33,3572 € (rozhodujúce obdobie je 1.11.2009 - 14.11.2009).

Materské bude 18,35 € na deň, čiže okolo 560 € na mesiac.

Materské v roku 2009 - 4. časť

2009-09-25T21:48:00.003+02:00

IV. ČASŤ: AKO ZÍSKA ČO NAJVYŠŠIE MATERSKÉ ŠTUDENTKA ALEBO NEZAMESTNANÁ

Ak ste doteraz neboli nemocensky poistená (napríklad preto, lebo ešte len študujete alebo ste začali podnikať a nie ste ešte povinne nemocensky poistená ako SZČO), tak nutnou podmienkou na získanie materského je samozrejme existencia nemocenského poistenia.

Ak chcete získať materské, musíte sa prihlásiť v Sociálnej poisťovni (SP) ako dobrovoľne nemocensky poistená osoba (DNPO).

Pozor, ak ste v posledných dvoch rokoch nemali žiadne nemocenské poistenie, musíte sa v SP prihlásiť ako DNPO ešte pred otehotnením! A to preto, lebo podmienkou na získanie materského je, aby ste boli nemocensky poistená aspoň 270 dní v období dvoch rokov pred pôrodom.

Tehotenstvo trvá približne 40 týždňov, to je 280 dní - preto zdôrazňujem: ak chcete mať istotu, že materské mať budete, treba sa v SP prihlásiť pred otehotnením.

Ak ste ale v období posledných dvoch rokov pred otehotnením mali nemocenské poistenie - napríklad mali ste zamestnanie, dobrovoľné nemocenské poistenie alebo ste boli povinne poistená SZČO, s prihlasovaním do SP ako DNPO sa ponáhľať nemusíte. Stačí, ak sa ako DNPO prihlásite najneskôr v 8.-mom týždni tehotenstva. (prečo do 8.-ho týždňa si vysvetlíme ďalej).

Treba si samozrejme spočítať, či trvanie dobrovoľného nemocenského poistenia do dňa pôrodu, spolu so započítaním predošlého - už skončeného - nemocenského poistenia za dva roky dozadu, bude spolu najmenej požadovaných 270 dní.

Skrátka: pri prihlásení sa v SP ako DNPO treba rešpektovať zásadu, že trvanie nového
dobrovoľného nemocenského poistenia spolu s prípadným predošlým už ukončeným nemocenským poistením bude najmenej 270 dní v období dvoch rokov pred skutočným dňom pôrodu.

Prihlásiť sa v SP ako DNPO znamená osobne zájsť do miestne príslušnej pobočky SP podľa miesta trvalého pobytu a vyplniť tzv. "Registračný list fyzickej osoby" s tým, že sa prihlasujete na dobrovoľné nemocenské poistenie.

Ak chcete mať materské čo najvyššie, čiže v súčasnosti je to okolo 600 € mesačne, v Registračnom liste uveďte vymeriavací základ 1084,55 €. Je to najvyššia možná suma (s platnosťou do 30.6.2010, od 1.7.2010 sa táto suma zvýši). Materské bude približne 55% z uvedeného vymeriavacieho základu (pozor, píšem to na tomto mieste zjednodušene, presný postup pri výpočte materského nájdete vyššie).

Ak uvediete vymeriavací základ ako sumu 1084,55 €, budete každý mesiac platiť poistné 4,4% zo základu, teda zo základu 1084,55 € je to 47,70 € (vypočítané poistné sa zaokrúhľuje na celé desiatky eurocentov nadol). Ak budete platiť poistné nie za celý mesiac ale len za jeho časť, suma poistného sa prepočíta alikvótne podľa počtu dní, za ktoré poistné platíte.

Poistné potom prestávate platiť ku dňu ku ktorému začnete poberať materské.

Pozor - na to, aby ste mali materské v zaujímavej výške - čiže 55% z vami určeného vymeriavacieho základu (55% zo základu 1084,55 € znamená materské okolo 600 € mesačne), je dôležité rešpektovať ešte jednu zásadu:

Dobrovoľné nemocenské poistenie musí trvať aspoň 26 týždňov pred nástupom na materské!

Ak by trvalo menej, tak ak aj spĺňate podmienku existencie nemocenského poistenia najmenej 270 dní v období posledných dvoch rokov pred pôrodom, materské vám síce priznajú - ale nie vo výške 55% z vymeriavacieho základu, z ktorého ste platili poistné pred nástupom na materskú, ale len 55% zo sumy 295,50 € (suma minimálnej mzdy).

Zrekapitulujme si to:

1. Nárok na materskú máte vtedy, ak ste v období posledných dvoch rokov pred skutočným dňom pôrodu mali nemocenské poistenie aspoň 270 dní.

Pre budúce matky, ktoré nemocenské poistenie predtým nemali, je preto dôležité, aby sa v SP prihlásili na dobrovoľné nemocenské poistenie ešte pred otehotnením.

Budúce matky, ktoré predtým boli nemocensky poistené, sa s prihláškou na dobrovoľné nemocenské poistenie ponáhľať nemusia - stačí, ak sa prihlásia v SP až vo 8.-mom týždni tehotenstva (ak po započítaní predošlého nemocenského poistenia dva roky spätne odo dňa pôrodu budú mať aspoň 270 dní nemocenského poistenia).

2. Aby bola materská skutočne v zaujímavej výške - teda ideálne vo výške 55% z 1084,55 €, čiže cca 600 € mesačne - treba sa na dobrovoľné nemocenské poistenie prihlásiť v každom prípade najneskôr vo 8.-mom týždni tehotenstva a určiť si čo najvyšší vymeriavací základ (1084,55 €).

Ak by "čerstvé" dobrovoľné nemocenské poistenie trvalo menej ako 26 týždňov pred nástupom na materskú, SP by priznala materskú len vo výške 55% zo sumy minimálnej mzdy (aktuálne 55% z 295,50 €).

Na materskú sa pritom nastupuje 8 až 6 týždňov pred predpokladaným dňom pôrodu (de facto môžete na materskú nastúpiť povedzme 4 týždne pred predpokladaným dňom pôrodu, zákon to nevylučuje).

Pozrime sa na to ešte raz z iného uhla pohľadu

1. Ak ste v posledných dvoch rokoch pred pôrodom neboli nemocensky poistená - prihlásiť sa v SP na dobrovoľné nemocenské poistenie treba pred otehotnením a zvoliť si vymeriavací základ najvyšší možný - v súčasnosti (platí do 30.6.2010) je to suma 1084,55 €.

2. Ak ste v posledných dvoch rokoch pred pôrodom boli nemocensky poistená aspoň 2-3 mesiace - prihlásiť sa v SP na dobrovoľné nemocenské poistenie stačí do 8.-ho týždňa tehotenstva a treba si zvoliť vymeriavací základ najvyšší možný, čiže 1084,55 €.

Príklady

Jana je absolventka VŠ. Začala podnikať na živnosť, povinne poistená ako SZČO ešte nie je. Je vydatá, s manželom plánujú potomka. K 1.9.2009 sa v SP prihlási na dobrovoľné nemocenské poistenie, vymeriavací základ si určí ako 1084,55 €. Od septembra 2009 platí mesačne poistné 47,70 € (splatnosť poistného je do 8.-ho dňa nasledujúceho mesiaca).

V novembri 2009 otehotnie. Dátum pôrodu lekár stanovil na 10.8.2010. Jana požiada o materské od 1.7.2010. Poistné poslednýkrát zaplatí za mesiac jún 2010. Spolu teda zaplatí poistné za 10 mesiacov, v celkovej výške 477 €.

Jane sa narodí dieťa 4.8.2010.

Nárok na materské Jana mať bude, pretože v období dvoch rokov pred pôrodom (4.8.2008 až 3.8.2010) bola nemocensky poistená (dni od 1.9.2009 do 3.8.2010) viac než požadovaných 270 dní.

Materské sa vypočíta z rozhodujúceho obdobia daného ako 1.9.2009 - 31.12.2009. Od prihlásenia sa na dobrovoľné nemocenské poistenie (1.9.2009) do dňa nástupu na materské (1.7.2010) prešlo s rezervou viac ako 26 týždňov, preto sa materské vypočíta zo základu, z ktorého platila Jana poistné v rozhodujúcom období a nie ako 55% z minimálnej mzdy.

Denný vymeriavací základ je: 4 (mesiace) x 1084,55 deleno 122 dní (1.9.2009 - 31.12.2009) = 35,5591 €.

Materské je 55% z denného vymeriavacieho základu, 55% z 35,5591 € = 19,56 € na deň, približne 595 € na mesiac. Jana získa za celé obdobie = 28 týždňov trvajúcu materskú (196 dní) približne 3833 €.

Rekapitulácia: Pani Jana zaplatí poistné celkom 477 €. Za to dostane materské celkom 3833 €.

..................................

Kamila mala od 1.1.2008 do 30.4.2009 zamestnanie (pracovný pomer). V súčasnosti zamestnaná nie je, nepodniká. Ako zamestnanec bola do 30.4.2009 nemocensky poistená.

Kamila otehotnela (približne) 1.8.2009. Lekár stanovil termín pôrodu na 25.4.2010.

Kamila sa prihlási k 15.9.2009 v SP na dobrovoľné nemocenské poistenie, vymeriavací základ si určí ako 1084,55 €. Za september 2009 za 16 dní zaplatí poistné 25,40 € (47,70 € deleno 30, krát 16). Za október 2009 a nasledujúce mesiace platí mesačne poistné 47,70 €.

Kamila požiada o materské od 18.3.2010. Poistné poslednýkrát zaplatí za mesiac marec 2010 vo výške 26,10 € (47,70 deleno 31, krát 17) . Spolu teda zaplatí poistné za približne 6 mesiacov, v celkovej výške 290 €.

Kamile sa narodí dieťa 27.4.2010.

Nárok na materské Kamila mať bude, pretože v období dvoch rokov pred pôrodom (27.4.2008 až 26.4.2010) bola nemocensky poistená (od 27.4.2008 do 30.4.2009 ako zamestnanec, od 15.9.2009 do 26.4.2010 ako dobrovoľne poistená) s veľkou rezervou viac než požadovaných 270 dní.

Materské sa vypočíta z rozhodujúceho obdobia daného ako 15.9.2009 - 31.12.2009. Od prihlásenia sa na dobrovoľné nemocenské poistenie (15.9.2009) do dňa nástupu na materské (18.3.2010) prejde 26 týždňov a 2 dni, preto sa materské vypočíta zo základu, z ktorého platila Kamila poistné v rozhodujúcom období a nie ako 55% z minimálnej mzdy.

Denný vymeriavací základ je: 578,43 € (september od 15.-ho) + 3 x 1084,55 € (október - december), deleno 108 dní (15.9.2009 - 31.12.2009) = 35,4823 €.

Materské je 55% z denného vymeriavacieho základu, 55% z 35,4823 € = 19,51 € na deň, približne 593 € na mesiac, za 28 týždňov trvajúcu materskú (196 dní) približne 3824 €.

Rekapitulácia: Pani Kamila zaplatí poistné 290 € a dostane materské celkom 3824 €.

Materské v roku 2009 - 3. časť

2009-09-25T21:44:00.003+02:00

III. ČASŤ: NÁROK NA MATERSKÉ Z VIACERÝCH NEMOC. POISTENÍ

V prípade poistenkyne, ktorá má viacero nemocenských poistení súčasne, napríklad:

• má dve a viac zamestnaní (pracovné pomery),
• má zamestnanie a je aj povinne nemocensky poistená ako SZČO,
• má zamestnanie a je aj dobrovoľne nemocensky poistená,
• je povinne nemocensky poistená ako SZČO a je aj dobrovoľne nemocensky poistená,

sa postupuje podľa § 58 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len "zákon").

Podľa § 58 ods. 1 zákona, nárok na nemocenskú dávku - teda i nárok na materské - sa posudzuje samostatne z každého nemocenského poistenia.Napríklad ak má poistenkyňa dve zamestnania, osobitne sa posudzuje za každé zamestnanie, či má z povinného nemocenského poistenia zamestnanca nárok na materské - teda či spĺňa podmienky pre povinne nemocensky poistenú zamestnankyňu (viď vyššie). Ak v oboch zamestnaniach podmienky spĺňa, bude mať nárok na materské z oboch nemocenských poistení zamestnanca.

Podobne ak má poistenkyňa zamestnanie a je aj dobrovoľne nemocensky poistená, osobitne sa posudzuje, či má nárok na materské z povinného nemocenského poistenia zamestnanca - teda či spĺňa podmienky pre povinne nemocensky poistenú zamestnankyňu, a osobitne sa posudzuje, či má nárok na materské z dobrovoľného nemocenského poistenia - teda či spĺňa podmienky pre dobrovoľne nemocensky poistenú osobu. Ak spĺňa podmienky aj ako zamestnanec, aj ako dobrovoľne nemocensky poistená osoba, bude mať nárok na materské aj z nemocenského poistenia zamestnanca, aj z dobrovoľného nemocenského poistenia.

Tu treba pripomenúť ešte raz, že najdôležitejšia podmienka, a to podmienka trvania nemocenského poistenia aspoň 270 dní v posledných dvoch rokoch pred pôrodom, sa posudzuje osobitne pre jednotlivé existujúce nemocenské poistenia.

Pri posudzovaní nároku na materské do požadovanej doby 270 dní k dňom nemocenského poistenia, z ktorého sa žiada o materské, pripočítajú len dni už ukončeného nemocenského poistenia zamestnanca alebo SZČO alebo dobrovoľného nemocenského poistenia. Pričom pri uplatňovaní nároku na materské z viacerých nemocenských poistení sa predošlé - už ukončené nemocenské poistenie, zohľadní iba raz - čiže dni trvania už ukončeného nemocenského poistenia sa pripočítajú len k jednému z trvajúcich nemocenských poistení, z ktorých sa uplatňuje nárok na materské.

Príklad

Pani Kamila je povinne nemocensky poistená ako SZČO od 1.7.2007 doteraz. Ako SZČO si platí poistné z minimálneho základu - v roku 2008 to bola suma 8100 Sk, od januára 2009 je to suma základu 295,50 €.

Pani Kamila je tehotná a chcela by mať materské vyššie ako len to, čo sa vypočíta z odvodov SZČO. Pani Kamila sa preto ešte pred otehotnením od 1.2.2009 prihlásila v Sociálnej poisťovni ako dobrovoľne nemocensky poistená osoba a pre dobrovoľné nemocenské poistenie si určila vymeriavací základ 700 €.

Na materské pani Kamila odchádza 1.12.2009. Nárok na materské bude mať aj z povinného nemocenského poistenia SZČO aj z dobrovoľného nemocenského poistenia - pretože z pohľadu oboch poistení bola v posledných dvoch rokoch pred pôrodom nemocensky poistená aspoň 270 dní.

Výpočet materského z povinného nemocenského poistenia SZČO:

Rozhodujúce obdobie v povinnom nemocenskom poistení SZČO je rok 2008.

Denný vymeriavací základ je suma (12 x 8100) / 30,126 / 366 = 8,8155 €.

Výpočet materského z dobrovoľného nemocenského poistenia:

Rozhodujúce obdobie v dobrovoľnom nemocenskom poistení je február až november 2009.

Pretože dobrovoľné nemocenské poistenie pred nástupom na materské trvalo viac, ako 26 týždňov, z dobrovoľného nemocenského poistenia sa denný vymeriavací základ určí obvyklým spôsobom: (10 x 700)/303 = 23,1024 €.

Materské pani Kamily bude vo výške 55% z úhrnu denných vymeriavacích základov, teda 55% zo súčtu (8,8155 + 23,1024) € = 55% z 31,9179 € = približne 17,55 € na deň, približne 535 € mesačne.

Podľa § 58 ods.2 zákona, ak vznikne nárok na materské z viacerých nemocenských poistení, materské sa určí z úhrnu denných vymeriavacích základov na určenie výšky materského z tých poistení, z ktorých vznikol nárok na materské, a materská sa vypláca len jedna. To sme videli v predchádzajúcom príklade - pani Kamile bude Sociálna poisťovňa vyplácať len jednu sumu materského - avšak vypočítanú ako súčet z oboch nemocenských poistení - viď predchádzajúci príklad.

Avšak pozor!

Podľa § 58 ods. 3 zákona úhrn denných vymeriavacích základov určených podľa § 58 ods. 2 zákona, je najviac v sume denného vymeriavacieho základu určeného z vymeriavacieho základu podľa § 138 ods. 11 platného v mesiaci, v ktorom poistenkyňa odchádza na materské.

Znamená to, že ak sa materské vypočítava z viacerých nemocenských poistení, tak úhrn denných vymeriavacích základov je zhora ohraničený sumou, ktorá sa vypočíta ako maximálny vymeriavací základ na nemocenské poistenie, platný v mesiaci, v ktorom poistenkyňa odchádza na materské, deleno počet dní tohto mesiaca.

V druhom polroku 2009 sú sumy maximálnych denných vymeriavacích základov pri nároku na materské z viacerých nemocenských poistení nasledovné:

Júl, august, október, december: 1084,55 / 31 = 34,9855 €

september, november: 1084,55 / 30 = 36,1517 €

Na záver tejto časti poznámka k plateniu poistného

Podľa § 138 ods. 18 zákona, poistné, ktoré poistenkyňa zaplatí, nesmie byť v úhrne vypočítané zo sumy vyššej, ako je maximálny vymeriavací základ na nemocenské poistenie (v čase od 1.7.2008 do 30.6.2009 ide o sumu 1084,55 €).

Napríklad ak má poistenkyňa dve zamestnania, tak v tom zamestnaní, v ktorom dosahuje vyšší vymeriavací základ, platí ona i jej zamestnávateľ poistné z tohto základu (až do výšky základu 1084,55 €). V druhom zamestnaní platí poistenkyňa poistné len zo sumy, ktorá pri započítaní základu v prvom zamestnaní nesmie prekročiť 1084,55 €. Druhý zamestnávateľ však platí poistné z celého základu dosiahnutého v druhom zamestnaní, kde sa samotná suma tohto základu ohraničuje sumou 1084,55 €. V druhom zamestnaní preto môže dôjsť k situácií, kedy zamestnankyňa zaplatí poistné z nižšej sumy, ako zamestnávateľ. Do súčtu vymeriavacích základov pri výpočte denného vymeriavacieho základu za druhé zamestnanie sa však započítava vymeriavací základ zamestnankyne, nie zamestnávateľa.

Materské v roku 2009 - 2. časť

2009-09-25T21:37:00.002+02:00

II. ČASŤ: VÝPOČET VÝŠKY MATERSKÉHO

Výška materského na jeden deň je daná ako suma 55 % z tzv. denného vymeriavacieho základu (prípadne pravdepodobného denného vymeriavacieho základu).

Podľa § 55 zákona, denný vymeriavací základ na určenie výšky nemocenskej dávky, teda i materského, je podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenkyňa zaplatila poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia. Výsledok sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.

Čiže postupujeme takto:

1. Určíme rozhodujúce obdobie

2. Spočítame vymeriavacie základy z ktorých sa platilo poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období

3. Spočítame počet dní (kalendárnych) v rozhodujúcom období

4. Denný vymeriavací základ získame ako súčet vymeriavacích základov (bod 2.) deleno počet dní (bod 3.)

Jednotlivé kroky si ďalej podrobne vysvetlíme.

ROZHODUJÚCE OBDOBIE

Pri výpočte denného vymeriavacieho základu musíme najskôr správne stanoviť rozhodujúce obdobie podľa § 54 zákona.

Rozhodujúce obdobie je v zásade dané podľa toho, kedy poistenkyni vzniklo nemocenské poistenie, z ktorého si nárokuje materské.

Napríklad podľa § 20 zákona povinné nemocenské poistenie zamestnankyne v pracovnom pomere vzniká odo dňa vzniku pracovného pomeru.

Poznámka. V prípade, že zamestnankyňa s tým istým zamestnávateľom opakovane uzatvára a ukončuje pracovný pomer, pre posúdenie trvania rozhodujúceho obdobia je dôležitý len ostatný uzatvorený pracovný pomer. Na predošlé, už ukončené pracovné pomery sa pri určovaní
rozhodujúceho obdobia neprihliada.

Príklad

Pani Denisa bola v spoločnosti Karpaty zamestnaná od 1.7.2003 do 31.3.2009. Potom bola tri mesiace bez zamestnania. Od 1.7.2009 sa zamestnala v spoločnosti Devín. Pre posúdenie rozhodujúceho obdobia pri výpočte denného vymeriavacieho základu je dôležité odkedy trvá jej ostatný pracovný pomer - teda od 1.7.2009. Na obdobie jej zamestnania do 31.3.2009 pri výpočte denného vymeriavacieho základu neprihliadame.

Podľa § 21 zákona povinné nemocenské poistenie SZČO vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok povinného minimálneho vymeriavacieho základu (k 1. júlu 2009 šlo o hranicu 12 x 295,50 € = 3546 € alebo 106827 Sk).

Podľa § 23 zákona dobrovoľne nemocensky poistenej osobe vzniká nemocenské poistenie odo dňa prihlásenia sa na nemocenské poistenie, najskôr odo dňa podania prihlášky

Rozhodujúce obdobie sa určí nasledovne:

1. Ak vzniklo nemocenské poistenie v kalendárnom roku dva a viac rokov predchádzajúcom kalendárny rok, v ktorom sa žiada o materské, rozhodujúce obdobie je kalendárny rok, predchádzajúci kalendárny rok, v ktorom sa žiada o materské.

Príklad

Pani Dana je nepretržite zamestnaná v spoločnosti Devín od 1.1.2005. V prípade, že bude žiadať o materské v roku 2009, bude rozhodujúce obdobie dané ako rok 2008. V prípade, že bude žiadať o materské v roku 2010, bude rozhodujúce obdobie dané ako rok 2009. Atď.

2. Ak vzniklo nemocenské poistenie v kalendárnom roku, ktorý predchádza kalendárny rok, v ktorom sa žiada o materské, rozhodujúce obdobie je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca kalendárneho roka, v ktorom nemocenské poistenie vzniklo.

Príklad

Pani Dorota je živnostník od apríla roku 2007. Za rok 2007 dosiahla príjem zo živnosti vo výške 200000 Sk. Od 1.7.2008 sa prihlásila v Sociálnej poisťovni na povinné nemocenské poistenie ako SZČO. Za rok 2008 dosiahla pani Dorota príjem zo živnosti vo výške 300000 Sk. K 30.6.2009 jej preto nezaniklo povinné nemocenské poistenie, ale pokračovalo ďalej. Povinné nemocenské poistenie potrvá až do 30.6.2010, kedy sa posúdi, či príjem pani Doroty za rok 2009 bude vyšší ako 3834,96 €. Atď.

Ak by pani Dorota požiadala o materské v roku 2009, bude rozhodujúce obdobie dané ako obdobie od 1.7.2008 do konca roku 2008.

3. Ak vzniklo nemocenské poistenie v kalendárnom roku, v ktorom sa žiada o materské, rozhodujúce obdobie je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca kalendárneho mesiaca, predchádzajúceho mesiac, v ktorom sa žiada o materské.

Príklad

Pani Darina nie je zamestnancom, nepodniká. Pani Darina bola počas celého roka 2008 prihlásená v Sociálnej poisťovni ako dobrovoľne nemocensky poistená osoba. K 31.12.2008 sa odhlásila ako dobrovoľne nemocensky poistená osoba. Pani Darina na jar 2009 otehotnela. Lekár určil dátum pôrodu na 11.12.2009.

Pani Darina sa k 15.4.2009 znovu prihlásila v Sociálnej poisťovni ako dobrovoľne nemocensky poistená osoba. K 16.10.2009 požiadala v Sociálnej poisťovni o materské.

Nárok na materské mať bude, pretože pri zohľadnení skutočnosti, že počas celého roka 2008 bola dobrovoľne nemocensky poistená, s rezervou dosiahne v posledných dvoch rokoch pred dňom pôrodu viac ako 270 dní nemocenského poistenia.

Rozhodujúce obdobie pre výpočet denného vymeriavacieho základu a teda i pre určenie výšky materského, je obdobie od 15.4.2009 do 30.9.2009.

Výška materského bude závisieť od výšky vymeriavacieho základu, z ktorého pani Darina platila poistné za obdobie od 15.4.2009 do 30.9.2009. Vymeriavací základ a tým i suma poistného, ktoré zaplatila v roku 2008, sa nezohľadní.

4. Ak vzniklo nemocenské poistenie v kalendárnom mesiaci, v ktorom sa žiada o materské, rozhodujúce obdobie je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do dňa predchádzajúceho dňu, v ktorom sa žiada o materské.

Príklad

Pani Edita bola zamestnankyňou spoločnosti Karpaty od 1.1.2008 do 30.9.2009, kedy dohodou rozviazala pracovný pomer. Dňa 2.10.2009 sa zamestnala v spoločnosti Devín.

Pani Edita je tehotná. Lekár určil dátum pôrodu na 15.12.2009. O materské požiada pani Edita k 20.10.2009.

Nárok na materské z povinného nemocenského poistenia zamestnanca mať bude, pretože v posledných dvoch rokoch pred dňom pôrodu bola viac ako 270 dní povinne nemocensky poistená.

Rozhodujúce obdobie pre výpočet denného vymeriavacieho základu a teda i pre určenie výšky materského, je obdobie od 2.10.2009 do 20.10.2009. Výška materského bude závisieť od výšky vymeriavacieho základu, z ktorého pani Edita platila poistné za uvedené obdobie. Vymeriavací základ a tým i suma poistného, ktoré zaplatila v predchádzajúcom pracovnom pomere, hoci to bolo u toho istého zamestnávateľa, sa nezohľadní.

5. Ak vzniklo nemocenské poistenie v deň, v ktorom sa žiada o materské, rozhodujúce obdobie sa určiť nedá a v takomto prípade sa nemocenská dávka určí z pravdepodobného vymeriavacieho základu (viď ďalej).

6. Ak sa žiada o materské v ochrannej lehote, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu sa zisťuje ku dňu zániku nemocenského poistenia.

Príklad

Pani Elena bola zamestnancom spoločnosti Devín od 1.3.2008 do 30.9.2009. Po skončení zamestnania iné zamestnanie nemala. K 5.12.2009 požiadala o materské – príslušné podmienky spĺňa. Keďže žiada o materské v ochrannej lehote (ochranná lehota trvá 6 mesiacov po zániku nemocenského poistenia zamestnanca), bude mať nárok na materské. Rozhodujúce obdobie pre výpočet denného vymeriavacieho základu sa určí k dňu zániku nemocenského poistenia zamestnanca, teda k 30.9.2009. Rozhodujúce obdobie bude obdobie od 1.3.2008 do 31.12.2008.

Pozor

Po novele zákona účinnej od 1.8.2006 pri určení rozhodujúceho obdobia sa prerušenie povinného nemocenského poistenia (zamestnanca alebo SZČO) - napríklad počas neplateného voľna alebo počas OČR trvajúcej viac ako 10 dní - nepovažuje za zánik a vznik povinného nemocenského poistenia. Prerušenie povinného nemocenského poistenia pri určení rozhodujúceho obdobia neberieme do úvahy.

VÝPOČET DENNÉHO VYMERIAVACIEHO ZÁKLADU

Denný vymeriavací základ je podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenkyňa zaplatila poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia (§ 55 zákona), pričom výsledok sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.

Pozor v prípade poistenkyne, ktorá má súčasne viacero nemocenských poistení. Podľa § 138 ods. 18 zákona, poistné, ktorá poistenkyňa zaplatí, nesmie byť v úhrne vypočítané zo sumy vyššej, ako je maximálny vymeriavací základ na nemocenské poistenie (v čase od 1.7.2009 do 30.6.2010 ide o sumu 1084,55 €). Ak by sa tak aj stalo, poistné zaplatené „nad rámec zákona“ Sociálna poisťovňa pri výpočte denného vymeriavacieho základu nezohľadní (a naviac zaplatené poistné by mala poistenkyni vrátiť).

Ak napríklad má poistenkyňa dve zamestnania, tak v tom zamestnaní, v ktorom dosahuje vyšší vymeriavací základ, platí ona i jej zamestnávateľ poistné z tohto základu (až do výšky základu 1084,55 €). V druhom zamestnaní platí zamestnankyňa poistné len zo sumy, ktorá pri započítaní základu v prvom zamestnaní nesmie prekročiť 1084,55 €. Druhý zamestnávateľ však platí poistné z celého základu dosiahnutého v druhom zamestnaní, kde sa samotná suma tohto základu ohraničuje sumou 1084,55 €. V druhom zamestnaní preto môže dôjsť k situácií, kedy zamestnanec zaplatí poistné z nižšej sumy, ako zamestnávateľ. Do súčtu vymeriavacích základov pri výpočte denného vymeriavacieho základu za druhé zamestnanie sa však započítava vymeriavací základ zamestnanca, nie zamestnávateľa.

Podľa § 54 ods.6 zákona sa od počtu dní rozhodujúceho obdobia odpočítajú počty dní období, za ktoré poistenec nie je povinný platiť poistné na nemocenské poistenie a období prerušenia povinného nemocenského poistenia.

Podľa § 140 zákona zamestnanec nie je povinný platiť poistné na nemocenské poistenie:

• v období, počas ktorého je uznaný za dočasne práceneschopného alebo má nariadené karanténne opatrenie ak sa zamestnancovi počas týchto období neposkytuje plat alebo služobný príjem,
• v období, počas ktorého sa mu poskytuje materské,
• od prvého dňa potreby ošetrovania fyzickej osoby alebo starostlivosti o dieťa, najdlhšie do desiateho dňa potreby ošetrovania alebo starostlivosti,
• v období, počas ktorého sa vypláca rehabilitačné alebo rekvalifikačné,
• v období ospravedlnenej neprítomnosti z dôvodu účasti na štrajku.

Podľa § 26 zákona zamestnancovi sa prerušuje povinné nemocenské poistenie:

• v období kedy čerpá pracovné voľno bez náhrady mzdy,
• v období, kedy je dlhodobo uvoľnený z pracovného pomeru na výkon verejnej funkcie alebo na výkon odborovej funkcie atď., ak sa mu neposkytuje náhrada mzdy,
• v období neospravedlnenej neprítomnosti v práci,
• v období, kedy je vo výkone väzby alebo vo výkone trestu odňatia slobody,
• v období, kedy čerpá rodičovskú dovolenku (a nemá nárok na materské),
• od 11.dňa potreby ošetrovania fyzickej osoby alebo starostlivosti o dieťa do skončenia potreby ošetrovania alebo starostlivosti,
• odo dňa nasledujúceho po uplynutí 52 týždňov trvania dočasnej pracovnej neschopnosti do jej skončenia.

Povinne nemocensky poistená SZČO nie je povinná platiť poistné na nemocenské poistenie:

• v období, počas ktorého je uznaná za dočasne práceneschopnú alebo má nariadené karanténne opatrenie,
• v období, počas ktorého sa jej poskytuje materské,
• od prvého dňa potreby ošetrovania fyzickej osoby alebo starostlivosti o dieťa, najdlhšie do desiateho dňa, potreby ošetrovania alebo starostlivosti.

Povinne nemocensky poistenej SZČO sa prerušuje povinné nemocenské poistenie:

• v období, kedy je vo výkone väzby alebo vo výkone trestu odňatia slobody,
• v období, v ktorom má nárok na rodičovský príspevok, ak podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť povinne nemocensky poistenej SZČO,
• od 11.dňa potreby ošetrovania fyzickej osoby alebo starostlivosti o dieťa do skončenia potreby ošetrovania alebo starostlivosti,- odo dňa nasledujúceho po uplynutí 52 týždňov trvania dočasnej pracovnej neschopnosti do jej skončenia.

Dobrovoľne nemocensky poistená osoba nie je povinná platiť poistné na nemocenské poistenie:

• v období, počas ktorého sa jej poskytuje nemocenské,
• v období, počas ktorého sa jej poskytuje materské,
• od prvého dňa potreby ošetrovania fyzickej osoby alebo starostlivosti o dieťa, najdlhšie do desiateho dňa, potreby ošetrovania alebo starostlivosti.

Poznámka. V prípade dobrovoľného nemocenského poistenia neexistuje pojem „prerušenia dobrovoľného nemocenského poistenia“.

Príklad

Pani Gabriela je zamestnaná v spoločnosti Devín od 1.1.2004. O materské žiada k 6.11.2009 – rozhodujúce obdobie je rok 2008.

Pri výpočte denného vymeriavacieho základu sa spočítajú mesačné vymeriavacie základy zamestnankyne, z ktorých sa platilo poistné na nemocenské poistenie za rok 2008. Spolu je to suma 200000 Sk, čo je po prepočte konverzným kurzom suma 6638,783774 €

Pani Gabriela bola v roku 2008 18 dní práceneschopná a 2 dni mala neplatené voľno. Tieto dni sa od počtu dní roka 2008 odpočítajú.

Denný vymeriavací základ je: 6638,783774 €/346 = 19,1873 €

Príklad

Pani Gita je povinne nemocensky poistená ako SZČO od 1.7.2008. Pani Gita požiada o materské od 13.11.2009.

Rozhodujúce obdobie je obdobie od 1.7.2008 do konca roka 2008.

Súčet mesačných vymeriavacích základov, z ktorých pani Gita platila poistné na nemocenské poistenie v roku 2008, je suma 6 x 8100 = 48600 Sk = 1613,224457 € (poistné platila z povinného minimálneho vymeriavacieho základu).

Obdobie od 1.7.2008 do konca roka 2008 má 184 dní. Od toho počtu dní odpočítame dni, za ktoré nebola povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie a dni prerušenia povinného nemocenského poistenia SZČO. Takéto dni sa však nevyskytli.

Výpočet denného vymeriavacieho základu: 1613,224457 € / 184 dní = 8,7676 €.

Príklad

Študentka Iveta sa prihlásila v Sociálnej poisťovni ako dobrovoľne nemocensky poistená osoba od 1.12.2008. Určila si vymeriavací základ v maximálnej možnej výške, tj. vo výške 30219 Sk. Od 1.1.2009 zmenila svoj vymeriavací základ na sumu 295,50 €.

Poznámka: Podľa § 142 ods. 5 zákona, po 1.1.2009 je možné zmeniť vymeriavací základ v dobrovoľnom nemocenskom poistení najskôr po uplynutí 6 mesiacov od posledného určenia vymeriavacieho základu !!

Iveta v januári 2009 otehotnela. Lekár určil dátum pôrodu na 15.10.2009.

Iveta požiada o materské k 20.8.2009. Nárok na materské mať bude, pretože od 1.12.2007 do predpokladaného dňa pôrodu uplynie viac ako 270 dní.

Rozhodujúce obdobie bude obdobie od 1.12.2008 do 31.12.2008.

Súčet mesačných vymeriavacích základov, z ktorých Iveta platila poistné na nemocenské poistenie v uvedenom období je suma 1 x 30219 = 30219 Sk, čo je 1003,087034 €.

Obdobie od 1.12.2008 do 31.12.2008 má 31 dní. Od toho počtu dní by sme odpočítali dni, za ktoré nebola povinnosť platiť poistné na dobrovoľné nemocenské poistenie – také dni však neboli.

Výpočet denného vymeriavacieho základu: 1003,087034 € / 31 dní = 32,3577 €.

PRAVDEPODOBNÝ DENNÝ VYMERIAVACÍ ZÁKLAD

Podľa § 57 zákona sa výška materského sa určuje z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu, ak:

• poistenkyňa nemala v rozhodujúcom období vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie,
• poistenkyňa nastupuje na materské v deň vzniku nemocenského poistenia alebo
• dobrovoľne nemocensky poistená osoba bola nepretržite dobrovoľne nemocensky poistená menej ako 26 týždňov pred nástupom na materské.

Podľa § 57 ods.2 zákona pravdepodobný denný vymeriavací základ zamestnanca a povinne nemocensky poistenej SZČO je jedna tridsatina vymeriavacieho základu, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie materského (nezohľadňuje sa, či ide o mesiac, ktorý má 28, 29, 30 alebo 31 dní).

Pravdepodobný denný vymeriavací základ dobrovoľne nemocensky poistenej osoby je jedna tridsatina minimálnej mzdy zamestnancov v pracovnom pomere odmeňovaných mesačnou mzdou, ktorá platí ku dňu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky (v roku 2009 je minimálna mzda 295,50 €).

Pravdepodobný denný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.

Príklad

Pani Inge vznikol pracovný pomer 1.11.2009 a hneď v tento deň požiadala o materské – nárok na materské má, pretože v posledných dvoch rokoch pred očakávaným dňom pôrodu bola povinne nemocensky poistená ako zamestnanec viac ako 270 dní v predošlých zamestnaniach.

Podľa pracovnej zmluvy má stanovený plat 800 € plus 20% prémie. Jej vymeriavací základ, keby pracovala, by bol v novembri 2009 vo výške 960 €. Z toho jedna tridsiatina je 32 €, čo je pravdepodobný denný vymeriavací základ, z ktorého sa určí výška materského.

Materské bude 55% z 32 €, teda 17,60 € na deň.

Príklad

Pani Jarmila je živnostníčka. Povinne nemocensky poistená ako SZČO bola v čase od 1.7.2008 do 30.6.2009. V čase od 1.7.2009 do 30.7.2010 povinne nemocensky poistená nie je, pretože jej príjem z činnosti SZČO za rok 2008 bol nižší ako 3546 €.

Od 1.7.2010 bude znovu povinne nemocensky poistená ako SZČO. Vymeriavací základ, z ktorého bude platiť poistné, bude vo výške 450 €.

Pani Jarmila presne k 1.7.2010 požiada o materské. Výška materského bude vypočítaná z pravdepodobného vymeriavacieho základu 450 € deleno 30 = 15 €.

Materské bude 55% z 15 €, teda 8,25 € na deň.

Materské v roku 2009 - 1. časť

2009-09-25T21:30:00.001+02:00

1. ČASŤ: KEDY JE NÁROK NA MATERSKÉ

Pre akúkoľvek osobu platí, že nárok na materské má len osoba, ktorá je nemocensky poistená v Sociálnej poisťovni, prípadne nemocensky poistená bola a je v tzv. ochrannej lehote.

ZAMESTNANKYŇA

Podľa § 30 a § 48 zákona č.461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len "zákon"), nárok na materské bude mať zamestnankyňa, ak:

• požiada o materské od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, najskôr od začiatku ôsmeho týždňa pred týmto dňom, a ak porodila skôr, odo dňa pôrodu,
• v deň, od ktorého žiada o materské, jej trvá povinné nemocenské poistenie zamestnanca alebo je v tzv. ochrannej lehote po skončení trvania povinného nemocenského poistenia zamestnanca,
• v posledných dvoch rokoch pred pôrodom bola povinne nemocensky poistená ako zamestnanec najmenej 270 dní - do toho sa započítavajú aj obdobia predošlého už ukončeného zamestnania alebo už ukončeného povinného nem. poistenia SZČO alebo už ukončeného dobrovoľného nem. poistenia,
• nemá príjem, započítavaný do vymeriavacieho základu zamestnanca, za obdobie, v ktorom nevykonáva činnosť zamestnanca z dôvodu poberania materského.

Príklad

Pani Adela bola zamestnaná od 1.3.2008 do 31.12.2008 v spoločnosti Devín. Potom bola nezamestnaná až do 1.8.2009, kedy sa zamestnala - už ako tehotná – v spoločnosti Karpaty. Dátum pôrodu lekár určil na 1.2.2010. O materské pani Adela požiada k 15.12.2009.

Pani Adela bude mať nárok na materské z povinného nemocenského poistenia zamestnanca. O materské žiada v čase, kedy jej trvá povinné nemocenské poistenie a v období od 1.2.2008 do 31.1.2010 trvali jej zamestnania spolu viac ako 270 dní.

SAMOSTATNE ZÁROBKOVO ČINNÁ OSOBA („SZČO“)

(povinne nemocensky poistená)

Podľa § 31 a § 48 zákona, nárok na materské bude mať, ak:

• požiada o materské od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, najskôr od začiatku ôsmeho týždňa pred týmto dňom, a ak porodila skôr, odo dňa pôrodu,
• v deň, od ktorého žiada o materské, jej trvá povinné nemocenské poistenie SZČO alebo je v ochrannej lehote po skončení trvania povinného nemocenského poistenia SZČO,
• v posledných dvoch rokoch pred pôrodom bola povinne nemocensky poistená ako SZČO najmenej 270 dní - do toho sa započítavajú aj obdobia predošlého už ukončeného zamestnania alebo predošlého už ukončeného povinného nem. poistenia SZČO alebo predošlého už ukončeného dobrovoľného nem. poistenia,
• zaplatila poistné na nemocenské poistenie najneskôr v posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom žiada o materské, a to za obdobie nemocenského poistenia povinne nemocensky poistenej SZČO do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom žiada o materské. Poistné sa považuje za zaplatené, ak suma dlžného poistného ku dňu splatnosti poistného je v úhrne nižšia ako 100 Sk (čiže toleruje sa dlh do 100 Sk),
• ak žiada o materské v kalendárnom mesiaci, v ktorom povinne nemocensky poistenej SZČO prvýkrát vzniklo nemocenské poistenie - nárok na materské bude mať, ak sa za tento mesiac zaplatí poistné na nemocenské poistenie najneskôr v posledný deň splatnosti poistného na nemocenské poistenie – tj. do ôsmeho dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca (i v takomto prípade sa toleruje suma dlžného poistného do 100 Sk),
• ak žiada o materské v ochrannej lehote, nárok na materské bude mať, ak zaplatila poistné na nemocenské poistenie za obdobie nemocenského poistenia povinne nemocensky poistenej SZČO najneskôr v posledný deň splatnosti poistného na nemocenské poistenie (i v takomto prípade sa toleruje suma dlžného poistného do 100 Sk).

Príklad

Pani Alžbeta má živnosť, je povinne nemocensky poistená ako SZČO. Pani Alžbeta chce nastúpiť na materské v októbri 2009. Pani Alžbeta však do konca októbra 2009 nezaplatila poistné na nemocenské poistenie za mesiac september 2009 – preto nebude mať nárok na materské i keď ostatné podmienky spĺňa.

DOBROVOĽNE NEMOCENSKY POISTENÁ OSOBA („DNPO“)

Podľa § 31 a § 48 zákona, nárok na materské bude mať, ak:

• požiada o materské od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, najskôr od začiatku ôsmeho týždňa pred týmto dňom, a ak porodila skôr, odo dňa pôrodu,
• v deň, od ktorého žiada o materské, jej trvá dobrovoľné nemocenské poistenie alebo je v ochrannej lehote po skončení trvania dobrovoľného nemocenského poistenia,
• v posledných dvoch rokoch pred pôrodom bola dobrovoľne nemocensky poistená najmenej 270 dní - do toho sa započítavajú aj obdobia predošlého už ukončeného zamestnania alebo predošlého už ukončeného povinného nem. poistenia SZČO alebo predošlého už ukončeného dobrovoľného nem. poistenia,
• zaplatila poistné na nemocenské poistenie najneskôr v posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom žiada o materské, a to za obdobie dobrovoľného nemocenského poistenia do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom žiada o materské. Poistné sa považuje za zaplatené, ak suma dlžného poistného ku dňu splatnosti poistného je v úhrne nižšia ako 100 Sk (čiže toleruje sa dlh do 100 Sk),
• ak žiada o materské v kalendárnom mesiaci, v ktorom vzniklo dobrovoľné nemocenské poistenie - nárok na materské bude mať, ak sa za tento mesiac zaplatí poistné na nemocenské poistenie najneskôr v posledný deň splatnosti poistného na nemocenské poistenie – tj. do ôsmeho dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca (i v takomto prípade sa toleruje suma dlžného poistného do 100 Sk),
• ak žiada o materské v ochrannej lehote, nárok na materské bude mať, ak zaplatila poistné na nemocenské poistenie za obdobie dobrovoľného nemocenského poistenia najneskôr v posledný deň splatnosti poistného na nemocenské poistenie (i v takomto prípade sa toleruje suma dlžného poistného do 100 Sk.

Tip

Podľa § 14 ods.2 zákona dobrovoľne nemocensky poistená môže byť na základe svojho rozhodnutia každá fyzická osoba, ktorá dovŕšila 16 rokov veku a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, povolenie na prechodný pobyt alebo povolenie na trvalý pobyt. Na dobrovoľné nemocenské poistenie sa môže v Sociálnej poisťovni napríklad prihlásiť študentka, nepracujúca žena „v domácnosti“ ale i osoba, ktorá už je povinne nemocensky poistená ako zamestnanec alebo ako SZČO. Dobrovoľné nemocenské poistenie možno odporučiť zamestnankyni alebo podnikateľke, ktorá má v povinnom nemocenskom poistení ako zamestnanec alebo ako SZČO nízky vymeriavací základ a uvažuje o tehotenstve.

Príklad

Pani Andrea skončila v júni 2009 strednú školu. Od 1.9.2009 do 31.12.2009 sa zamestnala na dobu určitú v spoločnosti Devín. V novembri 2009 otehotnela, lekár určil dátum pôrodu na 15.8.2010. Pani Andrea bude od 1.1.2010 bez zamestnania a hrozí jej, že nebude mať nárok na materské – zamestnanie v spoločnosti Devín bude trvať len 122 dní.

Ak sa od 1.1.2010 prihlási v Sociálnej poisťovni ako dobrovoľne nemocensky poistená osoba, získa tým nárok na materské. Od 1.1.2010 do 14.8.2010 by dobrovoľné nemocenské poistenie trvalo len 226 dní. Pri posudzovaní nároku na materské sa však spočíta obdobie povinného nemocenského poistenia zamestnanca (122 dní) a obdobie dobrovoľného nemocenského poistenia (226 dní, spolu by to bolo 348 dní). V súčte je to omnoho viac ako 270 dní a preto bude mať nárok na materské z dobrovoľného nemocenského poistenia.

OCHRANNÁ LEHOTA

Ako je uvedené vyššie, nárok na materské je vtedy, ak sa podmienky ustanovené na vznik nároku na materské splnili počas trvania nemocenského poistenia alebo po jeho zániku v ochrannej lehote. Pojem „ochranná lehota“ definuje § 32 zákona.

Ochranná lehota poistenkyne, ktorej nemocenské poistenie zaniklo v období tehotenstva, je šesť mesiacov.

Príklad

Pani Beáta bola zamestnankyňou spoločnosti Devín od 1.1.2009 do 30.9.2009. Od 1.10.2009 po vzájomnej dohode so zamestnávateľom ukončila pracovný pomer – a to v čase, kedy už bola tehotná. Nové zamestnanie pani Beáta nemá. Ochranná lehota trvá 6 mesiacov po zániku nemocenského poistenia zamestnanca, v danom prípade teda od 1.10.2009 do 31.3.2010. Ak do 31.3.2010 nastúpi pani Beáta na materské (o materské môže žiadať najskôr 6 až 8 týždňov pred očakávaným dátumom pôrodu), nárok naň bude mať.

REŤAZOVÉ PôRODY

Podľa § 49a zákona sa do obdobia 270 dní povinného nemocenského poistenia zamestnanca započítava obdobie prerušenia povinného nemocenského poistenia zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky a do obdobia 270 dní povinného nemocenského poistenia SZČO sa započítava obdobie prerušenia povinného nemocenského poistenia SZČO, ktorá má nárok na rodičovský príspevok a nevykonáva činnosť povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej SZČO.

Toto ustanovenie je dôležité pri tzv. reťazových pôrodoch.

Príklad

Pani Barbora je zamestnancom spoločnosti Devín od 1.1.2006. Začiatkom roka 2008 odišla na materskú dovolenku pri prvom dieťati. Po dobu 28 týždňov poberala materské. Od 1.9.2008 sa materská dovolenka zmenila na rodičovskú dovolenku – podľa § 26 zákona odo dňa začiatku rodičovskej dovolenky (odkedy poberá rodičovský príspevok) tým došlo k prerušeniu povinného nemocenského poistenia zamestnanca a to v čase od 1.9.2008.

Pani Barbora počas rodičovskej dovolenky znovu otehotnela. Lekár stanovil očakávaný deň pôrodu na 1.1.2010. V posledných dvoch rokoch pred druhým pôrodom, teda v čase od 1.1.2008 do 31.12.2009, bola pani Barbora povinne nemocensky poistená ako zamestnanec len v období od 1.1.2006 do 31.8.2008 – do nástupu na rodičovskú dovolenku pri prvom dieťati. Toto obdobie trvalo spolu len 243 dní, teda menej ako 270 dní. Podľa § 49a zákona sa však započítava aj obdobie prerušenia povinného nemocenského poistenia zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky, teda obdobie od 1.9.2008 do 31.12.2009. Pri započítaní obdobia rodičovskej dovolenky dostávame spolu 730 dní, čo je samozrejme viac ako 270 dní. Nárok na materské pri druhom dieťati pani Barbora mať bude.

Materské v roku 2008 - diel VI.

2008-07-22T23:39:00.002+02:00

Pripomínam, že pri tomto posudzovaní sa k obdobiu nemocenského poistenia, z ktorého si uplatníte nárok na materskú, sa pripočítajú aj obdobia prípadného predošlého už ukončeného nemocenského poistenia - napríklad predošlého už ukončeného zamestnania. Pri uplatňovaní nároku na materské aj z nemocenského poistenia SZČO aj z DNP sa však predošlé už ukončené nemocenské poistenie zohľadní len raz.

Materské (na jeden deň) sa potom vypočíta ako 55% z úhrnu denných vymeriavacích základov.

Denný vymeriavací základ z nemocenského poistenia SZČO je váš vymeriavací základ pripadajúci na jeden kalendárny deň v rozhodujúcom období (ako sa určí rozhodujúce obdobie nájdete v druhom dieli seriálu, obvykle to bude predchádzajúci rok).

Denný vymeriavací základ z DNP bude priemerný vymeriavací základ pripadajúci na jeden kalendárny deň dobrovoľného nemocenského poistenia v rozhodujúcom období.

Príklad

Pani Nataša je povinne poistená ako SZČO od 1.7.2007. V roku 2008 platí poistné zo základu 8100 Sk. Otehotnela, pôrod by mal byť 28.6.2009, na materské chce ísť k 15.4.2009.

Pani Nataša sa prihlási (ešte pred otehotnením) na dobrovoľné nemocenské poistenie k 1.9.2008 a určí si vymeriavací základ 22119 Sk mesačne (prečo práve ten, pozrite vyššie).

Pani Nataša bude mať nárok na materské z oboch nemocenských poistení. Pre obe nemocenské poistenia platí, že poistenie trvalo viac ako 270 dní v posledných dvoch rokoch pred pôrodom.

Denný vymeriavací základ z povinného nemocenského poistenia SZČO bude (12 x 8100) / 365 = 266,3014 Sk (rozhodujúce obdobie je rok 2008).

Denný vymeriavací základ z dobrovoľného nemocenského poistenia bude (4 x 22119) / 122 = 725,2132 Sk (rozhodujúce obdobie je 1.9.2008 - 31.12.2008).

Úhrn denných vymeriavacích základov je 991,5146 Sk. Materské je približne 545 Sk na deň, približne 16500 Sk mesačne.

2. Druhá (v praxi zrejme ťažko aplikovateľná) možnosť je pred nástupom na materskú zrušiť, prípadne pozastaviť živnosť a zamestnať sa

Zamestnať sa v zamestnaní pokiaľ možno s platom na úrovni maximálneho možného vymeriavacieho základu - aktuálne okolo 30219 Sk. Ďalší postup je rovnaký, ako v piatom dieli seriálu , bode 2. a tam pozrite príklad pani Ľuby.

Seriál "Materské v roku 2008" sa blíži k záveru. V nasledujúcom dieli si zosumarizujeme zásady, ako sa dá dosiahnuť čo najvyššia materská.

Materské v roku 2008 - diel V.

2008-07-17T19:47:00.006+02:00

V prvej časti seriálu príspevkov o materskej sme vysvetlili, kedy vzniká nárok na materské.

V druhej časti sme si ukázali, ako sa vypočíta výška materského.

V tretej časti sme popísali, ako sa postupuje v prípade, ak má budúca matka viacero nemocenských poistení.

V štvrtej časti sme riešili ako získa materské a to čo najvyššie, budúca matka, ktorá nie je nemocensky poistená - napríklad ak ešte len študuje alebo je nezamestnaná.

V piatej časti sa pozrieme, ako môže získať čo najvyššie materské zamestnankyňa s nízkym platom.

Pripomínam: Ak niektorým použitým pojmom nerozumiete, poproste niekoho skúsenejšieho - napr. vám známu mzdovú účtovníčku - aby Vám s "čítaním" tohto článku pomohol. Ak ani to nestačí, na jeseň 2008 budem organizovať malý špeciálny seminár k tejto téme v Bratislave. Prosím, nežiadajte ma emailom ani na na tomto blogu o pomoc s riešením Vášho konkrétneho problému, môj deň má len 24 hodín.

Ak ste zamestnaná a máte v zamestnaní plat vyše 30000 Sk mesačne (a ak toto zamestnanie s takýmto platom máte už od roku 2007 a skôr), ani ďalej nečítajte. Vaše materské bude prakticky najvyššie možné, a žiadnym trikom ho nezvýšite.

Ak ale máte v zamestnaní plat nižší ako 30000 Sk, tak ak nič nepodniknete, budete mať materské mesačne približne 55% z vášho priemerného mesačného platu v rozhodujúcom období (ako sa určí rozhodujúce obdobie nájdete v druhom dieli seriálu). Napríklad ak ste mali plat 10000 Sk mesačne, materské bude okolo 5500 Sk mesačne.

Ak sa vám to máli, máte dve možností ako si materské zvýšiť na sumu vyše 16000 Sk mesačne:

1. Prihláste sa v Sociálnej poisťovni ako dobrovoľne nemocensky poistená osoba (DNPO)

Pozor, na dobrovoľné nemocenské poistenie sa v zásade treba prihlásiť ešte pred otehotnením! A to preto, lebo materské z dobrovoľného nemocenského poistenia (DNP) vám priznajú len vtedy, ak DNP trvalo aspoň 270 dní v období posledných dvoch rokov pred pôrodom.

Aby bola táto informácia úplná, treba dodať, že k dobe trvania samotného DNP sa pripočíta aj doba prípadného iného - už ukončeného - nemocenského poistenia v období dvoch rokov pred pôrodom. Ak by ste sa na DNP prihlásili až po otehotnení s tým, že sa k dobe DNP pripočíta aj doba predošlého už ukončeného nemocenského poistenia, prihlásiť sa na DNP treba najneskôr v 8.-mom týždni tehotenstva. A to preto, lebo DNP musí trvať aspoň 26 týždňov pred nástupom na materské! Ak by trvalo menej, tak ak aj spĺňate podmienku existencie nemocenského poistenia najmenej 270 dní v období posledných dvoch rokov pred pôrodom, materské z DNP vám síce priznajú - ale nie vo výške 55% z vymeriavacieho základu, z ktorého ste platili poistné pred nástupom na materskú, ale len 55% zo sumy 8100 Sk (suma minimálnej mzdy).

Na DNP sa prihlásite tak, že vyplníte tlačivo "Registračný list fyzickej osoby". V ňom uveďte vymeriavací základ ako rozdiel sumy 30219 Sk a vášho platu. Napríklad ak máte plat 10000 Sk mesačne, tak uveďte vymeriavací základ 20219 Sk alebo pre zjednodušenie 20000 Sk. Preto rozdiel 30219 Sk a platu, lebo suma 30219 Sk je maximálny možný vymeriavací základ, ktorý môžete ako poistenec mať a ak budete mať dve poistenia súčasne - zamestnanca a DNP - tak sa spočítavajú vymeriavacie základy z oboch poistení a výsledná suma nesmie prekročiť 30219 Sk. Ak by ste na DNP platili zo základu vyššieho, ako suma rozdielu 30219 a platu, Sociálna poisťovňa na sumu nad 30129 Sk pri výpočte materského neprihliada - čiže ako by ste platili spolu len z 30219 Sk, hoci v skutočnosti zaplatíte poistné zo základu v súčte vyššieho.

Po prihlásení sa na DNP nezabudnite každý mesiac platiť poistné na DNP. Poistné je 4,4% z určeného vymeriavacieho základu, poistné sa zaokrúhľuje na celé Sk nahor. Napríklad pri vymeriavacom základe 20000 Sk je poistné na DNP 880 Sk mesačne.

Nárok na materské budete mať jednak z nemocenského poistenia zamestnanca, jednak z dobrovoľného nemocenského poistenia - ak splníte podmienku, že v posledných dvoch rokoch pred pôrodom ste boli nemocensky poistená ako zamestnanec aspoň 270 dní a aj podmienku, že v posledných dvoch rokoch pred pôrodom ste boli DNPO aspoň 270 dní.

Pripomínam, že pri tomto posudzovaní sa k obdobiu nemocenského poistenia, z ktorého si uplatníte nárok na materskú, sa pripočítajú aj obdobia prípadného predošlého už ukončeného nemocenského poistenia - napríklad predošlého už ukončeného zamestnania. Pri uplatňovaní nároku na materské aj z nemocenského poistenia zamestannca aj z DNP sa však predošlé už ukončené nemocenské poistenie zohľadní len raz.

Materské (na jeden deň) sa potom vypočíta ako 55% z úhrnu denných vymeriavacích základov.

Denný vymeriavací základ z nemocenského poistenia zamestnanca je váš priemerný plat pripadajúci na jeden kalendárny deň v zamestnaní v rozhodujúcom období (ako sa určí rozhodujúce obdobie nájdete v druhom dieli seriálu, obvykle to bude predchádzajúci rok).

Denný vymeriavací základ z DNP bude priemerný vymeriavací základ pripadajúci na jeden kalendárny deň dobrovoľného nemocenského poistenia v rozhodujúcom období.

Príklad

Pani Kornélia je zamestnaná vo firme Alfa od roku 2006. V roku 2008 mala plat 10000 Sk mesačne, v roku 2009 má plat 11000 Sk mesačne. Otehotnela, pôrod by mal byť 15.10.2009, na materské chce ísť k 1.9.2009.

Pani Kornélia sa prihlási na dobrovoľné nemocenské poistenie (ešte pred otehotnením) k 1.1.2009 a určí si vymeriavací základ 19000 Sk mesačne (11000 v zamestnaní + 19000 = 30000).

Pani Kornélia bude mať nárok na materské z oboch nemocenských poistení. Dobrovoľné nemocenské poistenie bude trvať najmenej 270 dní pred pôrodom (vznik DNP 1.1.2009, pôrod 15.10.2009).

Denný vymeriavací základ z poistenia zamestnanca bude približne (12 x 10000) / 365 = 328,7672 Sk (rozhodujúce obdobie je rok 2008).

Denný vymeriavací základ z dobrovoľného nemocenského poistenia bude (8 x 19000) / 243 = 625,5145 Sk (rozhodujúce obdobie je 1.1.2009 - 31.8.2009).

Úhrn denných vymeriavacích základov je 954,2817 Sk. Materské bude približne 525 Sk na deň, približne 16000 Sk mesačne.

2. Ukončite súčasné slabšie platené zamestnanie a nájdite si pred nástupom na materské nové, lepšie platené zamestnanie

Elegantnejší spôsob ako dobrovoľné nemocenské poistenie je riešenie č.2 - zmena slabo plateného zamestnania ešte pred nástupom na materské za iné zamestnanie.

Stačí tak urobiť pár týždňov, či dokonca pár dní pred nástupom na materské.

Zaujímavé pritom je, že nemusíte zmeniť zamestnávateľa - pokojne môžete ukončiť súčasný pracovný pomer a s tým istým zamestnávateľom uzavrieť nový pracovný pomer - aby bolo všetko kóšer, tak na inú pracovnú pozíciu a pod. Zdôrazňujem, nestačí zmena platu - treba ukončiť súčasný pracovný pomer, zaslať do Sociálnej poisťovne odhlášku zamestnanca a na druhý deň alebo o pár dní neskôr (odporúčam hneď na druhý deň, aby nevznikol problém so zdravotným poistením - tých pár dní by ste boli dobrovoľne nezamestnaná osoba) uzavrieť nový pracovný pomer a zaslať do Sociálnej poisťovne prihlášku zamestnanca.

Na materské si potom uplatníte nárok z nového zamestnania. Dôležité je - aby bola materská čo najvyššia, v novom zamestnaní (v novom pracovnom pomere) by ste mali mať plat čo najbližší sume 30219 Sk, čiže sume maximálneho možného vymeriavacieho základu na nemocenské poistenie.

Nárok na materské z nového nemocenského poistenia budete mať - ak spĺňate podmienku, že v posledných dvoch rokoch pred pôrodom ste boli (hocijako) nemocensky poistená aspoň 270 dní. K dobe trvania nového zamestnania sa pritom započíta doba predošlého už ukončeného zamestnania plus prípadné ďalšie predošlé už ukončené doby nemocenského poistenia.

Materské na deň sa určí ako 55% z denného vymeriavacieho základu z nového zamestnania.

Denný vymeriavací základ z nemocenského poistenia zamestnanca je váš priemerný plat pripadajúci na jeden kalendárny deň v zamestnaní v rozhodujúcom období. Ako sa určí rozhodujúce obdobie nájdete v druhom dieli seriálu.

Príklad

Pani Ľuba je zamestnaná vo firme Alfa od 1.10.2007. Má plat 18000 Sk mesačne. Otehotnela, pôrod by mal byť 25.12.2008, na materské chce ísť k 15.11.2008.

Pani Ľuba k 31.10.2008 ukončí pracovný pomer vo firme Alfa. Od 1.11.2008 sa zamestná vo firme Beta. Vo firme Beta bude mať plat 30000 Sk, za dni od 1.11.2008 do 14.11.2008 pred nástupom na MD zarobí alikvótnych (za 14 kal. dní) 14000 Sk.

Pani Ľuba bude mať nárok na materské z nemocenského poistenia zamestnanca vo firme Beta. K dobe nem. poistenia vo firme Beta sa pripočíta doba predošlého nem. poistenia vo firme Alfa. Podmienku 270 dní nem. poistenia tak bez problémov splní.

Denný vymeriavací základ bude 14000 / 14 = 1000 Sk (rozhodujúce obdobie je 1.11.2008 - 14.11.2008).

Materské bude 550 Sk na deň, čiže 16500 až 17050 Sk na mesiac.

Materské v roku 2008 - diel IV.

2008-07-13T22:54:00.004+02:00

V prvej časti seriálu príspevkov o materskej sme vysvetlili, kedy vzniká nárok na materské.

V druhej časti sme si ukázali, ako sa vypočíta výška materského.

V tretej časti sme popísali, ako sa postupuje v prípade, ak má budúca matka viacero nemocenských poistení.

V štvrtej časti sa pozrieme ako získať materské a to čo najvyššie, ak vôbec nie ste nemocensky poistená - napríklad ak ešte len študujete alebo ste doktorandka.

Pripomínam: Ak niektorým použitým pojmom nerozumiete, poproste niekoho skúsenejšieho - napr. vám známu mzdovú účtovníčku - aby Vám s "čítaním" tohto článku pomohol. Ak ani to nestačí, na jeseň 2008 budem organizovať malý špeciálny seminár k tejto téme v Bratislave. Prosím, nežiadajte ma emailom ani na na tomto blogu o pomoc s riešením Vášho konkrétneho problému, môj deň má len 24 hodín.

Ak ste doteraz neboli nemocensky poistená (napríklad preto, lebo ešte len študujete alebo ste začali podnikať a nie ste ešte povinne nemocensky poistená ako SZČO), tak nutnou podmienkou na získanie materského je samozrejme existencia nemocenského poistenia.

Ak chcete získať materské, musíte sa prihlásiť v Sociálnej poisťovni (SP) ako dobrovoľne nemocensky poistená osoba (DNPO).

Pozor, ak ste v posledných dvoch rokoch nemali žiadne nemocenské poistenie, musíte sa v SP prihlásiť ako DNPO ešte pred otehotnením! A to preto, lebo podmienkou na získanie materského je, aby ste boli nemocensky poistená aspoň 270 dní v období dvoch rokov pred pôrodom. Tehotenstvo trvá približne 40 týždňov, to je 280 dní - preto zdôrazňujem: ak chcete mať istotu, že materské mať budete, treba sa v SP prihlásiť pred otehotnením.

Ak ste ale v období posledných dvoch rokov pred otehotnením mali nemocenské poistenie - napríklad mali ste zamestnanie, dobrovoľné nemocenské poistenie alebo ste boli povinne poistená SZČO, s prihlasovaním do SP ako DNPO sa ponáhľať nemusíte. Stačí, ak sa ako DNPO prihlásite najneskôr v 8.-mom týždni tehotenstva. (prečo do 8.-ho týždňa si vysvetlíme ďalej). Treba si samozrejme spočítať, či trvanie dobrovoľného nemocenského poistenia do dňa pôrodu, spolu so započítaním predošlého nemocenského poistenia za dva roky dozadu, bude spolu najmenej požadovaných 270 dní.

Skrátka: pri prihlásení sa v SP ako DNPO treba rešpektovať zásadu, že trvanie nového dobrovoľného nemocenského poistenia spolu s prípadným predošlým nemocenským poistením bude najmenej 270 dní v období dvoch rokov pred skutočným dňom pôrodu.

Prihlásiť sa v SP ako DNPO znamená osobne zájsť do miestne príslušnej pobočky SP podľa miesta trvalého pobytu a vyplniť tzv. "Registračný list fyzickej osoby" s tým, že sa prihlasujete na dobrovoľné nemocenské poistenie.

Ak chcete mať materské čo najvyššie, čiže v súčasnosti je to okolo 16500 Sk mesačne, v Registračnom liste uveďte vymeriavací základ 30219 Sk. Je to najvyššia možná suma (s platnosťou do 30.6.2009, od 1.7.2009 sa táto suma zvýši). Materské bude približne 55% z uvedeného vymeriavacieho základu (pozor, píšem to na tomto mieste zjednodušene, presný postup pri výpočte materského nájdete v druhom dieli seriálu).

Ak uvediete vymeriavací základ ako sumu 30219 Sk, budete každý mesiac platiť poistné 4,4% zo základu, zo základu 30219 Sk je to 1330 Sk (vypočítané poistné sa zaokrúhľuje na celé Sk nahor). Ak budete platiť poistné nie za celý mesiac ale len za jeho časť, suma poistného sa prepočíta alikvótne podľa počtu dní, za ktoré poistné platíte.

Poistné potom prestávate platiť ku dňu ku ktorému začnete poberať materské.

Pozor - na to, aby ste mali materské v zaujímavej výške - čiže 55% z vami určeného vymeriavacieho základu (55% zo základu 30219 Sk a materská približne 16500 Sk mesačne), je dôležité rešpektovať ešte jednu zásadu:

Dobrovoľné nemocenské poistenie musí trvať aspoň 26 týždňov pred nástupom na materské!

Ak by trvalo menej, tak ak aj spĺňate podmienku existencie nemocenského poistenia najmenej 270 dní v období posledných dvoch rokov pred pôrodom, materské vám síce priznajú - ale nie vo výške 55% z vymeriavacieho základu, z ktorého ste platili poistné pred nástupom na materskú, ale len 55% zo sumy 8100 Sk (suma minimálnej mzdy).

Zrekapitulujme si to:

1. Nárok na materskú máte vtedy, ak ste v období posledných dvoch rokov pred skutočným dňom pôrodu mali nemocenské poistenie aspoň 270 dní.

Pre budúce matky, ktoré nemocenské poistenie predtým nemali, je preto dôležité, aby sa v SP prihlásili na dobrovoľné nemocenské poistenie ešte pred otehotnením.

Budúce matky, ktoré predtým boli nemocensky poistené, sa s prihláškou na dobrovoľné nemocenské poistenie ponáhľať nemusia - stačí, ak sa prihlásia v SP až vo 8.-mom týždni tehotenstva (ak po započítaní predošlého nemocenského poistenia dva roky spätne odo dňa pôrodu budú mať aspoň 270 dní nemocenského poistenia).

2. Aby bola materská skutočne v zaujímavej výške - teda ideálne vo výške 55% z 30219 Sk, čiže cca 16500 Sk mesačne - treba sa na dobrovoľné nemocenské poistenie prihlásiť v každom prípade najneskôr vo 8.-mom týždni tehotenstva a určiť si čo najvyšší vymeriavací základ (30219 Sk). Ak by "čerstvé" dobrovoľné nemocenské poistenie trvalo menej ako 26 týždňov pred nástupom na materskú, SP by priznala materskú len vo výške 55% zo sumy minimálnej mzdy (aktuálne 55% z 8100 Sk).

Na materskú sa pritom nastupuje 8 až 6 týždňov pred predpokladaným dňom pôrodu (de facto môžete na materskú nastúpiť povedzme 4 týždne pred predpokladaným dňom pôrodu, zákon to nevylučuje).

Pozrime sa na to ešte raz z iného uhla pohľadu

1. Ak ste v posledných dvoch rokoch pred pôrodom neboli nemocensky poistená - prihlásiť sa v SP na dobrovoľné nemocenské poistenie treba pred otehotnením a zvoliť si vymeriavací základ najvyšší možný - v súčasnosti (platí do 30.6.2009) je to suma 30219 Sk.

2. Ak ste v posledných dvoch rokoch pred pôrodom boli nemocensky poistená aspoň 2-3 mesiace - prihlásiť sa v SP na dobrovoľné nemocenské poistenie stačí do 8.-ho týždňa tehotenstva a treba si zvoliť vymeriavací základ najvyšší možný, čiže 30219 Sk.

Príklady

Jana je absolventka VŠ. Začala podnikať na živnosť, povinne poistená ako SZČO ešte nie je. Je vydatá, s manželom plánujú potomka. K 1.9.2008 sa v SP prihlási na dobrovoľné nemocenské poistenie, vymeriavací základ si určí ako 30219 Sk. Od septembra 2008 platí mesačne poistné 1330 Sk (splatnosť poistného je do 8.-ho dňa nasledujúceho mesiaca).

V novembri 2008 otehotnie. Dátum pôrodu lekár stanovil na 10.8.2009. Jana požiada o materské od 1.7.2009. Poistné poslednýkrát zaplatí za mesiac jún 2009. Spolu teda zaplatí poistné za 10 mesiacov, v celkovej výške 13300 Sk.

Jane sa narodí dieťa 4.8.2009.

Nárok na materské Jana mať bude, pretože v období dvoch rokov pred pôrodom (4.8.2007 až 3.8.2009) bola nemocensky poistená (dni od 1.9.2008 do 3.8.2009) viac než požadovaných 270 dní.

Materské sa vypočíta z rozhodujúceho obdobia daného ako 1.9.2008 - 31.12.2008 (viď druhý diel seriálu). Od prihlásenia sa na dobrovoľné nemocenské poistenie (1.9.2008) do dňa nástupu na materské (1.7.2009) prešlo s rezervou viac ako 26 týždňov, preto sa materské vypočíta zo základu, z ktorého platila Jana poistné v rozhodujúcom období a nie ako 55% z minimálnej mzdy.

Denný vymeriavací základ je: 4 (mesiace) x 30219 Sk deleno 122 dní (1.9.2008 - 31.12.2008) = 990,7869 Sk.

Materské je 55% z denného vymeriavacieho základu, 55% z 990,7869 Sk = 544,93 Sk na deň, približne 16560 Sk na mesiac, za 28 týždňov trvajúcu materskú (196 dní) približne 106800 Sk.

Rekapitulácia: Pani Jana zaplatí poistné 13300 Sk a dostane materské celkom 106800 Sk.
..................................
.
Kamila mala od 1.1.2007 do 30.4.2008 zamestnanie (pracovný pomer). V súčasnosti zamestnaná nie je, nepodniká. Ako zamestnanec bola do 30.4.2008 nemocensky poistená.

Kamila otehotnela (približne) 1.8.2008. Lekár stanovil termín pôrodu na 25.4.2009.

Kamila sa prihlási k 15.9.2008 v SP na dobrovoľné nemocenské poistenie, vymeriavací základ si určí ako 30219 Sk. Za september 2008 za 16 dní zaplatí poistné 710 Sk (1330 deleno 30, krát 16). Za október 2008 a nasledujúce mesiace platí mesačne poistné 1330 Sk.

Kamila požiada o materské od 18.3.2009. Poistné poslednýkrát zaplatí za mesiac marec 2009 vo výške 730 Sk (1330 deleno 31, krát 17) . Spolu teda zaplatí poistné za približne 6 mesiacov, v celkovej výške 8090 Sk.

Kamile sa narodí dieťa 27.4.2009.

Nárok na materské Kamila mať bude, pretože v období dvoch rokov pred pôrodom (27.4.2007 až 26.4.2009) bola nemocensky poistená (od 27.4.2007 do 30.4.2008 ako zamestnanec, od 15.9.2008 do 26.4.2009 ako dobrovoľne poistená) s veľkou rezervou viac než požadovaných 270 dní.

Materské sa vypočíta z rozhodujúceho obdobia daného ako 15.9.2008 - 31.12.2008 (viď druhý diel seriálu). Od prihlásenia sa na dobrovoľné nemocenské poistenie (15.9.2008) do dňa nástupu na materské (18.3.2009) prejde 26 týždňov a 2 dni, preto sa materské vypočíta zo základu, z ktorého platila Kamila poistné v rozhodujúcom období a nie ako 55% z minimálnej mzdy.

Denný vymeriavací základ je: 16117 Sk (september od 15.-ho) + 3 x 30219 Sk (október - december deleno 108 dní (15.9.2008 - 31.12.2008) = 988,6482 Sk.

Materské je 55% z denného vymeriavacieho základu, 55% z 988,6482 Sk = 543,76 Sk na deň, približne 16530 Sk na mesiac, za 28 týždňov trvajúcu materskú (196 dní) približne 106580 Sk.

Rekapitulácia: Pani Kamila zaplatí poistné 8090 Sk a dostane materské celkom 106580 Sk.

Na záver

Myslím, že ide o slušné zhodnotenie: za "vklad" 8 až 13 tisíc získať "výnos" vyše 106 tisíc. Ktorej rodine by to nepomohlo...

V nasledujúcej časti preskúmame možnosti budúcej matky - zamestnankyne.

Odvody od 1.7.2008 do 31.12.2008

2008-07-13T22:25:00.006+02:00

Súhrn sadzieb, výnimiek, minimálnych a maximálnych vymeriavacích základov (VZ) pre výpočet poistného na sociálne a zdravotné poistenie. Údaje platia v období od 1.7.2008 do 31.12.2008.

Nemocenské poistenie

Zamestnanec 1,4%
Zamestnávateľ 1,4%
SZČO 4,4%
Dobrovoľne nemocensky poistená osoba 4,4%
VZ minimálny - maximálny 8100 Sk - 30219 Sk

Starobné poistenie

Zamestnanec 4%
Zamestnávateľ 14% (za zamestnanca - sporiteľa 5% do I. piliera a 9% do II. piliera)
SZČO 18% (sporiteľ 9% do I. piliera a 9% do II. piliera)
Dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba 18% (sporiteľ 9% do I. piliera a 9% do II. piliera)
VZ minimálny - maximálny 8100 Sk - 80584 Sk

Invalidné poistenie

Zamestnanec 3%
Zamestnávateľ 3%
SZČO 6%
Dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba 6%
VZ minimálny - maximálny 8100 Sk - 80584 Sk

Úrazové poistenie

Zamestnanec neplatí
Zamestnávateľ 0,8%
SZČO neplatí
Dobrovoľné úrazové poistenie možné nie je
VZ minimálny - maximálny 8100 Sk - neobmedzený

Garančné poistenie

Zamestnanec neplatí
Zamestnávateľ 0,25%
SZČO neplatí
Dobrovoľné garančné poistenie možné nie je
VZ minimálny - maximálny 8100 Sk - 30219 Sk

Poistenie v nezamestnanosti

Zamestnanec 1%
Zamestnávateľ 1%
SZČO neplatí
Dobrovoľne poistená osoba 2%
VZ minimálny - maximálny 8100 Sk - 80584 Sk

Rezervný fond

Zamestnanec neplatí
Zamestnávateľ 4,75%
SZČO 4,75%
Dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba 4,75%
VZ minimálny - maximálny 8100 Sk - 80584 Sk

Zdravotné poistenie

Zamestnanec 4%
Zamestnávateľ 10%
SZČO 14%
Dobrovoľne nezamestnaná osoba - samoplatiteľ 14%
VZ minimálny - maximálny 8100 Sk - 56283 Sk (pre dobrovoľne nezamestnanú osobu - samoplatiteľa, je minimálny VZ 5361 Sk)

Zdravotné poistenie osoba ZPS

Zamestnanec 2%
Zamestnávateľ 5%
SZČO 7%
Dobrovoľne nezamestnaná osoba (samoplatiteľ) 7%
VZ minimálny - maximálny 4050 Sk - 56283 Sk

Jednotlivé sumy poistného sa vždy zaokrúhľujú na celé Sk nahor.

Výnimky pri platení poistného

Povinné poistenie v nezamestnanosti zamestnanca sa nevzťahuje na:

zamestnanca podľa osobitného predpisu (napr. podľa zákona č.312/2001 Z.z. o štátnej službe, č.154/2001 Z.z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry, č.315/2001 Z.z. o hasičskom a záchrannom zbore),
väzňa,
osobu, ktorej bol priznaný starobný dôchodok,
osobu ktorej bol priznaný predčasný starobný dôchodok,
osobu ktorej bol priznaný invalidný dôchodok pri poklese vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70%.

Poistné na invalidné poistenie neplatí poistenec:

ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok,
ktorému bol priznaný starobný dôchodok.

Poistné na invalidné poistenie neplatí ani zamestnávateľ za uvedených zamestnancov.

Minimálny vymeriavací základ na sociálne poistenie je od 1.10.2007 do 31.12.2008 suma 8100 Sk s výnimkami:

6075 Sk, ak ide o zamestnanca, ktorý je poberateľom invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 %, a o mladistvého zamestnanca staršieho ako 16 rokov,
4050 Sk, ak ide o zamestnanca, ktorý je poberateľom invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, ak ide o zamestnanca mladšieho ako 18 rokov, ktorý je invalidný, a ak ide o zamestnanca mladšieho ako 16 rokov,
suma príjmu zodpovedajúca kratšiemu pracovnému času zamestnanca, ktorý má dohodnutý pracovný pomer na kratší pracovný čas,
suma náhrady mzdy poskytnutá z dôvodu prekážok v práci na strane zamestnávateľa,
suma pracovnej odmeny fyzickej osoby vo výkone väzby a fyzickej osoby vo výkone trestu odňatia slobody, ak sú zaradené do práce,
minimálny vymeriavací základ nie je určený v prípade garančného a úrazového poistenia zamestnanca na dohodu.

Alikvótne krátenie najnižšej a najvyššej možnej sumy vymeriavacieho základu v sociálnom poistení - ak poistenie trvalo len časť kalendárneho mesiaca alebo počas kalendárneho mesiaca boli obdobia, za ktoré sa poistné neplatí podľa § 140, najnižšia a najvyššia možná suma VZ sa upraví tak, že VZ pripadajúci na jeden kalendárny deň sa vynásobí počtom kalendárnych dní poistenia.

Polovičné sadzby na zdravotné poistenie majú:

osoby poberajúce invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok priznaný podľa predpisov účinných do 31.12.2003, čiže osoby, ktorým ešte nebola prehodnotená invalidita podľa nového zákona č.461/2003 Z.z. o sociálnom poistení,
osoby, ktorým bola prehodnotená invalidita podľa zákona č.461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a v zmysle § 71 zákona o sociálnom poistení sú osoby s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% a poberajú invalidný dôchodok priznaný podľa zákona č.461/2003 Z.z.,
osoby ktoré sú držiteľmi preukazu ŤZP, vydaného úradom práce, sociálnych vecí a rodiny (miera ich funkčného postihnutia je 50% a viac),
pozor, od 1.5.2008 polovičnú sadzbu poistného na zdravotné poistenie už nemajú osoby, ktorým bola prehodnotená invalidita podľa zákona č.461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a v zmysle § 71 zákona o sociálnom poistení sú osoby s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 20% ale najviac o 40% (čiže po prehodnotení nepoberajú invalidný dôchodok ale pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť majú najmenej 20%).

Minimálny vymeriavací základ zamestnanca v zdravotnom poistení je daný väzbou na zákon o minimálnej mzde (od 1.1.2008 až do 31.12.2008 sa používajú sumy minimálnej mzdy platné k 1.1.2008).

Minimálny vymeriavací základ SZČO na zdravotné poistenie je od 1.1.2008 do 31.12.2008 suma 8100 Sk. Minimálny preddavok je suma 1134 Sk, pri sadzbe 7% suma 567 Sk. Ak SZČO je súčasne zamestnancom, študentom, starobným alebo invalidným dôchodcom, minimálny základ pre platenie preddavkov pre neho nie je stanovený a môže platiť preddavok nižší ako sumy uvedené v predošlej vete (a ak preddavok vychádza menej ako 100 Sk, neplatí ho vôbec).

Minimálny vymeriavací základ samoplatiteľa na zdravotné poistenie je od 1.1.2008 do 31.12.2008 v zásade suma 5361 Sk. Minimálny preddavok je v zásade suma 751 Sk, pri sadzbe 7% v zásade suma 376 Sk.

Alikvótne krátenie najnižšej možnej sumy vymeriavacieho základu v zdravotnom poistení zamestnanca - ak sa poistné platí len za časť kalendárneho mesiaca, najnižšia možná suma VZ sa upraví tak, že VZ pripadajúci na jeden pracovný deň sa vynásobí počtom pracovných dní, za ktoré sa platí poistné.

Najvyššia možná suma vymeriavacieho základu v zdravotnom poistení sa za žiadnych okolností nekráti.

Druhý pilier: Vstup po 1.7.2008

2008-07-12T22:13:00.004+02:00

Po 1.7.2008 dostávam veľa otázok, v ktorých sa ma najmä mladí ľudia (ale aj ich rodičia) pýtajú, ako je to vlastne s možnosťou vstupu do druhého piliera v prípade absolventov, ktorí v týchto dňoch získali svoje prvé zamestnanie, či začali podnikať.

V skratke možno povedať toto:

Mladí ľudia, ktorí sú ročníky 1986 a staršie, ak v období od 1.1.2005 až doteraz neboli dôchodkovo poistení - nemali zamestnanie, neboli povinne poistenou SZČO, neboli prihlásení v SP ako dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba - môžu do druhého piliera vstúpiť len počas 30 dní od vzniku dôchodkového poistenia. Znamená to, že ak takáto osoba ak chce byť v druhom pilieri, má čas 30 dní od vzniku zamestnania (pracovný pomer) alebo odo dňa vzniku povinného dôchodkového poistenia SZČO alebo odo dňa vzniku dobrovoľného dôchodkového poistenia na podpis zmluvy s DSS.

Inak je to v prípade ročníkov 1987 a mladších. Tí môžu do druhého piliera vstúpiť počas 6 mesiacov od vzniku dôchodkového poistenia.Znamená to, že takáto osoba ak chce byť v druhom pilieri, má čas 6 mesiacov od vzniku zamestnania (pracovný pomer) alebo odo dňa vzniku povinného dôchodkového poistenia SZČO alebo odo dňa vzniku dobrovoľného dôchodkového poistenia na podpis zmluvy s DSS.

Pozor si pritom treba dať na to, že zmluva s DSS bude zaregistrovaná v Sociálnej poisťovni a teda platná vtedy, ak v deň podpisu zmluvy bola daná osoba dôchodkovo poistená - mala zamestnanie alebo bola povinne poistenou SZČO alebo bola prihlásená v SP ako dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba.

Podrobnosti sa dočítate vo voľne dostupnom článku v internetovej encyklopédií mzdárov http://www.drak.porada.sk/. Kliknite tu: http://www.porada.sk/t86090-vstup-do-druheho-piliera-po-1-7-2008-a.html

Materské v roku 2008 - diel III.

2008-07-08T19:40:00.003+02:00

V prvej časti seriálu príspevkov o materskej sme vysvetlili, kedy vzniká nárok na materské,

V druhej časti sme si ukázali, ako sa vypočíta výška materského.

V tretej časti rozoberieme ako sa postupuje v prípade, ak má budúca matka viacero nemocenských poistení. Je to dôležité, pretože je to jedna z ciest ako si zvýšiť materské.

Znova na úvod: Ak niektorým použitým pojmom nerozumiete, poproste niekoho skúsenejšieho - napr. mzdovú účtovníčku Vašej firmy - aby Vám s "čítaním" tohto článku pomohol. Ak ani to nestačí, na jeseň 2008 budem organizovať malý špeciálny seminár k tejto téme v Bratislave. Prosím, nežiadajte ma emailom ani na na tomto blogu o pomoc s riešením Vášho konkrétneho problému, môj deň má len 24 hodín.

NÁROK NA MATERSKÉ Z VIACERÝCH NEMOCENSKÝCH POISTENÍ

V prípade poistenkyne, ktorá má viacero nemocenských poistení súčasne, napríklad:

má dve a viac zamestnaní (pracovné pomery),
má zamestnanie a je aj povinne nemocensky poistená ako SZČO,
má zamestnanie a je aj dobrovoľne nemocensky poistená,
je povinne nemocensky poistená ako SZČO a je aj dobrovoľne nemocensky poistená,

sa postupuje podľa § 58 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení.

Podľa § 58 ods. 1 zákona, nárok na nemocenskú dávku - teda i nárok na materské - sa posudzuje samostatne z každého nemocenského poistenia.Napríklad ak má poistenkyňa dve zamestnania, osobitne sa posudzuje za každé zamestnanie, či má z povinného nemocenského poistenia zamestnanca nárok na materské - teda či spĺňa podmienky pre povinne nemocensky poistenú zamestnankyňu (viď prvá časť seriálu). Ak v oboch zamestnaniach podmienky spĺňa, bude mať nárok na materské z oboch nemocenských poistení zamestnanca.

Podobne ak má poistenkyňa zamestnanie a je aj dobrovoľne nemocensky poistená, osobitne sa posudzuje, či má nárok na materské z povinného nemocenského poistenia zamestnanca - teda či spĺňa podmienky pre povinne nemocensky poistenú zamestnankyňu, a osobitne sa posudzuje, či má nárok na materské z dobrovoľného nemocenského poistenia - teda či spĺňa podmienky pre dobrovoľne nemocensky poistenú osobu. Ak spĺňa podmienky aj ako zamestnanec, aj ako dobrovoľne nemocensky poistená osoba, bude mať nárok na materské aj z nemocenského poistenia zamestnanca, aj z dobrovoľného nemocenského poistenia.

Tu treba pripomenúť ešte raz, že najdôležitejšia podmienka, a to podmienka trvania nemocenského poistenia aspoň 270 dní v posledných dvoch rokoch pred pôrodom, sa posudzuje osobitne pre jednotlivé existujúce nemocenské poistenia.

Podľa výkladu Sociálnej poisťovne sa pri posudzovaní nároku na materské do požadovanej doby 270 dní k dňom nemocenského poistenia, z ktorého sa žiada o materské, pripočítajú len dni už ukončeného nemocenského poistenia zamestnanca alebo SZČO alebo dobrovoľného nemocenského poistenia. Pričom pri uplatňovaní nároku na materské z viacerých nemocenských poistení sa predošlé - už ukončené nemocenské poistenie, zohľadní iba raz - čiže dni trvania už ukončeného nemocenského poistenia sa pripočítajú len k jednému z trvajúcich nemocenských poistení, z ktorých sa uplatňuje nárok na materské.

Príklad

Pani Kamila je povinne nemocensky poistená ako SZČO od 1.7.2006 doteraz. Ako SZČO si platí poistné z minimálneho základu - od januára do septembra 2007 to bola suma 7600 Sk, od októbra 2007 je to suma 8100 Sk.

Pani Kamila je tehotná a chcela by mať materské vyššie ako len to, čo sa vypočíta z odvodov SZČO. Pani Kamila sa preto ešte pred otehotnením od 1.2.2008 prihlásila v Sociálnej poisťovni ako dobrovoľne nemocensky poistená osoba a pr edobrovoľné nemocenské poistenie si určila vymeriavací základ 20000 Sk.

Na materské pani Kamila odchádza 1.12.2008. Nárok na materské bude mať aj z povinného nemocenského poistenia SZČO aj z dobrovoľného nemocenského poistenia - pretože z pohľadu oboch poistení bola v posledných dvoch rokoch pred pôrodom nemocensky poistená aspoň 270 dní.

Výpočet materského z povinného nemocenského poistenia SZČO

Rozhodujúce obdobie v povinnom nemocenskom poistení SZČO je rok 2007.

Denný vymeriavací základ je suma (9 x 7600 + 3 x 8100) / 365 = 253,9727 Sk.

Výpočet materského z dobrovoľného nemocenského poistenia

Rozhodujúce obdobie v dobrovoľnom nemocenskom poistení je február až november 2007.

Pretože dobrovoľné nemocenské poistenie pred nástupom na materské trvalo viac, ako 26 týždňov, z dobrovoľného nemocenského poistenia sa denný vymeriavací základ určí obvyklým spôsobom: (10 x 20000)/303 = 660,0661 Sk.

Materské pani Kamily bude vo výške 55% z úhrnu denných vymeriavacích základov, teda 55% zo súčtu (253,9727 + 660,0661) Sk = 55% z 914,0388 Sk = približne 503 Sk na deň, približne 15300 Sk mesačne.

Podľa § 58 ods.2 zákona, ak vznikne nárok na materské z viacerých nemocenských poistení, materské sa určí z úhrnu denných vymeriavacích základov na určenie výšky materského z tých poistení, z ktorých vznikol nárok na materské, a materská sa vypláca len jedna. To sme videli v predchádzajúcom príklade - pani Kamile bude Sociálna poisťovňa vyplácať len jednu sumu materského - avšak vypočítanú ako súčet z oboch nemocenských poistení - viď predchádzajúci príklad.

Avšak pozor!

Podľa § 58 ods. 3 zákona úhrn denných vymeriavacích základov určených podľa § 58 ods. 2 zákona, je najviac v sume denného vymeriavacieho základu určeného z vymeriavacieho základu podľa § 138 ods. 11 platného v mesiaci, v ktorom poistenkyňa odchádza na materské.

Znamená to, že ak sa materské vypočítava z viacerých nemocenských poistení, tak úhrn denných vymeriavacích základov je zhora ohraničený sumou, ktorá sa vypočíta ako maximálny vymeriavací základ na nemocenské poistenie, platný v mesiaci, v ktorom poistenkyňa odchádza na materské, deleno počet dní tohto mesiaca.

V druhom polroku 2008 sú sumy maximálnych denných vymeriavacích základov pri nároku na materské z viacerých nemocenských poistení nasledovné:

júl. august, október, december: 30219 / 31 = 974,8065 Sk

september, november: 30219 / 30 = 1007,30 Sk

Na záver tejto časti poznámka k plateniu poistného

Podľa § 138 ods. 19 zákona, poistné, ktoré poistenkyňa zaplatí, nesmie byť v úhrne vypočítané zo sumy vyššej, ako je maximálny vymeriavací základ na nemocenské poistenie (v čase od 1.7.2008 do 30.6.2009 ide o sumu 30219 Sk).

Napríklad ak má poistenkyňa dve zamestnania, tak v tom zamestnaní, v ktorom dosahuje vyšší vymeriavací základ, platí ona i jej zamestnávateľ poistné z tohto základu (až do výšky základu 30219 Sk). V druhom zamestnaní platí poistenkyňa poistné len zo sumy, ktorá pri započítaní základu v prvom zamestnaní nesmie prekročiť 30219 Sk. Druhý zamestnávateľ však platí poistné z celého základu dosiahnutého v druhom zamestnaní, kde sa samotná suma tohto základu ohraničuje sumou 30219 Sk. V druhom zamestnaní preto môže dôjsť k situácií, kedy zamestnankyňa zaplatí poistné z nižšej sumy, ako zamestnávateľ. Do súčtu vymeriavacích základov pri výpočte denného vymeriavacieho základu za druhé zamestnanie sa však započítava vymeriavací základ zamestnankyne, nie zamestnávateľa.

V budúcej časti sa dočítate

V ďalšej časti si ukážeme, ako získať materské a to čo najvyššie, ak vôbec nie ste nemocensky poistená - napríklad ak ešte len študujete alebo ste doktorandka.

Materské v roku 2008 - diel II.

2008-07-02T22:11:00.004+02:00

V druhej časti seriálu príspevkov o materskej popíšeme, ako sa vypočíta výška materského.

Opätovne pripomínam: Ak niektorým použitým pojmom nerozumiete, poproste niekoho skúsenejšieho - napr. mzdovú účtovníčku Vašej firmy - aby Vám s "čítaním" tohto článku pomohol. Ak ani to nestačí, na jeseň 2008 budem organizovať špeciálny seminár k tejto téme v Bratislave. Prosím, nežiadajte ma emailom ani na na tomto blogu o pomoc s riešením Vášho konkrétneho problému, môj deň má len 24 hodín.

VÝPOČET VÝŠKY MATERSKÉHO

Výška materského na jeden deň je dané ako suma 55 % z tzv. denného vymeriavacieho základu (prípadne pravdepodobného denného vymeriavacieho základu).

Výpočet denného vymeriavacieho základu

Podľa § 55 zákona, denný vymeriavací základ na určenie výšky nemocenskej dávky, teda i materského, je podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenkyňa zaplatila poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia. Výsledok sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.

Čiže postupujeme takto:

1. Určíme rozhodujúce obdobie

2. Spočítame vymeriavacie základy z ktorých sa platilo poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období

3. Spočítame počet dní (kalendárnych) v rozhodujúcom období

4. Denný vymeriavací základ získame ako súčet vymeriavacích základov (bod 2.) deleno počet dní (bod 3.)

Jednotlivé kroky si ďalej podrobne vysvetlíme.

ROZHODUJÚCE OBDOBIE

Pri výpočte denného vymeriavacieho základu musíme najskôr správne stanoviť rozhodujúce obdobie podľa § 54 zákona.

Rozhodujúce obdobie je v zásade dané podľa toho, kedy poistenkyni vzniklo nemocenské poistenie, z ktorého si nárokuje materské.

Napríklad podľa § 20 zákona povinné nemocenské poistenie zamestnankyne v pracovnom pomere vzniká odo dňa vzniku pracovného pomeru.

Poznámka. V prípade, že zamestnankyňa s tým istým zamestnávateľom opakovane uzatvára a ukončuje pracovný pomer, pre posúdenie trvania rozhodujúceho obdobia je dôležitý len ostatný uzatvorený pracovný pomer. Na predošlé, už ukončené pracovné pomery sa pri určovaní
rozhodujúceho obdobia neprihliada.

Príklad

Pani Denisa bola v spoločnosti Karpaty zamestnaná od 1.7.2003 do 31.3.2008. Potom bola tri mesiace bez zamestnania. Od 1.7.2008 sa zamestnala v spoločnosti Devín. Pre posúdenie rozhodujúceho obdobia pri výpočte denného vymeriavacieho základu je dôležité odkedy trvá jej ostatný pracovný pomer - teda od 1.7.2008. Na obdobie jej zamestnania do 31.3.2008 pri výpočte denného vymeriavacieho základu neprihliadame.

Podľa § 21 zákona povinné nemocenské poistenie SZČO vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok povinného minimálneho vymeriavacieho základu (k 1.júlu 2008 šlo o hranicu 12 x 8100 Sk = 97200 Sk).

Podľa § 23 zákona dobrovoľne nemocensky poistenej osobe vzniká nemocenské poistenie odo dňa prihlásenia sa na nemocenské poistenie, najskôr odo dňa podania prihlášky

Rozhodujúce obdobie sa určí nasledovne:

1. Ak vzniklo nemocenské poistenie v kalendárnom roku dva a viac rokov predchádzajúcom kalendárny rok, v ktorom sa žiada o materské, rozhodujúce obdobie je kalendárny rok, predchádzajúci kalendárny rok, v ktorom sa žiada o materské.

Príklad

Pani Dana je nepretržite zamestnaná v spoločnosti Devín od 1.1.2005. V prípade, že bude žiadať o materské v roku 2008, bude rozhodujúce obdobie dané ako rok 2007. V prípade, že bude žiadať o materské v roku 2009, bude rozhodujúce obdobie dané ako rok 2008. Atď.

2. Ak vzniklo nemocenské poistenie v kalendárnom roku, ktorý predchádza kalendárny rok, v ktorom sa žiada o materské, rozhodujúce obdobie je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca kalendárneho roka, v ktorom nemocenské poistenie vzniklo.

Príklad

Pani Dorota je živnostník od apríla roku 2006. Za rok 2006 dosiahla príjem zo živnosti vo výške 200000 Sk. Od 1.7.2007 sa prihlásila v Sociálnej poisťovni na povinné nemocenské poistenie ako SZČO. Za rok 2007 dosiahla pani Dorota príjem zo živnosti vo výške 300000 Sk. K 30.6.2008 jej preto nezaniklo povinné nemocenské poistenie, ale pokračovalo ďalej. Povinné nemocenské poistenie potrvá až do 30.6.2009, kedy sa posúdi, či príjem pani Doroty za rok 2008 bude vyšší ako dvanásťnásobok vtedy platnej minimálnej mzdy. Atď.

Ak by pani Dorota požiadala o materské v roku 2008, bude rozhodujúce obdobie dané ako obdobie od 1.7.2007 do konca roka 2007.

3. Ak vzniklo nemocenské poistenie v kalendárnom roku, v ktorom sa žiada o materské, rozhodujúce obdobie je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca kalendárneho mesiaca, predchádzajúceho mesiac, v ktorom sa žiada o materské.

Príklad

Pani Darina nie je zamestnancom, nepodniká. Pani Darina bola počas celého roka 2007 prihlásená v Sociálnej poisťovni ako dobrovoľne nemocensky poistená osoba. K 31.12.2007 sa odhlásila ako dobrovoľne nemocensky poistená osoba. Pani Darina na jar 2008 otehotnela. Lekár určil dátum pôrodu na 11.12.2008.

Pani Darina sa k 15.4.2008 znovu prihlásila v Sociálnej poisťovni ako dobrovoľne nemocensky poistená osoba. K 16.10.2008 požiadala v Sociálnej poisťovni o materské.

Nárok na materské mať bude, pretože pri zohľadnení skutočnosti, že počas celého roka 2007 bola dobrovoľne nemocensky poistená, s rezervou dosiahne v posledných dvoch rokoch pred dňom pôrodu viac ako 270 dní nemocenského poistenia.

Rozhodujúce obdobie pre výpočet denného vymeriavacieho základu a teda i pre určenie výšky materského, je obdobie od 15.4.2008 do 30.9.2008. Výška materského bude závisieť od výšky vymeriavacieho základu, z ktorého pani Darina platila poistné za obdobie od 15.4.2008 do 30.9.2008. Vymeriavací základ a tým i suma poistného, ktoré zaplatila v roku 2007, sa nezohľadní.

4. Ak vzniklo nemocenské poistenie v kalendárnom mesiaci, v ktorom sa žiada o materské, rozhodujúce obdobie je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do dňa predchádzajúceho dňu, v ktorom sa žiada o materské.

Príklad

Pani Edita bola zamestnankyňou spoločnosti Karpaty od 1.1.2007 do 30.9.2008, kedy dohodou rozviazala pracovný pomer. Dňa 2.10.2008 sa zamestnala v spoločnosti Devín.

Pani Edita je tehotná. Lekár určil dátum pôrodu na 15.12.2008. O materské požiada pani Edita k 20.10.2008.

Nárok na materské z povinného nemocenského poistenia zamestnanca mať bude, pretože v posledných dvoch rokoch pred dňom pôrodu bola viac ako 270 dní povinne nemocensky poistená.

Rozhodujúce obdobie pre výpočet denného vymeriavacieho základu a teda i pre určenie výšky materského, je obdobie od 2.10.2008 do 20.10.2008. Výška materského bude závisieť od výšky vymeriavacieho základu, z ktorého pani Edita platila poistné za uvedené obdobie. Vymeriavací základ a tým i suma poistného, ktoré zaplatila v predchádzajúcom pracovnom pomere, hoci to bolo u toho istého zamestnávateľa, sa nezohľadní.

5. Ak vzniklo nemocenské poistenie v deň, v ktorom sa žiada o materské, rozhodujúce obdobie sa určiť nedá a v takomto prípade sa nemocenská dávka určí z pravdepodobného vymeriavacieho základu (viď ďalej).

6. Ak sa žiada o materské v ochrannej lehote, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu sa zisťuje ku dňu zániku nemocenského poistenia.

Príklad

Pani Elena bola zamestnancom spoločnosti Devín od 1.3.2007 do 30.9.2008. Po skončení zamestnania iné zamestnanie nemala. K 5.12.2008 požiadala o materské – príslušné podmienky spĺňa. Keďže žiada o materské v ochrannej lehote (ochranná lehota trvá 6 mesiacov po zániku nemocenského poistenia zamestnanca), bude mať nárok na materské. Rozhodujúce obdobie pre výpočet denného vymeriavacieho základu sa určí k dňu zániku nemocenského poistenia zamestnanca, teda k 30.9.2008. Rozhodujúce obdobie bude obdobie od 1.3.2007 do 31.12.2007.

Pozor

Po novele zákona účinnej od 1.8.2006 pri určení rozhodujúceho obdobia sa prerušenie povinného nemocenského poistenia (zamestnanca alebo SZČO) - napríklad počas neplateného voľna alebo počas OČR trvajúcej viac ako 10 dní - nepovažuje za zánik a vznik povinného nemocenského poistenia. Prerušenie povinného nemocenského poistenia pri určení rozhodujúceho obdobia neberieme do úvahy.

VÝPOČET DENNÉHO VYMERIAVACIEHO ZÁKLADU

Denný vymeriavací základ je podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenkyňa zaplatila poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia (§ 55 zákona), pričom výsledok sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.

Pozor v prípade poistenkyne, ktorá má súčasne viacero nemocenských poistení. Podľa § 138 ods.19 zákona, poistné, ktorá poistenkyňa zaplatí, nesmie byť v úhrne vypočítané zo sumy vyššej, ako je maximálny vymeriavací základ na nemocenské poistenie (v čase od 1.7.2008 do 30.6.2009 ide o sumu 30219 Sk). Ak by sa tak aj stalo, poistné zaplatené „nad rámec zákona“ Sociálna poisťovňa pri výpočte denného vymeriavacieho základu nezohľadní (a naviac zaplatené poistné by mala poistenkyni vrátiť).

Ak napríklad má poistenkyňa dve zamestnania, tak v tom zamestnaní, v ktorom dosahuje vyšší vymeriavací základ, platí ona i jej zamestnávateľ poistné z tohto základu (až do výšky základu 30219 Sk). V druhom zamestnaní platí zamestnankyňa poistné len zo sumy, ktorá pri započítaní základu v prvom zamestnaní nesmie prekročiť 30219 Sk. Druhý zamestnávateľ však platí poistné z celého základu dosiahnutého v druhom zamestnaní, kde sa samotná suma tohto základu ohraničuje sumou 30219 Sk. V druhom zamestnaní preto môže dôjsť k situácií, kedy zamestnanec zaplatí poistné z nižšej sumy, ako zamestnávateľ. Do súčtu vymeriavacích základov pri výpočte denného vymeriavacieho základu za druhé zamestnanie sa však započítava vymeriavací základ zamestnanca, nie zamestnávateľa.

Podľa § 54 ods.6 zákona sa od počtu dní rozhodujúceho obdobia odpočítajú počty dní období, za ktoré poistenec nie je povinný platiť poistné na nemocenské poistenie a období prerušenia povinného nemocenského poistenia.

Podľa § 140 zákona zamestnanec nie je povinný platiť poistné na nemocenské poistenie:

v období, počas ktorého je uznaný za dočasne práceneschopného alebo má nariadené karanténne opatrenie ak sa zamestnancovi počas týchto období neposkytuje plat alebo služobný príjem,
v období, počas ktorého sa mu poskytuje materské,
od prvého dňa potreby ošetrovania fyzickej osoby alebo starostlivosti o dieťa, najdlhšie do desiateho dňa potreby ošetrovania alebo starostlivosti,
v období, počas ktorého sa vypláca rehabilitačné alebo rekvalifikačné,
v období ospravedlnenej neprítomnosti z dôvodu účasti na štrajku.

Podľa § 26 zákona zamestnancovi sa prerušuje povinné nemocenské poistenie:

v období kedy čerpá pracovné voľno bez náhrady mzdy,
v období, kedy je dlhodobo uvoľnený z pracovného pomeru na výkon verejnej funkcie alebo na výkon odborovej funkcie atď., ak sa mu neposkytuje náhrada mzdy,
v období neospravedlnenej neprítomnosti v práci,
v období, kedy je vo výkone väzby alebo vo výkone trestu odňatia slobody,
v období, kedy čerpá rodičovskú dovolenku (a nemá nárok na materské),
od 11.dňa potreby ošetrovania fyzickej osoby alebo starostlivosti o dieťa do skončenia potreby ošetrovania alebo starostlivosti,
odo dňa nasledujúceho po uplynutí 52 týždňov trvania dočasnej pracovnej neschopnosti do jej skončenia.

Povinne nemocensky poistená SZČO nie je povinná platiť poistné na nemocenské poistenie:

v období, počas ktorého je uznaná za dočasne práceneschopnú alebo má nariadené karanténne opatrenie,
v období, počas ktorého sa jej poskytuje materské,
od prvého dňa potreby ošetrovania fyzickej osoby alebo starostlivosti o dieťa, najdlhšie do desiateho dňa, potreby ošetrovania alebo starostlivosti.

Povinne nemocensky poistenej SZČO sa prerušuje povinné nemocenské poistenie:

v období, kedy je vo výkone väzby alebo vo výkone trestu odňatia slobody,
v období, v ktorom má nárok na rodičovský príspevok, ak podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť povinne nemocensky poistenej SZČO,
od 11.dňa potreby ošetrovania fyzickej osoby alebo starostlivosti o dieťa do skončenia potreby ošetrovania alebo starostlivosti,- odo dňa nasledujúceho po uplynutí 52 týždňov trvania dočasnej pracovnej neschopnosti do jej skončenia.

Dobrovoľne nemocensky poistená osoba nie je povinná platiť poistné na nemocenské poistenie:

v období, počas ktorého sa jej poskytuje nemocenské,
v období, počas ktorého sa jej poskytuje materské,
od prvého dňa potreby ošetrovania fyzickej osoby alebo starostlivosti o dieťa, najdlhšie do desiateho dňa, potreby ošetrovania alebo starostlivosti.

Poznámka. V prípade dobrovoľného nemocenského poistenia neexistuje pojem „prerušenia dobrovoľného nemocenského poistenia“.

Príklad

Pani Gabriela je zamestnaná v spoločnosti Devín od 1.1.2004. O materské žiada k 6.11.2008 – rozhodujúce obdobie je rok 2007.

Pri výpočte denného vymeriavacieho základu sa spočítajú mesačné vymeriavacie základy zamestnankyne, z ktorých sa platilo poistné na nemocenské poistenie za rok 2007. Spolu je to suma 200000 Sk.

Pani Gabriela bola v roku 2005 18 dní práceneschopná a 2 dni mala neplatené voľno. Tieto dni sa od počtu dní roka 2007 odpočítajú.

Denný vymeriavací základ je: 200000/345 = 579,7102 Sk

Príklad

Pani Gita je povinne nemocensky poistená ako SZČO od 1.7.2007. Pani Gita požiada o materské od 13.11.2008.

Rozhodujúce obdobie je obdobie od 1.7.2007 do konca roka 2007.

Súčet mesačných vymeriavacích základov, z ktorých pani Gita platila poistné na nemocenské poistenie v roku 2007, je suma 3 x 7600 + 3 x 8100 = 47100 Sk (poistné platila z povinného minimálneho vymeriavacieho základu).

Obdobie od 1.7.2007 do konca roka 2007 má 184 dní. Od toho počtu dní odpočítame dni, za ktoré nebola povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie a dni prerušenia povinného nemocenského poistenia SZČO. Takéto dni sa však nevyskytli.

Výpočet denného vymeriavacieho základu: 47100 Sk / 184 dní = 255,9783 Sk

Príklad

Študentka Iveta sa prihlásila v Sociálnej poisťovni ako dobrovoľne nemocensky poistená osoba od 1.12.2007. Určila si vymeriavací základ v maximálnej možnej výške, tj. vo výške 28142 Sk. Od 1.1.2008 zmenila svoj vymeriavací základ na sumu 8100 Sk.

Iveta v januári 2008 otehotnela. Lekár určil dátum pôrodu na 15.10.2008.

Iveta požiada o materské k 20.8.2008. Nárok na materské mať bude, pretože od 1.12.2007 do predpokladaného dňa pôrodu uplynie viac ako 270 dní.

Rozhodujúce obdobie bude obdobie od 1.12.2007 do 31.12.2007.

Súčet mesačných vymeriavacích základov, z ktorých Iveta platila poistné na nemocenské poistenie v uvedenom období je suma 1 x 28142 = 28142 Sk.

Obdobie od 1.12.2007 do 31.12.2007 má 31 dní. Od toho počtu dní by sme odpočítali dni, za ktoré nebola povinnosť platiť poistné na dobrovoľné nemocenské poistenie – také dni však neboli.

Výpočet denného vymeriavacieho základu: 28142 Sk / 31 dní = 907,8065 Sk

PRAVDEPODOBNÝ DENNÝ VYMERIAVACÍ ZÁKLAD

Podľa § 57 zákona sa výška materského sa určuje z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu, ak:

poistenkyňa nemala v rozhodujúcom období vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie,
poistenkyňa nastupuje na materské v deň vzniku nemocenského poistenia alebo
dobrovoľne nemocensky poistená osoba bola nepretržite dobrovoľne nemocensky poistená menej ako 26 týždňov pred nástupom na materské.

Podľa § 57 ods.2 zákona pravdepodobný denný vymeriavací základ zamestnanca a povinne nemocensky poistenej SZČO je jedna tridsatina vymeriavacieho základu, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie materského (nezohľadňuje sa, či ide o mesiac, ktorý má 28, 29, 30 alebo 31 dní).

Pravdepodobný denný vymeriavací základ dobrovoľne nemocensky poistenej osoby je jedna tridsatina minimálnej mzdy zamestnancov v pracovnom pomere odmeňovaných mesačnou mzdou, ktorá platí ku dňu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky (v období od 1.10.2007 do 31.12.2008 je minimálna mzda 8100 Sk).

Pravdepodobný denný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.

Príklad

Pani Inge vznikol pracovný pomer 1.11.2008 a hneď v tento deň požiadala o materské – nárok na materské má, pretože v posledných dvoch rokoch pred očakávaným dňom pôrodu bola povinne nemocensky poistená ako zamestnanec viac ako 270 dní v predošlých zamestnaniach.

Podľa pracovnej zmluvy má stanovený plat 25000 Sk plus 20% prémie. Jej vymeriavací základ, keby pracovala, by bol v novembri 2008 vo výške 30000 Sk. Z toho jedna tridsiatina je 1000 Sk, čo je pravdepodobný denný vymeriavací základ, z ktorého sa určí výška materského.

Materské bude 55% z 1000 Sk, teda 550 Sk na deň.

Príklad

Pani Jarmila je živnostníčka. Povinne nemocensky poistená ako SZČO bola v čase od 1.7.2007 do 30.6.2008. V čase od 1.7.2008 do 30.7.2009 povinne nemocensky poistená nie je, pretože jej príjem z činnosti SZČO za rok 2007 bol nižší ako 97200 Sk.

Od 1.7.2009 bude znovu povinne nemocensky poistená ako SZČO. Vymeriavací základ, z ktorého bude platiť poistné, bude vo výške 12000 Sk.

Pani Jarmila presne k 1.7.2009 požiada o materské. Výška materského bude vypočítaná z pravdepodobného vymeriavacieho základu 12000 Sk deleno 30 = 400 Sk.

Materské bude 55% z 400 Sk, teda 220 Sk na deň.

V ďalšej časti sa dočítate, ako sa postupuje v prípade, ak má poistenkyňa viac nemocenských poistení súčasne - napríklad ak je povinne poistená SZČO a súčasne je dobrovoľne nemocensky poistená osoba.

Materské v roku 2008 - diel I.

2008-06-15T13:16:00.009+02:00

Všetko čo potrebujete vedieť o materskej, nájdete v seriáli príspevkov o materskej. Kedy je nárok na materské, ako sa vypočíta výška materského, aké triky použiť na to, aby bolo materské čo najvyššie. Ak niektorým použitým pojmom nerozumiete, poproste niekoho skúsenejšieho - napr. mzdovú účtovníčku Vašej firmy - aby Vám s "čítaním" tohto článku pomohol. Ak ani to nestačí, na jeseň 2008 budem organizovať špeciálny seminár k tejto téme v Bratislave. Prosím, nežiadajte ma emailom ani na na tomto blogu o pomoc s riešením Vášho konkrétneho problému, môj deň má len 24 hodín.

KEDY JE NÁROK NA MATERSKÉ

Pre akúkoľvek osobu platí, že nárok na materské má len osoba, ktorá je nemocensky poistená v Sociálnej poisťovni, prípadne nemocensky poistená bola a je v tzv. ochrannej lehote.

Zamestnankyňa

Podľa § 30 a § 48 zákona č.461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len "zákon"), nárok na materské bude mať zamestnankyňa, ak:

požiada o materské od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, najskôr od začiatku ôsmeho týždňa pred týmto dňom, a ak porodila skôr, odo dňa pôrodu,
v deň, od ktorého žiada o materské, jej musí trvať povinné nemocenské poistenie zamestnanca alebo musí byť v ochrannej lehote po skončení trvania povinného nemocenského poistenia zamestnanca,
v posledných dvoch rokoch pred pôrodom bola povinne nemocensky poistená ako zamestnanec najmenej 270 dní - do toho sa započítavajú aj obdobia predošlého už ukončeného zamestnania alebo už ukončeného povinného nem. poistenia SZČO alebo už ukončeného dobrovoľného nem. poistenia,
nemá príjem, započítavaný do vymeriavacieho základu zamestnanca, za obdobie, v ktorom nevykonáva činnosť zamestnanca z dôvodu poberania materského.

Príklad

Pani Adela bola zamestnaná od 1.3.2007 do 31.12.2007 v spoločnosti Devín. Potom bola nezamestnaná až do 1.8.2008, kedy sa zamestnala - už ako tehotná – v spoločnosti Karpaty. Dátum pôrodu lekár určil na 1.2.2009. O materské pani Adela požiada k 15.12.2008.

Pani Adela bude mať nárok na materské z povinného nemocenského poistenia zamestnanca. O materské žiada v čase, kedy jej trvá povinné nemocenské poistenie a v období od 1.2.2007 do 31.1.2009 trvali jej zamestnania spolu viac ako 270 dní.

Samostatne zárobkovo činná osoba („SZČO“), nemocensky poistená ako SZČO

Podľa § 31 a § 48 zákona, nárok na materské bude mať, ak:

požiada o materské od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, najskôr od začiatku ôsmeho týždňa pred týmto dňom, a ak porodila skôr, odo dňa pôrodu,
v deň, od ktorého žiada o materské, jej musí trvať povinné nemocenské poistenie SZČO alebo musí byť v ochrannej lehote po skončení trvania povinného nemocenského poistenia SZČO,
v posledných dvoch rokoch pred pôrodom bola povinne nemocensky poistená ako SZČO najmenej 270 dní - do toho sa započítavajú aj obdobia predošlého už ukončeného zamestnania alebo predošlého už ukončeného povinného nem. poistenia SZČO alebo predošlého už ukončeného dobrovoľného nem. poistenia,
zaplatila poistné na nemocenské poistenie najneskôr v posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom žiada o materské, a to za obdobie nemocenského poistenia povinne nemocensky poistenej SZČO do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom žiada o materské. Poistné sa považuje za zaplatené, ak suma dlžného poistného ku dňu splatnosti poistného je v úhrne nižšia ako 100 Sk (čiže toleruje sa dlh do 100 Sk),
ak žiada o materské v kalendárnom mesiaci, v ktorom povinne nemocensky poistenej SZČO prvýkrát vzniklo nemocenské poistenie - nárok na materské bude mať, ak sa za tento mesiac zaplatí poistné na nemocenské poistenie najneskôr v posledný deň splatnosti poistného na nemocenské poistenie – tj. do ôsmeho dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca (i v takomto prípade sa toleruje suma dlžného poistného do 100 Sk),
ak žiada o materské v ochrannej lehote, nárok na materské bude mať, ak zaplatila poistné na nemocenské poistenie za obdobie nemocenského poistenia povinne nemocensky poistenej SZČO najneskôr v posledný deň splatnosti poistného na nemocenské poistenie (i v takomto prípade sa toleruje suma dlžného poistného do 100 Sk).

Príklad

Pani Alžbeta má živnosť, je povinne nemocensky poistená ako SZČO. Pani Alžbeta chce nastúpiť na materské v októbri 2008. Pani Alžbeta však do konca októbra 2008 nezaplatila poistné na nemocenské poistenie za mesiac september 2008 – preto nebude mať nárok na materské i keď ostatné podmienky spĺňa.

Dobrovoľne nemocensky poistená osoba („DNPO“)

Podľa § 31 a § 48 zákona, nárok na materské bude mať, ak:

požiada o materské od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, najskôr od začiatku ôsmeho týždňa pred týmto dňom, a ak porodila skôr, odo dňa pôrodu,
v deň, od ktorého žiada o materské, jej musí trvať dobrovoľné nemocenské poistenie alebo musí byť v ochrannej lehote po skončení trvania dobrovoľného nemocenského poistenia,
v posledných dvoch rokoch pred pôrodom bola dobrovoľne nemocensky poistená najmenej 270 dní - do toho sa započítavajú aj obdobia predošlého už ukončeného zamestnania alebo predošlého už ukončeného povinného nem. poistenia SZČO alebo predošlého už ukončeného dobrovoľného nem. poistenia,
zaplatila poistné na nemocenské poistenie najneskôr v posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom žiada o materské, a to za obdobie dobrovoľného nemocenského poistenia do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom žiada o materské. Poistné sa považuje za zaplatené, ak suma dlžného poistného ku dňu splatnosti poistného je v úhrne nižšia ako 100 Sk (čiže toleruje sa dlh do 100 Sk),
ak žiada o materské v kalendárnom mesiaci, v ktorom vzniklo dobrovoľné nemocenské poistenie - nárok na materské bude mať, ak sa za tento mesiac zaplatí poistné na nemocenské poistenie najneskôr v posledný deň splatnosti poistného na nemocenské poistenie – tj. do ôsmeho dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca (i v takomto prípade sa toleruje suma dlžného poistného do 100 Sk),
ak žiada o materské v ochrannej lehote, nárok na materské bude mať, ak zaplatila poistné na nemocenské poistenie za obdobie dobrovoľného nemocenského poistenia najneskôr v posledný deň splatnosti poistného na nemocenské poistenie (i v takomto prípade sa toleruje suma dlžného poistného do 100 Sk.

Tip

Podľa § 14 ods.2 zákona dobrovoľne nemocensky poistená môže byť na základe svojho rozhodnutia každá fyzická osoba, ktorá dovŕšila 16 rokov veku a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, povolenie na prechodný pobyt alebo povolenie na trvalý pobyt. Na dobrovoľné nemocenské poistenie sa môže v Sociálnej poisťovni napríklad prihlásiť študentka, nepracujúca žena „v domácnosti“ ale i osoba, ktorá už je povinne nemocensky poistená ako zamestnanec alebo ako SZČO. Dobrovoľné nemocenské poistenie možno odporučiť zamestnankyni alebo podnikateľke, ktorá má v povinnom nemocenskom poistení ako zamestnanec alebo ako SZČO nízky vymeriavací základ a uvažuje o tehotenstve.

Príklad

Pani Andrea skončila v júni 2008 strednú školu. Od 1.9.2008 do 31.12.2008 sa zamestnala na dobu určitú v spoločnosti Devín. V novembri 2008 otehotnela, lekár určil dátum pôrodu na 15.8.2009. Pani Andrea bude od 1.1.2009 bez zamestnania a hrozí jej, že nebude mať nárok na materské – zamestnanie v spoločnosti Devín bude trvať len 122 dní.

Ak sa od 1.1.2009 prihlási v Sociálnej poisťovni ako dobrovoľne nemocensky poistená osoba, získa tým nárok na materské. Od 1.1.2009 do 14.8.2009 by dobrovoľné nemocenské poistenie trvalo len 226 dní. Pri posudzovaní nároku na materské sa však spočíta obdobie povinného nemocenského poistenia zamestnanca (122 dní) a obdobie dobrovoľného nemocenského poistenia (226 dní, spolu by to bolo 348 dní). V súčte je to omnoho viac ako 270 dní a preto bude mať nárok na materské z dobrovoľného nemocenského poistenia.

OCHRANNÁ LEHOTA

Ako je uvedené vyššie, nárok na materské je vtedy, ak sa podmienky ustanovené na vznik nároku na materské splnili počas trvania nemocenského poistenia alebo po jeho zániku v ochrannej lehote. Pojem „ochranná lehota“ definuje § 32 zákona.

Ochranná lehota poistenkyne, ktorej nemocenské poistenie zaniklo v období tehotenstva, je šesť mesiacov.

Príklad

Pani Beáta bola zamestnankyňou spoločnosti Devín od 1.1.2008 do 30.9.2008. Od 1.10.2008 po vzájomnej dohode so zamestnávateľom ukončila pracovný pomer – a to v čase, kedy už bola tehotná. Nové zamestnanie pani Beáta nemá. Ochranná lehota trvá 6 mesiacov po zániku nemocenského poistenia zamestnanca, v danom prípade teda od 1.10.2008 do 31.3.2009. Ak do 31.3.2009 nastúpi pani Beáta na materské (o materské môže žiadať najskôr 6 až 8 týždňov pred očakávaným dátumom pôrodu), nárok naň bude mať.

REŤAZOVÉ PôRODY

Podľa § 49a zákona sa do obdobia 270 dní povinného nemocenského poistenia zamestnanca započítava obdobie prerušenia povinného nemocenského poistenia zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky a do obdobia 270 dní povinného nemocenského poistenia SZČO sa započítava obdobie prerušenia povinného nemocenského poistenia SZČO, ktorá má nárok na rodičovský príspevok a nevykonáva činnosť povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej SZČO.

Toto ustanovenie je dôležité pri tzv. reťazových pôrodoch.

Príklad

Pani Barbora je zamestnancom spoločnosti Devín od 1.1.2006. Začiatkom roka 2007 odišla na materskú dovolenku pri prvom dieťati. Po dobu 28 týždňov poberala materské. Od 1.9.2007 sa materská dovolenka zmenila na rodičovskú dovolenku – podľa § 26 zákona odo dňa začiatku rodičovskej dovolenky (odkedy poberá rodičovský príspevok) tým došlo k prerušeniu povinného nemocenského poistenia zamestnanca a to v čase od 1.9.2007.

Pani Barbora počas rodičovskej dovolenky znovu otehotnela. Lekár stanovil očakávaný deň pôrodu na 1.1.2009. V posledných dvoch rokov pred druhým pôrodom, teda v čase od 1.1.2007 do 31.12.2008, bola pani Barbora povinne nemocensky poistená ako zamestnanec len v období od 1.1.2007 do 31.8.2007 – do nástupu na rodičovskú dovolenku pri prvom dieťati. Toto obdobie trvalo spolu len 243 dní, teda menej ako 270 dní. Podľa § 49a zákona sa však započítava aj obdobie prerušenia povinného nemocenského poistenia zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky, teda obdobie od 1.9.2007 do 31.12.2008. Pri započítaní obdobia rodičovskej dovolenky dostávame spolu 730 dní, čo je samozrejme viac ako 270 dní. Nárok na materské pri druhom dieťati pani Barbora mať bude.

V ďalšej časti sa dočítate, ako sa vypočíta výška materského.

Ročné zúčtovanie poistného - samoplatitelia, poistenci štátu, tlačivo typ C - najčastejšie otázky

2008-05-25T17:20:00.002+02:00

Dovolím si všetkých požiadať o rešpektovanie autorských práv, kopírovanie príspevkov je dovolené len na svoju potrebu a na nekomerčné účely. Ak máte záujem o spoluprácu na komerčnom základe, kontakt nájdete na konci stránky.

Otázka:

Ako samoplatiteľ som mal za rok 2007 príjmy z prenájmu vo výške 200000 Sk – podával som daňové priznanie atď. Iné príjmy som nemal. Musím vykonať ročné zúčtovanie poistného za rok 2007?

Odpoveď:

Príjem z prenájmu zdanený podľa § 6 ods.3 zákona č.595/2003 Z.z. o dani z príjmov patrí medzi tzv. vyňaté príjmy – viď § 13 ods. 20 zákona, a takéto príjmy sa nezapočítavajú do vymeriavacieho základu samoplatiteľa – viď § 13 ods.7 zákona. Preto zúčtovanie urobiť nemusíte.

Otázka:

Som študent a prispievam do jedného časopisu. Nie som zamestnancom toho časopisu, s vydavateľom časopisu mám uzatvorenú len autorskú zmluvu. Z mojich príjmov (honorárov) vydavateľ automaticky strháva zrážkovú daň.

Za rok 2007 moje hrubé príjmy z honorárov dosiahnu sumu cca 100 000 Sk. Iné príjmy nemám. Aby som dostal naspäť vrátenú zrážkovú daň (asi 12000 Sk), chcem v marci 2008 podať daňové priznanie za rok 2007. Čo však potom so zdravotným poistením?

Odpoveď:

Ak podáte daňové priznanie, pretože sa Vám oplatí tzv. "dodaniť" príjmy z honorárov, potom platí, že ak vaše hrubé príjmy dosiahnuté za rok 2007, ktoré v konečnom dôsledku neboli zdanené zrážkovou daňou (pretože podáte daňové priznanie a zdaníte ich "normálne") budú vyššie ako 59232 Sk, musíte podať ročné zúčtovanie poistného ako "samoplatiteľ".

V ročnom zúčtovaní sa poistné vypočíta z brutto príjmu, ktorý ste zarobili. Ak ide o príjem 100000 Sk, tak pri sadzbe 14% bude poistné suma 14000 Sk.

Z uvedených čísel vyplýva, že sa vám neoplatí podať daňové priznanie. Ak vrátená daň bude približne 12000 Sk, tak na druhej strane zaplatíte poistné 14000 Sk, a stratíte tak okolo 2000 Sk.

Otázka:

Som dôchodkyňa a mám pridelené DIČ vzhľadom na skutočnosť, že prenajímam svoj majetok (poľnohospodársku pôdu).

Po pridelení DIČ nastala ďalšia skutočnosť a stala som sa členom pozemkového spoločenstva bez právnej subjektivity podľa zák.č:181/1995 Z.z.par.10.(o pozemkových spoločenstvách).

Svoje príjmy zdaňujem takto:

1. Príjmy z pozemkového spoločenstva bez právnej subjektivity zdaňujem podľa § 6 ods.1 písm.a) zákona č.595/2003 Z.z. o dani z príjmov,

2. Príjmy z prenájmu zdaňujem podľa § 6 ods.3 zákona č.595/2003 Z.z. o dani z príjmov.

Podľa zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení, § 11 ods.4 písm.a) nie som SZČO.

Ak nie som platiteľom poistného ako SZČO a ako dôchodca som poistencom štátu, podávam ročné zúčtovanie poistného na zdravotné poistenie?

Odpoveď:

Podľa zákona č.580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení sa skutočne nepovažujete za SZČO na účely zákona o zdravotnom poistení.

Preto sa nemusíte prihlasovať v zdravotnej poisťovni ako SZČO, neplatíte preddavky na zdravotné poistenie a nemáte povinnosť podávať ročné zúčtovanie ako SZČO.

Avšak - ako uvádzate, ste na dôchodku. Predpokladám, že zamestnanie nemáte. Podľa toho za Vás platí poistné štát v zmysle § 11 ods.8 písm. b) zákona č.580/2004 Z.z.

Podľa § 11 ods. 10 však za vás štát platí poistné len vtedy, ak za rok 2007 váš príjem, ktorý podlieha dani z príjmov (podľa § 5 a 6 zákona č.595/2003 Z.z.) okrem vyňatých príjmov, nepresahuje úhrn minimálnych základov podľa § 13 ods. 9 písm. b) zákona. Pre rok 2007 to znamená sumu 12 x 4936 Sk = 59232 Sk.

Medzi vyňaté príjmy patrí príjem z prenájmu, zdanený podľa § 6 ods.3 zákona č.595/2003 Z.z. o dani z príjmov, nie však príjem zdanený podľa § 6 ods.1 písm.a) zákona č.595/2003 Z.z. o dani z príjmov.

Znamená to, že ak váš príjem z urbáru za rok 2007 (hrubý príjem, bez odpočítania daňovo uznaných výdavkov) neprevýši sumu 59232 Sk, nemusíte za rok 2007 podať ročné zúčtovanie poistného, zostávate poistencom štátu, neplatíte do zdravotnej poisťovne nič.

Ak však váš príjem z urbáru za rok 2007 (hrubý príjem, bez odpočítania daňovo uznaných výdavkov) prevýši sumu 59232 Sk, musíte za rok 2007 podať ročné zúčtovanie poistného ako "samoplatiteľ".

V takomto prípade sa ročné zúčtovanie podáva na tlačive typ C. Ako vymeriavací základ sa uvedie príjem z pozemkového spoločenstva (urbáru), ktorý ste dostali v čase od 1.1.2007 do 31.12.2007.

Na záver však poznámka. Ak skutočne Váš príjem z urbáru za rok 2007 prevýšil sumu 59232 Sk, odporúčam dodatočne sa v zdravotnej poisťovni prihlásiť ako SZČO a podať ročné zúčtovanie na tlačive typ B.

Otázka:

Dôchodkyňa predala v roku 2007 zeleninu z vlastnej záhrady odberateľovi, ktorý jej za to vyplatil spolu 23000 Sk.

Povinnosť podať daňové priznanie nemala, nakoľko sa tento príjem považuje podľa § 8 ods.1 písm.a) zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov za príležitostný príjem z poľnohospodárskej činnosti a je oslobodený od dane podľa § 9 ods.1 písm.h) zákona č. 595/2003 Z.z. až do výšky päťnásobku životného minima platného k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia. (pre rok 2007 je to 24900 Sk).

Má táto dôchodkyňa povinnosť podať ročné zúčtovanie poistného na zdravotné poistenie za rok 2007?

Odpoveď:

Príjem zdanený podľa § 8 zákona o dani z príjmov a dokonca oslobodený od dane z príjmov v zmysle § 9 ods.1 písm.h) od platenia dane, sa v ročnom zúčtovaní poistného neuvádza a samotná existencia takéhoto príjmu nie je dôvodom na podanie ročného zúčtovania.

Uvedená osoba preto nemá povinnosť podať ročné zúčtovanie poistného na zdravotné poistenie.

Otázka:

V roku 2007 som dobrovoľne nezamestnaný a preddavky do zdravotnej poisťovne som platil ako samoplatiteľ 692 Sk mesačne.

Pre istú spoločnosť som pracoval na základe dohody o vykonaní práce. Ide o prácu, ktorá začala ešte v roku 2006, pokračovala až do októbra 2007 a po jej skončení som dostal jednorazovo vyplatenú celú odmenu (teda aj za prácu vykonanú ešte v roku 2006) vo výške 100000 Sk. Alikvótna časť vyúčtovaná za rok 2006 je 40000 Sk, za rok 2007 je to 60000 Sk.

Mám povinnosť podať ročné zúčtovanie za rok 2007? Akú sumu mám uviesť v ročnom zúčtovaní - 60000 Sk alebo 100000 Sk?

Odpoveď:

Ročné zúčtovanie za rok 2007 musíte podať, pretože vaše príjmy za rok 2007 boli vyššie ako úhrn minimálnych základov, čo je suma 59232 Sk.

V ročnom zúčtovaní musíte uviesť príjem na dohodu, ktorý Vám bol vyplatený a zúčtovaný za rok 2007. Dôležité preto je, do ktorého mesiaca platca odmeny vyplatil a zaúčtoval odmenu na dohodu.

Ak Vám platca odmeny zúčtoval celú odmenu vo výplatnom termíne za mesiac október 2007, musíte si celú odmenu započítať do ročného zúčtovania, napriek tomu, že ste prácu vykonávali už od roku 2006.

Teda nie je dôležité kedy bola vykonaná práca, nie je dôležité, kedy presne bola odmena vyplatená, dôležité je, do ktorého mesiaca v zmysle Zákonníka práce zaradil - zaúčtoval platca odmeny túto odmenu.

V uvedenom prípade teda do ročného zúčtovania uvediete sumu celých 100000 Sk.

Otázka:

V roku 2007 sme na dohodu o brigádnickej práci zamestnávali osobu inak dobrovoľne nezamestnanú. Zárobok za rok 2006 dosiahol okolo 60000 Sk. Teraz od nás žiada potvrdenie o príjme, pretože si podáva ročné zúčtovanie poistného. Máme mu vydať doklad o príjmoch a preddavkoch tak ako „riadnym“ zamestnancom?

Odpoveď:

Nie. Osobe, ktorú ste zamestnávali na dohodu nevydávate doklad o príjmoch a zaplatených preddavkoch podľa § 19 ods. 5 zákona č.580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení. Tento doklad vydávate len osobám, ktoré sa považujú za zamestnancov na účely zákona o zdravotnom poistení – osobám v pracovnom alebo služobnom pomere, štatutárom spoločnosti, konateľom, spoločníkom atď. Osoba, ktorá mala príjem z dohody o vykonaní práce alebo dohody o brigádnickej práci študentov, preukazuje svoj príjem zdravotnej poisťovni výplatnými páskami (§ 130 ods.5 Zákonníka práce), prípade potvrdením o zdaniteľnej mzde (§ 39 ods. 5 zákona č.595/2003 Z.z. o dani z príjmov). Ak by takáto osoba preukazovala výšku svojich príjmov dokladom o príjmoch a zaplatených preddavkoch vydanom podľa § 19 ods. 5 zákona, zdravotná poisťovňa by sa naopak mohla domnievať, že šlo o príjmy z činnosti zamestnanca a považovať podané ročné zúčtovanie za nesprávne.

Otázka:

Študentka strednej školy dovŕši 18 rokov až v júli 2008. V roku 2007 mala príjem z honorárov (autorka software) vo výške 70000 Sk, musí preto podať ročné zúčtovanie za rok 2007. Zúčtovanie podáva sama alebo zúčtovanie musí za ňu podať zákonný zástupca?

Odpoveď:

Keďže v čase podávania zúčtovania ešte nebude plnoletá, zúčtovanie za ňu podáva zákonný zástupca – rodič. Na prvej strane tlačiva sa v takomto prípade vyplní II. Oddiel, kde sa uvedú údaje o zákonnom zástupcovi.

Tlačivo podpisuje zákonný zástupca.

Tlačivo ročného zúčtovania typ C

Otázka:

Podávam ročné zúčtovanie ako samoplatiteľ. Musím k tlačivu typ C priložiť aj potvrdenia od zamestnávateľov, ktorí ma v roku 2007 zamestnávali na dohody?

Odpoveď:

Nie. K tlačivu typ C nie ste povinný priložiť potvrdenia od zamestnávateľov, ktorí vás zamestnávali na dohody. Doklady o príjme na dohody ste však povinný uschovať si pre prípad kontroly zo strany zdravotnej poisťovne – viď § 24 písm. d) zákona č.580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení.

Otázka:

V roku 2007 som platil celý rok preddavky ako samoplatiteľ vo výške 692 Sk mesačne. Preddavok za december 2007 som zaplatil až 5. januára 2008. Čo mám zapísať do položky č. 25?

Odpoveď:

Do položky č. 25 sa zapisuje suma zaplatených preddavkov za mesiace roka 2007 bez ohľadu na to, kedy boli zaplatené (stačí, ak boli zaplatené tesne pred podaním zúčtovania). Preto vo vašom prípade zapíšete sumu 12 x 692 Sk = 8304 Sk.

Otázka:

Som slobodný umelec, dosahujem príjmy – honoráre podľa Autorského zákona. V zdravotnej poisťovni nie som prihlásený ako SZČO ale ako samoplatiteľ. Za rok 2007 som dosiahol príjmy vo výške 400000 Sk, základ dane podľa § 6 zákona o dani z príjmov v daňovom priznaní som mal 220000 Sk. Čo mám zapísať do položky č. 26 a 42 – brutto príjem alebo základ dane?

Odpoveď:

Do položky č. 26 sa zapisuje vymeriavací základ samoplatiteľa podľa § 13 ods. 7 zákona – teda (brutto) príjem, ktorý podlieha dani z príjmov podľa § 5 a 6 zákona č.595/2003 Z.z. o dani z príjmov, dosiahnutý v roku 2006 okrem vyňatých príjmov. Do položky č. 26 preto zapíšete vami dosiahnutý príjem zdanený podľa § 6 zákona o dani z príjmov – sumu 400000 Sk.

Poznámka. Osobám, ktoré majú ako autori brutto príjem vyšší, ako dvanásťnásobok minimálnej mzdy platnej k 1.1. daného roka sa odporúča prihlásiť sa ako SZČO - ich poistné na zdravotné poistenie tak bude nižšie ako v prípade, keď zostanú samoplatiteľmi.

Otázka:

Aké sa prikladajú prílohy k tlačivu typ C?

Odpoveď:

K tlačivu sa nemusia priložiť žiadne potvrdenia o príjme zo závislej činnosti (potvrdenia o príjme na dohody a pod.). Podobne výpis z daňového priznania sa priložiť nemusí. Pozor, takéto doklady, potvrdenia a pod. je však potrebné mať odložené po dobu 10 rokov a v prípade kontroly samoplatiteľa zo strany zdravotnej poisťovne musí tieto doklady poistenec
poisťovni predložiť.

Ročné zúčtovanie poistného - SZČO, tlačivo typ B - najčastejšie otázky

2008-05-19T21:42:00.003+02:00

Dovolím si všetkých požiadať o rešpektovanie autorských práv, kopírovanie príspevkov je dovolené len na svoju potrebu a na nekomerčné účely. Ak máte záujem o spoluprácu na komerčnom základe, kontakt nájdete na konci stránky.

Otázka:

Som SZČO, za rok 2007 dosiahnem stratu. Som povinný podať ročné zúčtovanie za rok 2007?

Odpoveď:

Každý poistenec, ktorý bol v r. 2007 považovaný za SZČO čo len jeden deň (čo len jeden deň bol prihlásený v zdravotnej poisťovni ako SZČO), musí vykonať ročné zúčtovanie. A to aj keď mal stratu.

Otázka:

Som živnostník - v zdravotnej poisťovni som prihlásený ako SZČO. Účtujem v jednoduchom účtovníctve. V roku 2007 som dosiahol príjmy 800000 Sk, výdavky 450000 Sk. Príjem je však skreslený tým, že vo februári 2007 som dostal zaplatených 300000 Sk za práce, ktoré som vykonal ešte v roku 2004 (teda ešte pred nadobudnutím účinnosti zákona č.580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení). Z akej sumy si mám vypočítať poistné v ročnom zúčtovaní?

Odpoveď:

Poistné v ročnom zúčtovaní za rok 2007 vypočítate z vymeriavacieho základu daného ako podiel základu dane z príjmov, dosiahnutého v súvislosti s prevádzkovaním činnosti SZČO v roku 2007 (základ dane podľa § 6 zákona č.595/2003 Z.z. o dani z príjmov), nezníženého o výdavky na zdravotné poistenie a čísla 2,14.

Zo základu dane sa pritom na tieto účely vylúči základ dane z príjmov z prenájmu (§ 6 ods.3 zákona č.595/2003 Z.z. o dani z príjmov), základ dane z príjmov zdanených zrážkovou daňou (§ 43 zákona č.595/2003 Z.z. o dani z príjmov) a základ dane z príjmov za výkon osobnej asistencie (platí od r.2006).

Ak účtujete v jednoduchom účtovníctve, tak daňovo uznané výdavky na zdravotné poistenie sú:

do daňovo uznaných nákladov (v zmysle zákona o dani z príjmov a v zmysle zákona o účtovníctve) zahrnuté preddavky na zdravotné poistenie za rok 2007 a prípadne aj za predchádzajúce roky zaplatené od 1.1.2007 do 31.12.2007,
nedoplatok ročného zúčtovania poistného na zdravotné poistenie za predchádzajúce roky, zaplatený v čase od 1.1.2007 do 31.12.2007,
prípadné zaplatené nedoplatky poistného za roky 2004 a staršie, zaplatené v čase od 1.1.2007 do 31.12.2007.

Vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na celé koruny nahor.

Keďže účtujete v jednoduchom účtovníctve, do základu dane za rok 2007 musíte zahrnúť všetok príjem, dosiahnutý v roku 2007, hoci šlo o príjem za práce vykonané ešte v roku 2004.

Poistné preto v konečnom dôsledku zaplatíte aj z uvedeného príjmu.

Otázka:

SZČO uplatňoval v r.2006 paušálne výdavky, v r.2007 účtoval v JÚ. Nakoľko mal z r.2006 neuhradenú pohľadávku, v r. 2008 podal dodatočné DP za r. 2006 a základ dane sa mu zvýšil. Teraz musí vyplniť dodatočné ročné zúčtovanie za rok 2006. Do koľko dní je povinný zúčtovanie doručiť do ZP a zaplatiť nedoplatok? Ako sa vypĺňa dodatočné ročné zúčtovanie? Uvediem tam všetky sumy ako keby bolo riadne a len ho označím ako dodatočné?

Odpoveď:

§ 19 ods.19 zákona č.580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení:

"Po uplynutí lehoty na podanie ročného zúčtovania poistného poistenec alebo zamestnávateľ, ktorý vykonáva ročné zúčtovanie poistného za zamestnanca podľa odseku 2, je povinný podať dodatočné ročné zúčtovanie poistného, ak zistí, že nedoplatok alebo preplatok platiteľa poistného je iný, ako bol uvedený v ročnom zúčtovaní poistného. Nedoplatok alebo preplatok z dodatočného ročného zúčtovania poistného je splatný do troch mesiacov odo dňa podania dodatočného ročného zúčtovania poistného. Ak nebude nedoplatok z dodatočného ročného zúčtovania poistného zaplatený ani v lehote podľa predchádzajúcej vety alebo ak poistenec alebo zamestnávateľ, ktorý vykonáva ročné zúčtovanie poistného za zamestnanca podľa odseku 2, pred uplynutím lehoty na podanie ročného zúčtovania poistného ročné zúčtovanie poistného vôbec v príslušnej zdravotnej poisťovni nepodal, právo zdravotnej poisťovne uplatniť si úrok z omeškania (§ 18 ods. 1) počítaný od pôvodnej lehoty na odvedenie nedoplatku príslušnej zdravotnej poisťovni nie je podaním dodatočného ročného zúčtovania poistného dotknuté."

Otázka:

V roku 2007 som bola evidovaná na úrade práce Začiatkom decembra 2007 som si založila živnosť a zároveň som požiadala o nenávratnú pôžičku z Euro fondu. Peniaze mi nabehli na účet dňa 19.12.2007. V roku 2007 som z nich nečerpala. Žiaden iný príjem som v roku 2007 nemala.

Otázka znie, či mám nenávratnú pôžičku uviesť v daňovom priznaní za rok 2007 ako príjem?

Ak je odpoveď áno, potom to musím preniesť aj do ročného zúčtovania poistného pre zdravotnú poisťovňu. Keď v ročnom zúčtovaní uvediem ten príjem, tak mi vyjde od júla 2008 platiť preddavky 3000 Sk mesačne.

Odpoveď:

Ako SZČO musíte podať ročné zúčtovanie, vo vašom prípade použijete tlačivo typ B.

V riadku 27 sa uvedie základ dane z r.42 daňového priznania.

Podľa Usmernenia MF SR k čerpaniu, účtovaniu a zdaňovaniu nenávratného príspevku zo štrukturálnych fondov, uverejneného vo Finančnom spravodajcovi č. 11/2004, sa príjem dotácie účtuje ako príjem neovplyvňujúci základ dane. Do príjmu ovplyvňujúceho základ dane sa postupne preúčtováva až pri zaúčtovaní čerpania dotácie.

Znamená to, že ak sa v roku 2007 z dotácie ešte nečerpalo, za tento rok príjem dotácie neovplyvňuje váš základ dane, a teda ani výšku preddavkov na zdravotné poistenie v roku 2008.

Otázka:

Som živnostník - v zdravotnej poisťovni som preto prihlásený ako SZČO. Za rok 2007 dosiahnem základ dane z podnikania (zo živnosti) 200000 Sk. Okrem príjmov zo živnosti som však za rok 2007 mal aj príjem - autorský honorár - za knihu, ktorú som napísal ešte v roku 2006. Z akého základu zaplatím poistné, musím zahrnúť aj príjmy z autorského honoráru, keď som v roku 2007 činnosť podľa autorského zákona fakticky nevykonával?

Odpoveď:

V roku 2007 ste boli SZČO, v ročnom zúčtovaní si preto určíte vymeriavací základ na výpočet poistného podľa § 13 ods.6 zákona č.580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení.

Vymeriavací základ SZČO je daný ako podiel základu dane z príjmov, dosiahnutého v roku 2007 podľa § 6 zákona č.595/2003 Z.z. o dani z príjmov, nezníženého o výdavky na zdravotné poistenie a čísla 2,14.

Zo základu dane sa pritom na tieto účely vylúči:

základ dane z príjmov z prenájmu (§ 6 ods.3 zákona č.595/2003 Z.z. o dani z príjmov),
základ dane z príjmov zdanených zrážkovou daňou (§ 43 zákona č.595/2003 Z.z. o dani z príjmov) a
základ dane z príjmov za výkon osobnej asistencie (platí od r.2006).

Nie je dôvod na to, aby sa pri určení vymeriavacieho základu zo základu dane vylúčil príjem dosiahnutý podľa Autorského zákona, zdanený podľa § 6 ods.2 písm.a) zákona č.595/2003 Z.z. o dani z príjmov.

Záver: poistné na zdravotné poistenie si v ročnom zúčtovaní za rok 2007 vypočítate aj z autorského honoráru.

Otázka:

Počas roka 2007 mi bol priznaný invalidný dôchodok. Ako si mám v tlačive typ B vypočítať poistné, keď sa tam (riadok 54) dá zapísať len jedna sadzba?

Odpoveď:

Ak sa počas roka 2007 zmenila Vaša sadzba poistného tak ako vo Vašom prípade, namiesto tlačiva typ B musíte vyplniť tlačivo typ X a vložiť doň list XB. Tam je možné vypočítať poistné za mesiace, kedy ste ešte nemali priznanú invaliditu sadzbou 14% a za mesiace, kedy ste už mali priznanú invaliditu sadzbou 7%.

Otázka:

Ako mám v tlačive typ B vyplniť riadok 25, mám tam zapísať počet pracovných dní alebo počet kalendárnych dní?

Odpoveď:

Riadok 25 sa musí vyplniť len vtedy, ak vypĺňate IV. oddiel. Vtedy sa do riadku 25 zapíše počet kalendárnych dní, počas ktorých ste boli v zdravotnej poisťovni prihlásený ako SZČO.

Otázka:

Ako mám v tlačive typ B vyplniť IV. oddiel? Musí sa tento oddiel vyplniť?

Odpoveď:

IV. oddiel sa musí vyplniť len vtedy, ak ste v roku 2007 boli osobou patriacou do niektorej zo skupín občanov, vymenovaných v § 11 ods. 8 písm. a) až h), j), o) a p) zákona a súčasne ste v tom čase boli aj SZČO. Vyplníte ho teda napríklad vtedy, ak ste podnikali a súčasne ste boli študentom denného štúdia SŠ alebo VŠ, ak ste poberali dôchodok (starobný, predčasný starobný, invalidný alebo výsluhový), ak ste poberali rodičovský príspevok alebo sa osobne starali o dieťa vo veku do 6 rokov atď.

Ak IV. oddiel vypĺňate, do riadku 31 zapíšete, odkedy dokedy ste v priebehu roka 2007 podnikali a súčasne ste boli študentom, dôchodcom a pod. Do riadku 32 zapíšete počet kalendárnych dní, počas ktorých ste podnikali a súčasne ste boli študentom, dôchodcom atď.

Do riadku 33 vypočítate sumu podľa vzorca (p.29 / p.25) x p.32 – je to pomerná časť z vymeriavacieho základu, uvedeného v riadku 29, pripadajúca na tie dni, kedy ste súčasne boli študentom, dôchodcom atď. a súčasne ste boli prihlásení ako SZČO.

Dôležitý je riadok 34 – tu vypočítate sumu úhrnu minimálnych základov za obdobie, kedy ste boli študentom, dôchodcom atď. a to takto:

za každý celý mesiac, kedy ste boli študentom, dôchodcom atď., započítate sumu 4936 Sk,
za mesiac, kedy ste boli študentom, dôchodcom atď. len časť mesiaca, započítate sumu (4936/plný počet dní mesiaca) x počet dní mesiaca, kedy ste boli študentom, dôchodcom atď.

Napríklad ak ste boli študentom, dôchodcom atď. celý rok, bude tu suma 59232 Sk = 12 x 4936. Ak ste boli študentom do 9.6.2006, výsledok bude (5 x 4936) + (4936/30 x 9) = 26161 Sk.

Na riadku 35 vyznačíte „áno“, ak suma na riadku 33 je nižšia alebo rovná sume na riadku 34. V takomto prípade súčasne sumu z riadku 33 zapíšete do riadku 36.

Na riadku 35 vyznačíte „nie“, ak suma na riadku 33 je vyššia, ako suma na riadku 34. V takomto prípade zapíšete do riadku 36 sumu nula.

Otázka:

V roku 2007 som bol dvakrát chorý. Nebol som povinne nemocensky poistený ako SZČO a nebol som ani dobrovoľne nemocensky poistený. Mám niečo zapísať do V. oddielu?

Odpoveď:

Ak ste nepoberali nemocenské dávky, do V. oddielu nezapíšete nič. Ak by ste boli nemocensky poistený, do V. oddielu by ste zapísali počet kalendárnych dní trvania práceneschopnosti, prípadne ošetrovania člena rodiny alebo počet dní, kedy by ste prípadne poberali materské zo Sociálnej poisťovne.

Otázka:

Musí sa v tlačive typ B vyplniť VI. oddiel?

Odpoveď:

VI. oddiel sa musí vyplniť vtedy, ak vymeriavací základ uvedený v riadku 29 je suma menšia ako 91200 Sk.

Otázka:

Ako mám v tlačive typ B vyplniť VI. oddiel a v ňom stĺpec 42?

Odpoveď:

Do stĺpca 42 uvediete sumy 7600 Sk za každý mesiac, v ktorom bol poistenec SZČO.

Minimálny základ nie je suma 7600 Sk ale suma:

5700 Sk, ak SZČO poberá čiastočný invalidný dôchodok priznaný podľa predpisov účinných pred rokom 2004 alebo ak SZČO je vo veku 16 alebo 17 rokov,
3800 Sk, ak SZČO poberá invalidný dôchodok alebo SZČO je mladšia ako 16 rokov.

Ak v nejakom mesiaci poistenec bol SZČO len časť mesiaca (v priebehu mesiaca začal podnikať, alebo v priebehu mesiaca ukončil podnikanie), suma vyššie uvedeného minimálneho základu sa prepočíta podľa počtu kalendárnych dní a výsledok zaokrúhli na celé Sk nahor. Napríklad ak SZČO začal podnikať 6. 9. 2007, za mesiac september zapíše sumu (7600/30) x 25 = 6334 Sk.

Ak v nejakom mesiaci za nemocensky poistenú SZČO platil poistné štát z dôvodu trvania práceneschopnosti, prípadne ošetrovania člena rodiny alebo poberania materského zo Sociálnej poisťovne, tak minimálny základ sa prepočíta podľa počtu kalendárnych dní, za ktoré si poistné platí sám poistenec. Napríklad ak v decembri 2007 bol SZČO práceneschopný 14 dní a počas tohto obdobia poberal nemocenské, za mesiac december zapíše sumu (7600/31 x 17) = 4168 Sk.

Otázka:

V roku 2007 som bol poistený na Slovensku len 6 mesiacov. K 1.7.2007 som skončil s podnikaním a odišiel som do USA, kde som platil zdravotné poistenie. V tlačive typ B mi vychádza na riadku 51 vymeriavací základ 400000 Sk. Podľa môjho názoru sa maximálny základ 621864 Sk v mojom prípade má znížiť na polovicu, keďže som bol poistený len polroka.

Odpoveď:

Maximálny ročný vymeriavací základ za rok 2007 je suma 621864 Sk pre každého, kto podáva ročné zúčtovanie. A to aj vo Vašom prípade.

Otázka:

Musím vyplniť IX. oddiel (výpočet preddavkov), ak som živnosť ukončil ešte 31.3.2007 a v súčasnosti už nepodnikám?

Odpoveď:

Ak už nepodnikáte, tak nie je nutné vyplniť IX. oddiel. Odporúčam však IX. oddiel vyplniť aj napriek tomu, aby ste vedeli, aké by ste platili preddavky, ak by ste sa v budúcnosti (v čase do 30. júna 2009) predsa rozhodli znovu podnikať.

Otázka:

Ako mám v tlačive typ B vyplniť riadok 62, ak mám živnosť od 5.2.2007?

Odpoveď:

Uvediete počet celých mesiacov podnikania – v danom prípade 10, keďže v januári ste nepodnikali, a vo februári ste začali až 5.-teho.

Otázka:

Ako mám v tlačive typ B vyplniť riadok 66?

Odpoveď:

Do riadku 66 sa zapíše suma preddavku, vypočítaná na riadku 65, avšak tu sa prihliada na ustanovenia § 16 ods. 8 písm. b) a c) a ods. 9 zákona o zdravotnom poistení.

Preto suma na riadku 66 môže byť najviac vo výške určenej sadzbou poistného z maximálneho možného mesačného základu 56283 Sk. Ak sadzba poistného je 14%, v riadku 66 môže byť suma najviac 7880 Sk, ak sadzba poistného je 7%, v riadku 66 môže byť suma najviac 3940 Sk.

Ak SZČO nie je v deň podania ročného zúčtovania zamestnancom a nie je osobou uvedenou v § 11 ods. 8 písm. a) až h), j), o) a p)zákona – nie je študent, dôchodca, poberateľ rodičovského príspevku atď., tak do riadku 66 uvedie sumu preddavku z riadku 65, avšak najmenej sumu:

1134 Sk, pri sadzbe poistného 14% a minimálnom základe 8100 Sk (ako sa stanovuje suma minimálneho základu viď vyššie),
567 Sk, pri sadzbe poistného 7% a minimálnom základe 8100 Sk,
851, pri sadzbe poistného 14% a minimálnom základe 6075 Sk,
426, pri sadzbe poistného 7% a minimálnom základe 6075 Sk,
567 Sk, pri sadzbe poistného 14% a minimálnom základe 4050 Sk,
284 Sk, pri sadzbe poistného 7% a minimálnom základe 4050 Sk.

Ak SZČO je v deň podania ročného zúčtovania zamestnancom alebo je osobou uvedenou v § 11 ods. 8 písm. a) až h), j), o) a p) zákona – je študent, dôchodca, poberateľ rodičovského príspevku atď., tak do riadku 66 uvedie sumu 0 Sk, ak suma preddavku na riadku 65 je suma menšia ako 100 Sk. (viď § 16 ods. 9 zákona).

Otázka:

Som dôchodkyňa a mám pridelené DIČ vzhľadom na skutočnosť, že prenajímam svoj majetok (poľnohospodársku pôdu). Po pridelení DIČ nastala ďalšia skutočnosť a stala som sa členom pozemkového spoločenstva bez právnej subjektivity podľa zák.č:181/1995 Z.z.par.10.(o pozemkových spoločenstvách).

Svoje príjmy zdaňujem takto:

1. Príjmy z pozemkového spoločenstva bez právnej subjektivity zdaňujem podľa § 6 ods.1 písm. a) zákona č.595/2003 Z.z. o dani z príjmov,

2. Príjmy z prenájmu zdaňujem podľa § 6 ods.3 zákona č.595/2003 Z.z. o dani z príjmov.

Podľa zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení, § 11 ods.4 písm. a) nie som SZČO.

Ak nie som platiteľom poistného ako SZČO a ako dôchodca som poistencom štátu, podávam ročné zúčtovanie poistného na zdravotné poistenie?

Odpoveď:

Podľa zákona č.580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení sa skutočne nepovažujete za SZČO na účely zákona o zdravotnom poistení. Preto sa nemusíte prihlasovať v zdravotnej poisťovni ako SZČO, neplatíte preddavky na zdravotné poistenie a nemáte povinnosť podávať ročné zúčtovanie ako SZČO.

Avšak - ako uvádzate, ste na dôchodku. Predpokladám, že zamestnanie nemáte. Podľa toho za Vás platí poistné štát v zmysle § 11 ods.8 písm. b) zákona č.580/2004 Z.z.

Podľa § 11 ods. 10 však za vás štát platí poistné len vtedy, ak za rok 2006 váš príjem, ktorý podlieha dani z príjmov (podľa § 5 a 6 zákona č.595/2003 Z.z.) okrem vyňatých príjmov, nepresahuje úhrnu minimálnych základov podľa § 13 ods. 9 písm. b), čiže minimálnych základov samoplatiteľa, či poistenca štátu.

Úhrn minimálnych základov podľa predošlej vety pre rok 2007 znamená sumu 12 x 4936 = 59232 Sk.

Medzi vyňaté príjmy patrí príjem z prenájmu, zdanený podľa § 6 ods.3 zákona č.595/2003 Z.z. o dani z príjmov, nie však príjem zdanený podľa § 6 ods.1 písm. a) zákona č.595/2003 Z.z. o dani z príjmov.

Znamená to, že ak váš príjem z urbáru za rok 2007 (hrubý príjem, bez odpočítania daňovo uznaných výdavkov) neprevýši sumu 59232 Sk, nemusíte za rok 2007 podať ročné zúčtovanie poistného, zostávate poistencom štátu, neplatíte do zdravotnej poisťovne nič.

Ak však váš príjem z urbáru za rok 2007 (hrubý príjem, bez odpočítania daňovo uznaných výdavkov) prevýši sumu 59232 Sk, musíte za rok 2007 podať ročné zúčtovanie poistného ako "samoplatiteľ".

V takomto prípade sa ročné zúčtovanie podáva na tlačive typ C. Ako vymeriavací základ sa uvedie príjem z pozemkového spoločenstva (urbáru), ktorý ste dostali v čase od 1.1.2007 do 31.12.2007.

Na záver však poznámka. Ak skutočne Váš príjem z urbáru za rok 2007 prevýšil sumu 59232 Sk, odporúčam dodatočne sa v zdravotnej poisťovni prihlásiť ako SZČO a podať ročné zúčtovanie na tlačive typ B.

Otázka:

SZČO celý rok 2007 povinne poistený. Platil preddavky 1400 do 06/2007, od 07/2007 preddavky 1500 Sk. V čase od 9.2. do 21.2.2007 bol PN. V ZP mu oznámili, že neuznajú alikvótnu časť poistného, lebo nemal nárok na nemocenskú dávku z dôvodu nedoplatku v SP. PN-ka bola odovzdaná v ZP aj SP.

Odpoveď:

Ak Sociálna poisťovňa nepriznala nemocenské z dôvodu nedoplatku v SP, tak za obdobie práceneschopnosti štát za SZČO poistné neplatí - štát by platil len v prípade, ak by SZČO počas PN poberal nemocenské dávky. V praxi v ročnom zúčtovaní to znamená, že za obdobie takejto PN si SZČO nemôže znížiť svoj minimálny vymeriavací základ (viď VI. oddiel tlačiva typ B).

Otázka:

Aké sa prikladajú prílohy k tlačivu typ B, musím priložiť výpis z daňového priznania?

Odpoveď:

Výpis z daňového priznania sa priložiť nemusí. Ak počas roka poberala SZČO nemocenské dávky a platí za ňu za tieto dni štát, tak k tlačivu typ B sa priložia potvrdenia zo Sociálnej poisťovne o poberaní nemocenských dávok. Do riadku 71 "Počet príloh" sa zapíše počet priložených dokumentov.

Ročné zúčtovanie poistného - zamestnanci, doklad o príjmoch, tlačivo typ A - najčastejšie otázky

2008-05-11T15:46:00.005+02:00

V nasledujúcich dňoch budem na www.jozefmihal.blogspot.com postupne zverejňovať niekoľkodielny seriál príspevkov k ročnému zúčtovaniu poistného na zdravotné poistenie. Príspevky budem postupne obmieňať, začínam témou ročné zúčtovanie zamestnancov.

Treba alebo netreba vykonať ročné zúčtovanie

Otázka:

Ročné zúčtovanie zdravotného poistenia musí urobiť každý zamestnanec alebo len ten, ktorého mesačný príjem je vyšší ako 51822 Sk?

Odpoveď:

Ročné zúčtovanie za rok 2007 nemusí robiť zamestnanec, ktorý mal každý mesiac započítateľný príjem (viď § 13 ods.1 až 4 zákona) maximálne vo výške 51822 Sk, ak tento zamestnanec nebol v roku 2007 aj samostatne zárobkovo činnou osobou, nebol tzv. samoplatiteľom (dobrovoľne nezamestnaná osoba) a nemal žiadne príjmy zdanené podľa § 6 zákona č.595/2003 Z.z. o dani z príjmov okrem príjmov z prenájmov a príjmov z činnosti osobného asistenta (a príjmov zdanených zrážkovou daňou podľa § 43 - napr. autorské honoráre za príspevky do novín, časopisov, TV a rozhlasu).

Tj. ak ste tzv. čistý zamestnanec a každý mesiac bol Váš príjem do 51822 Sk vrátane, ročné zúčtovanie vykonať nemusíte.

Ročné zúčtovanie nemusia podať ani "čistí" zamestnanci, ktorí mali každý jeden mesiac v roku 2007 - teda od januára až do decembra 2007 – v každom zamestnaní započítateľný príjem 51822 Sk a viac.

Otázka:

Za konateľov v pracovnom pomere - ak príjem nepresiahne 51822 Sk, netreba podávať RZZP – už nie sú vedení ako SZČO?

Odpoveď:

Presne tak, konatelia sa od roku 2006 už nepovažujú za SZČO, v uvedenom prípade nie je potrebné podávať RZZP.

Otázka:

Zamestnanec mal v roku 2007 jedno zamestnanie celý rok, v tomto zamestnaní mal príjem medzi 15000 až 35000 Sk mesačne. Niekoľko mesiacov mal i druhé zamestnanie, tam mal príjem okolo 20000 Sk mesačne.

Musí si podať ročné zúčtovanie, ak boli mesiace, v ktorých súčet jeho príjmov bol vyšší ako 51822 Sk?

Odpoveď:

Ročné zúčtovanie za rok 2007 nemusí robiť zamestnanec, ktorý mal každý mesiac v každom zamestnaní započítateľný príjem (viď § 13 ods.1 až 4 zákona č.580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení) maximálne vo výške 51822 Sk, ak tento zamestnanec nebol v roku 2007 aj samostatne zárobkovo činnou osobou, nebol tzv. samoplatiteľom (dobrovoľne nezamestnaná osoba) a nemal žiadne príjmy zdanené podľa § 6 zákona č.595/2003 Z.z. o dani z príjmov okrem príjmov z prenájmov a príjmov z činnosti osobného asistenta.

Tj. ak ide o poistenca, ktorý bol len zamestnancom a každý mesiac bol jeho príjem v každom zamestnaní do 51822 Sk vrátane, ročné zúčtovanie vykonať nemusí.

Každé zamestnanie sa posudzuje osobitne, tj. ak v nejakom mesiaci zarobil v zamestnaní A sumu 35000 Sk a v zamestnaní B sumu 20000 Sk, hoci je to spolu 55000 Sk, nie je to dôvod na vykonanie ročného zúčtovania.

V danom prípade však možno pôjde o prípad, kedy sa ročné zúčtovanie oplatí podať "dobrovoľne".

V takých prípadoch, ako je opísaný v otázke, sa v ročnom zúčtovaní postupuje nasledovne:
- príjmy z oboch zamestnaní sa spočítajú,
- poistné sa vypočíta zo súčtu príjmov, najviac však zo sumy 621864 Sk,
- suma takto vypočítaného poistného sa porovná so súčtom preddavkov, ktoré zamestnanec zaplatil počas roka v oboch zamestnaniach,
- ak bude suma poistného vyššia, ide o preplatok zamestnanca, ktorý mu bude vrátený,
- preplatok budú mať i obaja zamestnávatelia.

Napríklad ak v prvom zamestnaní zarobí za celý rok 400000 Sk, v druhom za celý rok 300000 Sk, spolu to bude 700000 Sk.

Preddavky v prvom zamestnaní budú spolu 16000 Sk, v druhom zamestnaní 12000 Sk, spolu 28000 Sk.

Poistné sa však vypočíta len zo sumy 621864 Sk, pri sadzbe 4% bude poistné suma 24875 Sk. Rozdiel medzi vypočítaným poistným a preddavkami bude preplatok 3125 Sk.

Otázka:

Ako má postupovať zamestnávateľ, ak o ročné zúčtovanie poistného na zdravotné poistenie požiada zamestnanec, ktorý bol v spoločnosti v roku 2007 zamestnaný, ale začiatkom roku 2008 ukončil pracovný pomer v spoločnosti a pri ročnom zúčtovaní vznikne nedoplatok u zamestnanca?

Zamestnávateľ nemôže zraziť nedoplatok zo mzdy, pretože mu už žiadnu mzdu nevypláca ale nedoplatok za zamestnanca musí odviesť zdravotnej poisťovni.

Odpoveď:

Od 1.1.2008 sa novelu č.594/2007 Z.z. zaviedla zásada, podľa ktorej zamestnanec nemôže požiadať o vykonanie ročného zúčtovania svojho bývalého zamestnávateľa.

Prípad, ktorý popisujete v otázke, sa teda v roku 2008 nemôže stať. Bývalý zamestnanec, ktorý začiatkom roka 2008 ukončil pracovný pomer u svojho dovtedajšieho zamestnávateľa, nemôže požiadať tohto - už bývalého zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania. Ročné zúčtovanie si musí podať sám a sám bude zdravotnej poisťovni uhrádzať i nedoplatok, ktorý mu v ročnom zúčtovaní vznikne (ak bude vo výške aspoň 100 Sk). Bývalému zamestnávateľovi bude bývalý zamestnanec povinný do 2.9.2008 zaslať oznámenie o nedoplatku - ak nedoplatok zamestnávateľa bude aspoň 100 Sk.

Otázka:

Zamestnanec nemal v žiadnom mesiaci príjem vyšší ako 51822 Sk, avšak pracovný pomer ukončil k 10.12.2007, pričom za december mal príjem 30000 Sk. Máme tento príjem za december prepočítať za celý mesiac – ak áno, potom by potenciálny príjem za celý mesiac bol určite vyšší ako 51822 Sk a ročné zúčtovanie by sa muselo robiť. Je táto úvaha správna?

Odpoveď:

Vaša úvaha nie je správna. Ak zamestnanec neodpracoval celý mesiac, jeho príjem sa za takýto mesiac neprepočítava a posudzuje sa to, čo skutočne mal vyplatené. V uvedenom prípade preto nie je povinnosť podať ročné zúčtovanie.

Otázka:

Zamestnanec mal príjmy okolo 20 - 30 tis. mesačne. V septembri 2007 dostal odstupné 50000 Sk a odišiel zo zamestnania. Za september bol jeho príjem spolu 70000 Sk, teda viac ako 51822 Sk. Od 1. októbra 2007 je registrovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie. Je povinný vykonať ročné zúčtovanie?

Odpoveď:

Pri posudzovaní povinnosti podať ročné zúčtovanie nás nezaujíma hrubý príjem zamestnanca ale tzv. započítateľný príjem zamestnanca v zmysle § 13 ods. 1 až 4 zákona. Treba si uvedomiť, že do započítateľného príjmu sa nezahŕňajú príjmy podľa § 13 ods. 4 zákona - a odstupné patrí medzi takéto príjmy.

Za september 2007 preto treba posúdiť započítateľný príjem bez uvedeného odstupného. Ak celkový hrubý príjem bol 70000 Sk a z toho odstupné 50000 Sk, započítateľný príjem na účely zákona o zdravotnom poistení je len 20000 Sk - ročné zúčtovanie sa vykonať nemusí.

Otázka:

Som zamestnanec a v roku 2007 som nemala príjem vyšší ako 51822 Sk v žiadnom mesiaci. V roku 2007 som však mala príjem z prenájmu nehnuteľností (prenajímam byt a poľnohospodársku pôdu). Som povinná vykonať ročné zúčtovanie poistného?

Odpoveď:

Z príjmov za prenájom nehnuteľností, zdaňovaných podľa § 6 ods.3 zákona č.595/2003 Z.z. o dani z príjmov, sa poistné neplatí. Existencia takéhoto príjmu nie je dôvodom na vykonanie ročného zúčtovania. Vo Vašom prípade ročné zúčtovanie nemusíte vykonať.

Doklad o príjmoch a preddavkoch

Otázka:

Treba vystaviť doklad o príjmoch aj zamestnancovi, ktorému budeme robiť ročné zúčtovanie?

Odpoveď:

Podľa § 19 ods.5 zákona, je doklad o príjme povinný vystaviť zamestnávateľ zamestnancovi len v prípade, ak zamestnancovi nevykonáva ročné zúčtovanie poistného a zamestnanec zamestnávateľa požiada o vystavenie dokladu o príjmoch. Preto zamestnancovi, ktorému budete robiť ročné zúčtovanie, doklad o príjmoch vystaviť nemusíte.

Otázka:

V roku 2007 sme zamestnanca zamestnávali od 1.1.2007 do 31.3.2007. Potom odišiel k inému zamestnávateľovi. Od toho odišiel a znova sme ho zamestnávali my od 1.10.2007 do 31.12.2007. Máme mu vystaviť dva doklady o príjmoch a preddavkoch alebo stačí jeden?

Odpoveď:

Doklad o príjmoch a preddavkoch vystavíte len jeden. V doklade v III. oddiele uvediete, že poistenec sa považoval za zamestnanca od 1.1.2007 do 31.3.2007 a v VII. Oddiele doplníte, že za zamestnanca sa považoval aj v čase od 1.10.2007 do 31.12.2007.

Otázka:

V roku 2007 sme na dohodu (o vykonaní práce a dohodu o pracovnej činnosti) zamestnávali niekoľkých pracovníkov. Musíme im zaslať doklad o príjmoch na účely ročného zúčtovania poistného podľa § 19 ods. 5 zákona č.580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení?

Odpoveď:

Doklad o príjmoch podľa § 19 ods. 5 zákona č.580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení ste povinní vydať (zaslať) len osobám, ktoré sa podľa § 11 ods. 3 zákona č.580/2004 Z.z. považujú za zamestnancov a požiadali vás o vystavenie dokladu najneskôr do 15.5.2008.

Keďže pracovníci "na dohodu" sa v zmysle § 11 ods. 3 zákona č.580/2004 Z.z. nepovažujú za zamestnancov, doklad o príjmoch im vystavovať nemusíte.

Ak potrebujú hodnoverný doklad o tom, koľko u vás na dohodu zarobili, vydajte im doklad v zmysle § 130 ods. 5 Zákonníka práce (výplatnú pásku). Ako hodnoverný doklad im poslúži aj potvrdenie o zdaniteľnej mzde vydávaný na daňové účely.

Otázka:

Zamestnanec skončil pracovný pomer s našou spoločnosťou 23.09.2007. Mzdu za september mal zúčtovanú a preddavok na zdravotné poistenie spolu s preddavkom zamestnávateľa bol odvedený do zdravotnej poisťovne. Problém je v tom, že mzdu za september zamestnanec nemal vyplatenú ani do konca roka 2007 a ani do dnešného dňa (26.4.2008).

Mám v Doklade o príjme v oddiele IV. uviesť príjem za september alebo nie?

Odpoveď:

Ak mzda nebola vyplatená do konca januára 2008, tak v zmysle zákona o dani z príjmov nejde o zdaniteľný príjem zamestnanca za r.2007.

Vymeriavací základ zamestnanca je podľa § 13 ods.1 zákona o zdravotnom poistení daný ako:

"...príjem zamestnanca, ktorý podlieha dani z príjmov fyzických osôb podľa osobitného predpisu..."

Ak mzda vyplatená nebola, nejde o zdaniteľný príjem a preto sa ani nemôže započítať do vymeriavacieho základu zamestnanca.

Preto sa nevyplatená mzda neuvedie v doklade o výške príjmov. (Pozn.: prípadné odvedené preddavky ak boli zamestnancovi strhnuté sa však v doklade uvedú).

Otázka:

Zamestnanec mal u zamestnávateľa okrem pracovného pomeru uzatvorenú aj dohodu o vykonaní práce. Má sa príjem na dohodu započítať v doklade o príjmoch do úhrnu príjmov?

Odpoveď:

Nie. Do úhrnu príjmov sa započítava len príjem, ktorý plynie zamestnancovi na základe toho právneho vzťahu, z ktorého sa považuje za zamestnanca na účely zákona o zdravotnom poistení (§ 11 ods. 3 zákona) a ide o príjem, započítavaný do vymeriavacieho základu zamestnanca v súlade s § 13 ods.1 až 4 zákona.

Príjem na dohodu plynie zamestnancovi „na dohodu“ a nie na základe pracovného pomeru, preto sa do úhrnu príjmov v doklade o príjmoch a preddavkoch nezapočíta.

Otázka:

Zamestnancovi sme vykonali ročné zúčtovanie poistného za rok 2006. Zamestnanec mal preplatok 500 Sk, ten sme mu vyplatili v septembri 2007. Za rok 2007 sme tomuto zamestnancovi vykonali ročné zúčtovanie dane, kde sme preplatok z ročného zúčtovania za rok 2006 zahrnuli do úhrnu príjmov. Zamestnanec teda mal daň za rok 2007 vypočítanú aj z preplatku z ročného zúčtovania poistného za rok 2006. Máme preplatok z ročného zúčtovania poistného za rok 2006, vyplatený zamestnancovi v septembri 2007, zahrnúť do úhrnu príjmov zamestnanca v doklade o príjmoch?

Odpoveď:

Nie, nemáte.

Novela č.594/2007 Z.z. medzi príjmy, ktoré sa nezahŕňajú do vymeriavacieho základu zamestnanca, zaradila aj preplatok z ročného zúčtovania poistného - viď § 13 ods. 4 písm. j) zákona.

Novelou sa súčasne do prechodných ustanovení zákona doplnil § 31d ods. 3, podľa ktorého sa ročné zúčtovanie za rok 2007 vykoná podľa "tohto zákona" - rozumej v súlade so zmenami zavedenými touto novelou.

Pre ročné zúčtovanie za rok 2007 preto platí, že preplatok z ročného zúčtovania poistného vyplatený zamestnancovi počas roka 2007, sa nezhŕňa do vymeriavacieho základu zamestnanca za rok 2007.

Preto v doklade o príjmoch nezapočítate do úhrnu príjmov preplatok z ročného zúčtovania za rok 2006, vyplatený v septembri 2007.

Otázka:

Náš zamestnanec bol v minulosti (pred rokom 2007) zamestnancom slovenských elektrární (SE). Podľa ich kolektívnej zmluvy dostáva (hoci už nie je zamestnancom SE) od SE príspevok na elektrinu. Ide o zdaniteľný príjem, SE mu z príspevku stŕhajú preddavok na daň.

Má sa v ročnom zúčtovaní na zdravotné poistenie za rok 2007 zohľadniť aj tento príjem od bývalého zamestnávateľa, má si náš zamestnanec žiadať od bývalého zamestnávateľa doklad o príjmoch podľa § 19 ods. 5 zákona?

Odpoveď:

V uvedenom prípade ide o príjem poistenca od bývalého zamestnávateľa. Aktuálny stav je taký, že poistenec sa považuje za zamestnanca len u vás ako zamestnávateľa. Spoločnosť Slovenské elektrárne je jeho bývalým zamestnávateľom.

Podľa § 13 ods.4 písm. h) zákona č.580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení sa do vymeriavacieho základu zamestnanca nezapočítava plnenie poskytnuté zamestnávateľom po skončení pracovného pomeru, služobného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru.

Preto príspevok na elektrinu, vyplácaný bývalým zamestnávateľom, nevstupuje do vymeriavacieho základu, napriek tomu že ide o zdaniteľný príjem.

V ročnom zúčtovaní za rok 2007 sa výpočet poistného vykoná len z príjmu, ktorý zamestnanec dosiahol u vás. Pretože jeho zamestnanie u predošlého zamestnávateľa skončilo ešte pred 1.1.2007, žiaden doklad o príjmoch od bývalého zamestnávateľa od neho nežiadajte.

Otázka:

Majú sa do úhrnu preddavkov zamestnanca a zamestnávateľa v doklade o príjmoch zahrnúť aj preddavky, ktoré síce boli vypočítané a vykázané na mesačných výkazoch, ale z dôvodu platobnej neschopnosti ich zamestnávateľ neodviedol?

Odpoveď:

Áno, v doklade o príjmoch (a rovnako aj v tlačive typ A) sa do úhrnu preddavkov na poistné zamestnanca a zamestnávateľa započítajú aj preddavky, ktoré zamestnávateľ vykázal, ale neodviedol.

Otázka:

Ako sa v doklade o príjmoch prepočíta minimálny základ zamestnanca, ak neodpracoval celý mesiac z dôvodu práceneschopnosti alebo preto, lebo ukončil pracovný pomer v priebehu mesiaca?

Odpoveď:

Minimálny základ sa prepočíta ako alikvotná suma podľa počtu pracovných dní. Napríklad zamestnanec s minimálnym základom 7600 Sk ak v mesiaci, v ktorom je 20 pracovných dní, neodpracuje 5 pracovných dní z dôvodu práceneschopnosti, jeho minimálny základ bude suma vypočítaná ako (7600/20) x 15 = 5700.

Otázka:

Aký minimálny základ máme uviesť v doklade o príjmoch v prípade konateľa?

Odpoveď:

Konateľ je považovaný za zamestnanca podľa § 11 ods. 3 písm. g) zákona č.580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení, preto jeho minimálny základ v súlade s § 13 ods. 15 druhá veta, nie je určený. Do dokladu zapisujete ako minimálny základ nuly.

Otázka:

Aký minimálny základ máme uviesť v doklade o príjmoch v prípade, že zamestnanec mal u nás dva úväzky. Okrem pracovného pomeru na plný úväzok mal ešte druhý štvrtinový úväzok.

Odpoveď:

V doklade o príjmoch a preddavkoch uvediete za mesiace, kedy mal zamestnanec dva úväzky, vyšší z dvojice minimálnych základov (minimálnych miezd).

Otázka:

Zamestnanec skončil pracovný pomer 30.6.2007. Potom bol evidovaný na úrade práce – a ešte v ochrannej lehote ochorel a poberal nemocenské v čase od 14.7.2007 do 15.8.2007. Máme toto obdobie zapísať v doklade o príjmoch a preddavkoch do V. oddielu?

Odpoveď:

Nie. Do V. oddielu zapisujete len obdobia, kedy zamestnanec bol vašim zamestnancom a súčasne bol poistencom štátu z dôvodu, že bol práceneschopný a poberal náhradu príjmu alebo nemocenské alebo ošetroval člena rodiny alebo poberal materské.

Otázka:

Zamestnanec – poberateľ starobného dôchodku, bol práceneschopný v čase od 3.10.2007 do 25.10.2007. Ako zamestnávateľ sme mu vyplácali od 3.10.2007 do 12.10.2007 náhradu príjmu pri PN. Od 13.10.2007 do 25.10.2007 už náhradu príjmu nemal a keďže ako starobný dôchodca už nebol nemocensky poistený, nepoberal ani nemocenské. Čo máme zapísať do V. oddielu?

Odpoveď:

Do V. oddielu zapisujete obdobie, kedy je zamestnanec poistencom štátu podľa § 11 ods. 8 písm. n) alebo t) zákona, teda obdobie, kedy:

zamestnanec poberá náhradu príjmu, nemocenské, ošetrovné alebo materské,

zamestnancovi zanikol nárok na nemocenské po uplynutí podporného obdobia a trvá dočasná pracovná neschopnosť, zamestnancovi zanikol nárok na ošetrovné po uplynutí desiateho dňa potreby ošetrovania alebo starostlivosti a trvá potreba ošetrovania alebo starostlivosti aj po tomto dni.

V prípade práceneschopnosti poberateľa starobného dôchodku to znamená, že zapíšete len obdobie prvých 10 dní trvania práceneschopnosti, teda obdobie, kedy počas práceneschopnosti poberá náhradu príjmu. V uvedenom prípade teda obdobie od 3.10.2007 do 12.10.2007.

Otázka:

Čo sa v doklade o príjmoch v V. oddiele zapíše ako „Dôvod“?

Odpoveď:

Ak ide o zamestnanca, ktorý podlieha zákonu č.461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, ako dôvod sa vždy uvádza písmeno „n“.

Ak ide o zamestnanca, ktorý podlieha zákonu č.328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, ako dôvod sa vždy uvádza písmeno „t“.

Tlačivo ročného zúčtovania typ A

Otázka:

Zamestnancovi bol k 15.10.2007 priznaný invalidný dôchodok. Ako mám postupovať pri výpočte poistného, ak v tlačive typ A je možné zadať len jednu sadzbu poistného zamestnanca a jednu pre zamestnávateľa?

Odpoveď:

Vybrali ste si nesprávny typ tlačiva. V prípade, ak sa zamestnancovi v priebehu roka zmení sadzba poistného, použije sa tlačivo typ X, do ktorého sa vloží list XA. Tam je možné vypočítať poistné za mesiace, kedy zamestnanec ešte nemal priznanú invaliditu sadzbou 4% a 10% a za mesiace, kedy už mal priznanú invaliditu sadzbou 2% a 5%.

Otázka:

Zamestnanec mal aj iného zamestnávateľa, od ktorého nám priniesol doklad o príjmoch a preddavkoch. Je nám jasné, že do riadku „Úhrn preddavkov na poistné zamestnanca“ sa spočítajú všetky preddavky zamestnanca – ktoré mal u nás i u druhého zamestnávateľa a je nám jasné, že do riadku „Úhrn príjmov podľa § 13 ods.1 až 4 zákona“ sa spočítajú všetky príjmy zamestnanca – ktoré mal u nás i u druhého zamestnávateľa. Nevieme však, či preddavky druhého zamestnávateľa máme spočítať s našimi preddavkami alebo ako máme postupovať?

Odpoveď:

V prípade, ak mal zamestnanec viacero zamestnávateľov, sa na ročné zúčtovanie nesmie použiť tlačivo typ A ale tlačivo typ S (ak v súčte jeho príjmy sú aspoň 91200 Sk) alebo typ X (ak v súčte jeho príjmy sú nižšie ako 91200 Sk).

Otázka:

Kedy sa musí vyplniť riadok 34 – úhrn minimálnych základov?

Odpoveď:

Riadok 34 sa musí vyplniť len ak úhrn príjmov zamestnanca v riadku 33 je menší, ako 91200 Sk.

Otázka:

Náš zamestnanec mal od 1.6.2007 priznaný predčasný starobný dôchodok. Jeho príjmy boli v priemere okolo 35000 Sk mesačne. Musíme v tlačive typ A vyplniť V. oddiel?

Odpoveď:

Nie, nemusíte. V. oddiel sa musí vyplniť vtedy, ak zamestnanec celý rok alebo časť roka 2007 patril do niektorej zo skupín poistencov podľa § 11 ods. 8 písm. a) až h), j), o) a p) zákona – teda napríklad aj v prípade, ak poberal predčasný starobný dôchodok – ale len ak jeho príjmy v zamestnaní v tomto čase neprevýšili sumu úhrnu minimálnych základov (4936 Sk za jeden kal. mesiac).

V uvedenom prípade by ste V. oddiel vyplnili len vtedy, ak by príjem zamestnanca v čase od 1.6.2007 do 31.12.2007 v úhrne nepresiahol sumu 7 x 4936, teda sumu 34552 Sk.

Otázka:

Ako sa správne vypĺňa V. oddiel?

Odpoveď:

Do riadku 41 sa zapíše, odkedy dokedy poistenec v priebehu roka 2007 bol zamestnacom a súčasne bol i študentom, dôchodcom, bol na rodičovskej dovolenke a pod.

Stĺpec 42 sa musí vyplniť len ak úhrn príjmov zamestnanca v riadku 33 je menší, ako 91200 Sk. Ak je tomu tak, zapíšu sa minimálne základy v zamestnaní podľa jednotlivých mesiacov.

Do stĺpca 43 sa zapíšu príjmy dosiahnuté v jednotlivých mesiacoch v zamestnaní, započítavané do vymeriavacieho základu zamestnanca (súčet tohto stĺpca je rovný úhrnu príjmov v riadku 33).

Do stĺpca 44 sa zapíše, koľko kalendárnych dní trvalo zamestnanie v jednotlivých mesiacoch.

Do stĺpca 45 sa pre jednotlivé mesiace zapíše počet kalendárnych dní, počas ktorých trvalo zamestnanie a súčasne zamestnanec bol študentom, dôchodcom, na rodičovskej dovolenke atď.

V stĺpci 46 sa prepočítajú sumy minimálnych základov podľa vzorca (p.42/p.44) x p.45. Tento stĺpec sa vypĺňa len vtedy, ak sa vypĺňa stĺpec 42 (viď vyššie). V takom prípade sa tu vlastne zapíše minimálny základ pripadajúci na dni, kedy zamestnanec bol súčasne zamestnancom i študentom, dôchodcom, na rodičovskej dovolenke atď.

V stĺpci 47 sa prepočítajú sumy príjmov podľa vzorca (p.43/p.44) x p.45. Výsledkom je suma príjmu pripadajúca na dni, kedy zamestnanec bol súčasne zamestnancom i študentom, dôchodcom, na rodičovskej dovolenke atď. Súčet tohto stĺpca sa súčasne zapíše do riadku 48.

Dôležitý je riadok 49 – tu sa vypočíta suma úhrnu minimálnych základov za obdobie, kedy poistenec bol študentom, dôchodcom atď. a to takto:

za každý celý mesiac, kedy bol študentom, dôchodcom atď., sa započíta suma 4936 Sk,

za mesiac, kedy bol študentom, dôchodcom atď. len časť mesiaca, sa započíta suma (4936/plný počet dní mesiaca) x počet dní mesiaca, kedy bol študentom, dôchodcom atď.

Napríklad ak poistenec bol študentom, dôchodcom atď. celý rok, bude tu suma 59232 Sk = 12 x 4936. Ak bol študentom do 9.6.2007, výsledok bude (5 x 4936) + (4936/30 x 9) = 26161 Sk (zaokrúhľuje sa na celé Sk nahor).

Na riadku 50 sa vyznačí „áno“, ak suma na riadku 48 je nižšia alebo rovná sume na riadku 49. V takomto prípade sa súčasne suma z riadku 48 zapíše do riadku 51 a súčet stĺpca 46 sa zapíše do riadku 52.

Na riadku 50 sa vyznačí „nie“, ak suma na riadku 48 je vyššia, ako suma na riadku 49. V takomto prípade sa zapíše do riadkov 51 a 52 nula.

Otázka:

Do VI. oddielu sa zapisujú pracovné dni alebo kalendárne dni?

Odpoveď:

Do VI. oddielu sa zapisujú kalendárne dni.

Otázka:

Zamestnanec – občan Rakúskej republiky, bol na Slovensku poistený len 10 mesiacov. Podľa nášho názoru by jeho maximálny ročný vymeriavací základ mala byť suma 518220 Sk (10 x 51822) a nie 621864 Sk.

Odpoveď:

Nie. Pre každého poistenca bez rozdielu platí maximálny ročný vymeriavací základ suma 621864 Sk.

Otázka:

Zamestnancovi sme robili ročné zúčtovanie my s výsledným preplatkom 800 Sk. Túto sumu mu vráti zdravotná poisťovňa na základe údajov uvedených vo VIII. oddiele?

Odpoveď:

Nie. Ak ste ročné zúčtovanie vykonali ako zamestnávateľ za zamestnanca, tak preplatok vraciate zamestnancovi Vy – v takomto prípade sa VIII. oddiel nevypĺňa. Pozor, preplatok sa vracia len ak je to suma 100 Sk a viac.

Otázka:

Zamestnancovi sme ročné zúčtovanie vykonali my ako zamestnávateľ. Musíme k tlačivu priložiť nejakú prílohu?

Odpoveď:

Nie. Ak si však ročné zúčtovanie podáva sám zamestnanec, musí k tlačivu priložiť kópiu dokladu o príjmoch a preddavkoch od zamestnávateľa. Pozor, v takom prípade nezabudnúť uviesť do riadku 81 „Počet príloh“ číslo 1.

Ďalšie otázky

Otázka:

Zamestnankyňa v pracovnom pomere bola na rodičovskej dovolenke 1.1.2007-15.12.2007. Firma je v tomto čase prispievala na DDS mesačne 500 Sk, zamestnakyni sa strhávali preddavky na poistné 20 Sk mesačne.

Dňa 16.12.2007 nastúpila opäť do práce, za december jej bolo vyplatených 30000 + 500 Sk príspevok DSS.

Úhrn minimálnych základov od 1.1.2007 do 15.12.2007 je (4936 x 11+ 4936/31 x 15) = 56685 Sk, tento príjem nepresiahla, preddavky sa jej za obdobie RD vrátia.

Má sa suma 30500 za december rozdeliť na pomerné čiastky do 15. a od 16. a poistné sa má vypočítať len z pomerného príjmu

30500/31 x 16 = 15742 alebo z celej sumy, nakoľko tento príjem (okrem 500 Sk DDS) dosiahla len za obdobie 16.-31.12.2006?

Odpoveď:

Áno, príjem za december sa má rozdeliť.

V tlačive typ A vyplníte V. oddiel a to takto:

r.41 od 1.1.2007 do 15.12.2007, dôvod "C".
s.42 za december 7600, inak nula
s.43 január - november po 500, december 30500
s.44 plné počty kal.dní
s.45 január - november plné počty dní, december 15
s.46 za december 7600/31 x 15 = 3678
s.47 január - november po 500, december 30500/31 x 15 = 14759
s.47 spolu 20259, čo sa súčasne zapíše do r.48.

Limit v p.49 je suma 56685 Sk, tento limit nepresiahne, do p. 50 sa vyznačí "Áno".

Do p.51 sa zapíše suma 20259 Sk.

Poistné sa vypočíta zo sumy 36000 (p.33) - 20259 (p.51) = 15741 Sk.

Otázka:

Ako máme vyplniť v tlačive typ A oddiel VI. v prípade zamestnanca – poberateľa predčasného starobného dôchodku (ktorý poberá od novembra 2006)?

V roku 2007 bol našim zamestnancom celý rok a bol práceneschopný od 15.2.2007 do 23.3.2007 a ďalej od 6.10.2007 do 20.10.2007.

Odpoveď:

Do kolonky "Február" zapíšete 10 (dní) a do kolonky "Október" zapíšete 10 (dní).

V roku 2007 zamestnanec - poberateľ predčasného starobného dôchodku nebol povinne nemocensky poistený, preto pri práceneschopnosti zapisujete len dni PN, počas ktorých ste zamestnancovi vyplácali náhradu príjmu pri PN. Znamená to, že do kolonky "Marec" nezapisujete nič.

Otázka:

Zamestnankyňa bola v roku 2007 v čase od 1.1.2007 do 28.10.2007 na rodičovskej dovolenke. Uvádza sa toto obdobie v doklade o príjmoch a preddavkoch do V. oddielu?

Odpoveď:

Nie, obdobie rodičovskej dovolenky sa do V. oddielu v doklade o príjmoch a preddavkoch neuvádza.

Ako získať čo najvyššie materské - zamestnankyňa s nízkym platom

2008-05-04T14:41:00.004+02:00

Otázka:

V súčasnom zamestnaní pracujem 2 roky, mám už veľkú 12 ročnú dcérku a pomaly uvažujem nad druhým dieťaťom. Môj zmluvný plat je 8100 Sk. Ak pôjdem na materskú je mi jasné, že bude nízka. Dočítala som sa tu o vyššej materskej, že sa to dá, len tomu veľmi dobre nerozumiem, asi to nebude až také jednoduché. Čo môžem v mojom prípade preto urobiť a ako by som mala postupovat a naplánovať si druhé dieťa ale aj materskú z ktorej by som vyžila. Vopred krásne ďakujem a budem vám veľmi vďačná za vašu odpoveď. S pozdravom čitateľka Silvia (4.5.2008)

Odpoveď:

Ak ešte nie ste tehotná, dá sa bez problémov získať materská vo výške vyše 15000 Sk mesačne.

Čím skôr sa v Sociálnej poisťovni prihláste (sama, zamestnávateľ s tým nemá nič) na dobrovoľné nemocenské poistenie (ďalej skratka DNP). Prihlasuje sa tak, že sa vypíše tlačivo "Registračný list fyzickej osoby". Na tlačive si vyznačíte vymeriavací základ, z ktorého budete platiť poistné a to bude suma 8100 Sk. Ako DNP osoba si budete platiť (sama) poistné 4,4% z vymeriavacieho základu, 4,4% z 8100 Sk je 357 Sk mesačne.

Po zistení, že ste tehotná, sa okamžite zo Sociálnej poisťovne ako DNP osoba odhláste. Na odhlásenie sa znova použije tlačivo "Registračný list fyzickej osoby". O deň - dva sa v Sociálnej poisťovni znova prihlásite na DNP avšak tentoraz s vymeriavacím základom 20000 Sk (ak by ste mali plat vyšší, ako 8100 Sk, tak sa prihlásite s vymeriavacím základom daným ako 28142 Sk mínus plat v zamestnaní). Nezabudnite, že to znamená platbu poistného 4,4% z tejto vyššej sumy vymeriavacieho základu, ak vymeriavací základ bude 20000 Sk, platíte poistné 880 Sk mesačne.

Dôležité je, že sa musíte zo Sociálnej poisťovne (SP) odhlásiť a znova prihlásiť. Keby sa vám niekto snažil nahovoriť, že tak netreba a že stačí bez odhlásenia sa a znova prihlásenia len zmeniť vymeriavací základ z 8100 Sk na 20000 Sk, nepočúvajte - ODHLÁSTE SA a o deň - dva sa znova PRIHLÁSTE.

Ďalej je dôležité, že nové prihlásenie sa treba stihnúť tak, aby odo dňa nového prihlásenia sa do dňa odchodu na materské uplynulo najmenej 26 týždňov. Čiže nové prihlásenie sa na DNP treba stihnúť do 8.-ho týždňa tehotenstva - ak pôjdete na materské 6 týždňov pred očakávaným dňom pôrodu.

Po odchode na materské sa už DNP neplatí, môžete ho zrušiť alebo ponechať - môže "poslúžiť" ako zdroj príjmov počas vašich PN (nemocenské z DNP) alebo potreby ošetrovania dieťaťa (ošetrovné z DNP) po skončení materskej.

Ak to takto urobíte, tak:

nárok na materské z DNP mať budete, nárok je vtedy, ak DNP trvalo najmenej 270 dní pred dňom pôrodu, do čoho sa započíta aj prvé, aj druhé DNP,
materské z DNP bude dané ako 55% z nového vymeriavacieho základu, čiže 55% z 20000 Sk,
k tomu budete samozrejme dostávať aj materské z poistenia zamestnanca, 55% z priemerného príjmu v zamestnaní v predošlom roku.

Rekapitulácia:

1. Prihlásiť sa v SP na DNP, zvoliť si základ 8100 Sk, platba 357 Sk mesačne.

2. Po otehotnení sa treba v SP odhlásiť z DNP.

3. Po jednom-dvoch dňoch sa znova v SP prihlásiť na DNP, zvoliť si základ 28142 mínus plat (po 1.7.2008 základ 30219 mínus plat), platba 4,4% z nového základu.

4. Nové prihlásenie v SP na DNP treba stihnúť najneskôr vo 8.-mom týždni tehotenstva, nové DNP musí trvať od dňa prihlásenia do dňa odchodu na MD najmenej 26 týždňov.

Autor v médiách (apríl 2008)

2008-05-01T21:56:00.000+02:00

Markíza: Letákom nerozumejú ani...(22.4.2008)
TA3: Máme jedny z najvyšších odvodov na svete (9.4.2008)
SME: Predčasný dôchodok (9.4.2008)
TA3: Česi chcú mať superdaň...(8.4.2008)
Expres: Zjednotenie výberu...(4.4.2008)
Pravda: Bohatí dajú poisťovni miliardu (3.4.2008)
aktuálne.sk: Vláda odmieta...(3.4.2008)
SME: Výpočet dôchodku (2.4.2008)

Ročné zúčtovanie poistného - jednoduchá príručka

2008-04-25T21:37:00.003+02:00

Aby ste mali čím menej problémov pri ročnom zúčtovaní poistného na zdravotné poistenie, v elektronickej encyklopédii mzdárov http://www.drak.porada.sk/ v jej voľne dostupnej sekcií nájdete jednoduchú príručku na ročné zúčtovanie poistného na zdravotné poistenie za rok 2007.

Príručku nájdete tu: http://www.porada.sk/t80618-rzzp-jednoducha-prirucka.html

V príručke nájdete info:

Kto musí podať ročné zúčtovanie poistného na zdravotné poistenie
Termíny
Výber tlačiva
Vyňaté príjmy
Tlačivo typ B - ako správne vyplniť riadky 26, 27 a 28

Poznámka: Príručku si môžu stiahnuť registrovaní členovia webu http://www.porada.sk/ - registrácia na http://www.porada.sk/ je zdarma.

Ročné zúčtovanie poistného - vyňaté príjmy

2008-04-13T11:50:00.003+02:00

Zákon o zdravotnom poistení (č.580/2004 Z. z.) definuje v § 13 ods. 20 tzv. vyňaté príjmy. Vyňaté príjmy sa nezahŕňajú do vymeriavacieho základu, poistné na zdravotné poistenie sa z nich neplatí.

Vyňaté príjmy sú:

príjmy z výkonu činnosti osobného asistenta (§ 58 zákona č. 195/1998 Z. z.),
príjmy z prenájmu (§ 6 ods. 3 zákona č. 595/2003 Z. z.),
príjmy, z ktorých sa vyberá daň zrážkou (§ 43 zákona č. 595/2003 Z. z.) okrem príjmu zo závislej činnosti, pri ktorom sa neuplatňujú nezdaniteľné časti základu dane a daňový bonus podľa osobitného predpisu (čiže príjmy zo závislej činnosti do 5000 Sk, pri ktorých si daňovník neuplatňuje nárok na nezdaniteľnú čiastku a daňový bonus, viď § 43 ods. 3 písm. j) zákona č. 595/2003 Z. z., nie sú zaradené medzi vyňaté príjmy),
príjmy z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohody o vykonaní práce, dohody o brigádnickej činnosti študentov, dohody o pracovnej činnosti, viď § 223 až 228a Zákonníka práce), u osôb uvedených v § 11 odsek 8 písmenách a) až m), o) až r).

Príjmy z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sa radia medzi vyňaté príjmy s platnosťou od 1.1.2008. Tieto príjmy sa nezapočítavajú do vymeriavacieho základu, ak sú ich príjemcami poistenci, za ktorých platí poistné štát a to:

(a) nezaopatrené deti,
(b) poberatelia dôchodkov,
(c) poberatelia rodičovského príspevku,
(d) osoby, ktoré dosiahli dôchodkový vek ale nevznikol im nárok na dôchodok,
(e) invalidné osoby, ktorým nevznikol nárok na invalidný dôchodok,
(f) osoby vo väzbe alebo výkone trestu odňatia slobody,
(g) osoby, ktorým sa poskytuje starostlivosť v zariadení, v ktorom sú umiestnené na základe rozhodnutia súdu alebo v zariadení sociálnych služieb celoročne,
(h) zahraniční študenti,
(i) osoby poberajúce príspevok za opatrovanie,
(j) osoby, ktoré sa osobne celodenne a riadne starajú o dieťa vo veku do šiestich rokov,
(k) osoby opatrujúce občana s ťažkým zdravotným postihnutím odkázaného podľa posudku vydaného podľa osobitného predpisu alebo opatrujúce blízku osobu, ktorá je staršia ako 80 rokov a nie je umiestnená v zariadení sociálnych služieb alebo v zdravotníckom zariadení,
(l) manželka alebo manžela zamestnanca, ktorý vykonáva štátnu službu v sídle služobného úradu v cudzine, alebo zamestnanca, ktorý podľa pracovnej zmluvy vykonáva práce vo verejnom záujme v zahraničí,
(m) osobní asistenti,
(o) osoby, ktoré poberajú dávku v hmotnej núdzi alebo príspevok k dávke v hmotnej núdzi,
(p) osoby, ktoré sú zaradené na úrade práce v evidencii uchádzačov o zamestnanie,
(q) cudzinci zaistení na území Slovenskej republiky,
(r) azylanti.

Pozor, podľa § 31d odsek 3 zákona č.580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení sa ročné zúčtovanie za rok 2007, ktoré sa vykonáva a podáva v roku 2008, vykoná podľa ustanovení novely platnej od 1.1.2008. Znamená to, že príjmy z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sa nezapočítavajú do vymeriavacieho základu, ak sú ich príjemcami poistenci, za ktorých platí poistné štát, už v ročnom zúčtovaní za rok 2007.

Pre úplnosť treba pripomenúť, že zdravotné poistenie sa v žiadnom prípade neplatí:

z príjmov, ktoré nie sú predmetom dane,
z príjmov, ktoré sú od dane oslobodené - výnimkou sú podiely na zisku zamestnancov, ktorí nie sú spolumajiteľmi a nie sú ani štatutármi u zamestnávateľa,
z príjmov z kapitálového majetku zdanených podľa § 7 zákona o dani z príjmov a
z príjmov zdanených podľa § 8 zákona o dani z príjmov.

Ročné zúčtovanie poistného na zdravotné poistenie za rok 2007 - termíny

2008-04-13T00:10:00.000+02:00

15. máj 2008 (lehota podľa § 19 ods. 5 zákona)

Do tohto termínu musí zamestnávateľ vydať svojmu zamestnancovi, ktorý ho o to požiada, doklad o príjmoch a zaplatených preddavkoch. Pozor, ak zamestnanec požiada zamestnávateľa o doklad o príjmoch a zaplatených preddavkoch po 15. máji 2008, zamestnávateľ je povinný mu doklad vydať do 15 kalendárnych dní od doručenia žiadosti.

31. máj 2008 (lehota podľa § 19 ods. 2 zákona)

Do konca mája môže zamestnanec požiadať zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania. Ak dovtedy zamestnanec požiada o vykonanie ročného zúčtovania svojho zamestnávateľa a spĺňa ďalšie v zákone uvedené podmienky, zamestnávateľ je povinný vykonať ročné zúčtovanie za svojho zamestnanca. Ak zamestnanec požiada zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania po tomto termíne, zamestnávateľ mu nemusí vyhovieť – a zamestnanec si musí podať ročné zúčtovanie sám.

30. jún 2008 (lehota podľa § 19 ods. 1 zákona )

Termín, dokedy sa musí vykonať ročné zúčtovanie a doručiť do zdravotnej poisťovne.

2. september 2008 (lehota podľa § 19 ods. 10 zákona)

Dovtedy musí poistenec alebo zamestnávateľ, ktorý vykonal ročné zúčtovanie za zamestnanca, oznámiť ostatným platiteľom – zamestnávateľom alebo samotnému zamestnancovi - ich preplatok alebo nedoplatok, ak je vyšší ako 100 Sk. Poznámka: v zákone stanovený dátum 31. august 2008 pripadá na nedeľu, preto sa lehota posúva na najbližší pracovný deň, tj. na 2. septembra 2008.

30. september 2008 (lehota podľa § 19 ods. 15 zákona)

Do konca septembra zasiela zamestnávateľ výkaz - Oznámenie zamestnávateľa zdravotnej poisťovni o výslednom preplatku alebo nedoplatku - do jednotlivých zdravotných poisťovní.

31. október 2008 (lehota podľa § 19 ods. 11 a 12 zákona)

Termín na vyrovnanie preplatku alebo nedoplatku na poistnom. Na preplatok alebo nedoplatok nižší ako 100 Sk sa neprihliada, takýto preplatok alebo nedoplatok sa neuhrádza.

Anketa: O koľko viac ste zaplatili na daniach vďaka "milionárskej dani"?

2008-04-12T21:10:00.003+02:00

Ankety sa zúčastnilo 19 hlasujúcich. Výsledky:

Nedoplatil(a) som na milionársku daň, mal(a) som nízky základ dane = 3 hlasujúci (15%)
Vďaka milionárskej dani som doplatil(a) do 5 000 Sk = 4 hlasujúci (21%)
Vďaka milionárskej dani som doplatil(a) 5 000 - 10 000 Sk = 1 hlasujúci (5%)
Vďaka milionárskej dani som doplatil(a) vyše 10 000 Sk = 6 hlasujúcich (31%)
Dane "platím" na Kaymanských ostrovoch = 5 hlasujúcich (26%)

Komentár JM: Zdá sa, že väčšina Slovákov doplatila na zavedenie milionárskej dane. Minister financií by si však mal všimnúť pomerne vysoké percento tých, čo sú rezidentmi na Kajmanských ostrovoch...

Čakáme...

2008-04-10T18:21:00.003+02:00

... na nové tlačivá na ročné zúčtovanie poistného na zdravotné poistenie za rok 2007.

Ministerstvu zdravotníctva trvá spracovanie fakticky dvoch zmien - dôchodcovia a študenti + nedoplatky a preplatky do 100 Sk - do tlačív pre ročné zúčtovanie za rok 2007 neuveriteľne dlho.

Tak čakáme...

"Neoficiálne" však tlačivá a postupy pri ročnom zúčtovaní poznáme. Preto sa teším dovidenia v pondelok 14.4. v Lučenci a následne po celom Slovensku.

Autor v médiách (január - marec 2008)

2008-03-31T20:57:00.000+02:00

SME: Dôchodok a odvody (26.3.2008)
TA3: Praktické informácie k daňovému priznaniu (19.3.2008)
TREND: Sporiteľom na penziu...(18.3.2008)
Pravda: Na vyššiu materskú...(17.3.2008)
SME: Autori nemusia priznať...(13.3.2008)
SME: Daňové priznanie je pre študentov...(10.3.2008)
Pravda: Odvody sa zvýšia...(8.3.2008)
SME: Vláda komunikuje neférovo (6.3.2008)
SME: Dobrovoľné sporenie na penziu (6.3.2008)
SME: Tomanová zamlčuje argumenty (6.3.2008)
SME: Operátori ministerstva zavádzajú (6.3.2008)
SME: Penzisti môžu ušetriť na daniach (5.3.2008)
aktuálne.sk: Ministerská infolinka...(4.3.2008)
Expres: Rast platov...(4.3.2008)
SME: 800 tisíc...(3.3.2008)
Expres: To, či je výhodné sporiť...(27.2.2008)
SME: Ficove prepočty sa nepotvrdili (27.2.2008)
The Slovak Spectator: A country of millionaires? (25.2.2008)
SME: Byrokracia obťažuje matky (16.2.2008)
Pravda: Zúčtovanie poistného...(16.2.2008)
Expres: Ministerstvo práce už ohlásilo...(15.2.2008)
TA3: Mamičky musia po pôrode na úrady (15.2.2008)
Markíza: Vystúpili z druhého piliera (11.2.2008)
Expres: Rezort práce tvrdí... (7.2.2008)
Pravda: O peniaze na súkromnom penzijnom... (6.2.2008)
TA3: Téma dňa - 2. pilier (5.2.2008)
Expres: Ženám na materskej...(29.1.2008)
Pravda: Sociálnu poisťovňu zaplavujú matky s deťmi (29.1.2008)
SME: Zmenu penzijného fondu radšej neunáhlite (28.1.2008)
SME: Dôchodky a odvody (23.1.2008)
TREND: Rok pokoja v dôchodkoch neprišiel (22.1.2008)
Pravda: Pre matky prichystali viac byrokracie (22.1.2008)
SME: Rok 2014 bude bojom o solidaritu (15.1.2008)
TA3: Sporenie v 2. pilieri nevýhodné pre milión ľudí? (14.1.2008)
SME: Bernátek varuje ľudí pred druhým pilierom (14.1.2008)
Expres: Na daňovom priznaní za vaše dieťa môžete získať stovky korún (11.1.2008)
SME: Doktorandi prídu o peniaze (9.1.2008)
SME: O dôchodkoch (9.1.2008)
SME: Rozhodujú vek aj výplata (7.1.2008)
SME: Študenti a penzisti už nemusia robiť zúčtovanie odvodov (5.1.2008)
Expres: Dobrovoľní platcovia... (3.1.2008)
SME: Pracujúci dôchodca starobné poistenie platí (2.1.2008)

Vyhodnotenie testu: 2% dane je možné venovať na...

2008-03-28T23:53:00.002+01:00

Testu sa zúčastnilo 17 hlasujúcich, ktorí hlasovali takto:

2% dane je možné venovať na:

...podporu športu detí a mládeže = 14 hlasov (82% hlasujúcich) = SPRÁVNA ODPOVEĎ
...podporu vzdelávania = 7 hlasov (41% hlasujúcich) = SPRÁVNA ODPOVEĎ
...podporu politických strán = 2 hlasy (11% hlasujúcich) = NESPRÁVNA ODPOVEĎ
...podporu turistického ruchu = 3 hlasy (17% hlasujúcich) = NESPRÁVNA ODPOVEĎ

Ako venovať 2% z dane

2008-03-23T14:04:00.003+01:00

Mnohí ľudia každoročne venujú 2% zo svoje dane na verejno-prospešné účely. Ambíciou tohto článku je skúseným "venovačom" pripomenúť postup, ako na to - a ukázať ako na to tým, čo chcú prvýkrát venovať 2% tohto roku.

Podľa zákona o daniach z príjmov (§ 50) môže daňovník - fyzická osoba, poukázať sumu vo výške do 2% zaplatenej dane právnickej osobe spĺňajúcej podmienky podľa § 50 ods. 4 zákona(ďalej len "prijímateľ).

Dôležitou podmienkou je, že poukazovaná suma musí byť najmenej 100 Sk. Znamená to, že sumu 2% zo zaplatenej dane môžete poukázať len vtedy, ak suma vašej dane znížená o prípadný daňový bonus je najmenej 5000 Sk. Čiže - ak suma vašej dane znížená o prípadný daňový bonus je menšia ako 5000 Sk, nemôžete poukázať 2% zaplatenej dane.

Ak podávate daňové priznanie typu "A"

Ak podávate daňové priznanie typu "A" a chcete poukázať sumu vo výške do 2% zaplatenej dane, vyplníte v tlačive oddiel VIII. Tu v riadku 70 uvediete sumu 2% zo zaplatenej dane z riadku 56 - čo je daňová povinnosť znížená o prípadný daňový bonus.

V riadku 71 uvediete údaje o prijímateľovi - IČO, SID (rozlišovací znak, ak ho má prijímateľ pridelený), právnu formu, obchodné meno (názov) a sídlo. Ak tieto údaje neovládate, nájdete ich uvedené v zozname prijímateľov (viď záver článku).

Ak podávate daňové priznanie typu "B"

Ak podávate daňové priznanie typu "B", vyplníte v tlačive oddiel XII. Tam v riadku 112 uvediete sumu 2% zo zaplatenej dane z riadku 93 - čo je daňová povinnosť znížená o prípadný daňový bonus. Údaje o prijímateľovi vyplníte v riadku 113.

Ak vám zamestnávateľ vykonal ročné zúčtovanie dane

Ak nepodávate daňové priznanie a zamestnávateľ vám vykonal ročné zúčtovanie dane, musíte vyplniť osobitné tlačivo "Vyhlásenie o poukázaní sumy do výšky 2% zaplatenej dane...", a toto tlačivo musíte sám zaslať alebo doručiť daňovému úradu podľa miesta vášho trvalého pobytu do 30. apríla.

Vo "Vyhlásení" uvediete:

vaše osobné údaje,
výšku zaplatenej dane - čo je suma zaplatenej dane za rok 2007 z ročného zúčtovania dane znížená o prípadný daňový bonus,
sumu 2% zo zaplatenej dane (musí to vyjsť najmenej 100 Sk),
dátum zaplatenia dane,
údaje o prijímateľovi.

K "Vyhláseniu" je potrebné priložiť tlačivo "Potvrdenie o zaplatení dane" - ktoré vám musí vydať zamestnávateľ, ktorý vám vykonal ročné zúčtovanie dane.

Zamestnávateľ v "Potvrdení o zaplatení dane" uvedie, že ste zaplatili daň a že do 30. apríla vám bol zrazený prípadný nedoplatok z ročného zúčtovania dane za rok 2007. Pozor, v takýchto prípadoch musí zamestnávateľ daňovníkovi zraziť aj nedoplatok nižší ako 100 Sk.

Na druje strane si treba uvedomiť, že ak vďaka princípu zníženia nezdaniteľnej časti na daňovníka pri vyššom základe dane (tzv. milionárska daň) vám vyjde možno pomerne vysoký nedoplatok dane - dokonca to môže to byť suma až nad 18000 Sk, tak ak chcete venovať 2% dane, zamestnávateľ vám musí celý nedoplatok dane zraziť najneskôr do 30. apríla.

Tlačivá "Vyhlásenie o poukázaní sumy do výšky 2% zaplatenej dane..." a "Potvrdenie o zaplatení dane" nájdete napríklad na webe Daňového riaditeľstva www.drsr.sk.

Komu je možné poukázať 2%

Podľa § 50 ods. 4 zákona podiel zaplatenej dane možno poskytnúť prijímateľovi, ktorým je:

občianske združenie (zákon č. 83/1990 Zb. v znení neskorších predpisov),
nadácia (zákon č. 34/2002 Z. z.),
neinvestičný fond (zákon č. 147/1997 Z. z.),
nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby (zákon č. 213/1997 Z. z. v znení zákona č. 35/2002 Z. z.),
účelové zariadenie cirkvi a náboženskej spoločnosti (§ 6 ods. 1 písm. h) a k) zákona č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností),
organizácia s medzinárodným prvkom (zákon č. 116/1985 Zb. o podmienkach činnosti organizácií s medzinárodným prvkom v Československej socialistickej republike v znení zákona č. 157/1989 Zb.),
Slovenský Červený kríž,
subjekty výskumu a vývoja (§ 7 písm. a) a b) zákona č. 172/2005 Z. z. o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja a o doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov).

Podľa § 50 ods. 5 zákona podiel zaplatenej dane možno poskytnúť prijímateľovi a použiť len na účely, ktoré sú predmetom jeho činnosti, ak predmetom jeho činnosti sú:

ochrana a podpora zdravia; prevencia, liečba, resocializácia drogovo závislých v oblasti zdravotníctva a sociálnych služieb,
podpora športu detí, mládeže a občanov zdravotne postihnutých,
poskytovanie sociálnej pomoci,
zachovanie kultúrnych hodnôt,
podpora vzdelávania,
ochrana ľudských práv,
ochrana a tvorba životného prostredia,
veda a výskum.

Prijímateľ musí byť uvedený k 31. decembru 2007 v centrálnom registri prijímateľov vedenom Notárskou komorou Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu.

Zoznam prijímateľov za rok 2007 nájdete tu: www.notar.sk alebo tu: www.rozhodni.sk.

Daňové priznanie študenta

2008-03-16T21:40:00.007+01:00

Alebo: Ako získa študent späť daň, ktorá mu bola strhnutá z príjmov za brigády (dohody o brigádnickej práci študentov) a z úrokov zo stavebného sporenia.

Po článkoch, ktoré by mali pomôcť dôchodcom pri vyplnení ich daňového priznania, by som rád venoval trochu času aj študentom, ktorí žiaľ vo väčšine prípadov nevedia, že daň ktorá bola strhnutá z ich príjmov sa im môže vrátiť. Cestou na to je - daňové priznanie.

V daňovom priznaní si totiž študent pred výpočtom dane môže znížiť svoj základ dane (čiže v podstate svoj príjem) o tzv. nezdaniteľnú časť na daňovníka - čo je suma 95616 Sk. Daň (19%) sa potom vypočíta len z prípadného zostávajúceho základu dane.

Napríklad ak mal študent za rok 2007 príjem 60000 Sk, jeho daň bude nulová. Rovnako bude daň nulová pri príjme 70000 Sk, 80000 Sk, 90000 Sk alebo pri príjme 95616 Sk. A napríklad pri príjme 100000 Sk sa daň vypočíta len zo základu 4384 Sk - a bude 832 Sk. Ak študentovi z príjmov zamestnávateľ počas roka zrážal preddavok na daň, tento preddavok sa v daňovom priznaní odpočíta od vypočítanej dane - a študentovi v drvivej väčšine prípadov vznikne preplatok na dani. Ten mu daňový úrad bude musieť vrátiť.

Ukážme si to na praktickom príklade.

Študent mal počas roka 2007 dve brigády (dohody o brigádnickej práci študenta).

Vo firme "ABC" zarobil počas troch mesiacov spolu 45000 Sk. V tejto firme mu mzdová účtovníčka pri výpočte preddavkov dane uplatnila nezdaniteľnú časť na daňovníka. Z príjmu mu boli strhnuté preddavky na daň v úhrne 4000 Sk.

Vo firme "QWE" pracoval osem mesiacov a zarobil spolu 30000 Sk. Tu mu účtovníčka pri výpočte preddavkov dane neuplatnila nezdaniteľnú časť na daňovníka. Z príjmu mu bola strhnutá tzv. daň zrážkou , spolu 5700 Sk.

Od oboch zamestnávateľov dostal potvrdenie o príjme.

Študent mal aj stavebné sporenie. Sporiteľňa mu počas roka 2007 pripísala úroky 2000 Sk, z ktorých mu zrazila daň zrážkou 380 Sk.

Na daňovom úrade si vypýta tlačivo daňového priznania fyzickej osoby typ "B". Tlačivo sa dá kúpiť aj v niektorých kníhkupectvách. Daňové priznanie sa dá vyplniť aj elektronicky (pre skúsenejších je to najpohodlnejší spôsob) a to na webovej stánke Daňového riaditeľstva SR: http://www.drsr.sk/

Vyplnené tlačivo je možné odovzdať na daňovom úrade podľa miesta trvalého bydliska osobne a to najneskôr do pondelka 31.3.2008. Tlačivo je možné zaslať aj poštou, s poštovou pečiatkou najneskôr k 31.3.2008.

Ako vyplniť tlačivo

Na prvej strane sa uvedie rodné číslo, meno, adresa atď. Pozor, rodné číslo sa musí uviesť na vrchu každej ďalšej strany.

Na druhej strane sa žiadny z oddielov nevypĺňa.

Na tretej strane sa vyplní V. oddiel a v ňom riadok 33.

Tu sa musí započítať z potvrdenia od zamestnávateľa taký príjem, ktorý bol zdanený preddavkovo - uvedený v riadku č. 1 potvrdenia od zamestnávateľa.

V danom prípade to bude príjem z potvrdenia od zamestnávateľa "ABC". Z riadku č. 1 potvrdenia zoberie sumu príjmu, teda 45000 Sk.

Ďalej sa tu môže ale nemusí započítať aj príjem zo zamestnania zdanený zrážkovou daňou. Teda príjem uvedený v riadku č. 11 potvrdenia od zamestnávateľa.

V danom prípade sa oplatí započítať príjem z potvrdenia od zamestnávateľa "QWE". Z riadku č.11 potvrdenia započíta sumu 30000 Sk.

Spolu takto bude v riadku 33 daňového priznania suma 45000 + 30000 = 75000 Sk. Poznámka: Keďže je to menej ako 95616 Sk, smerujeme k tomu, že výsledkom bude nulová daň.

V riadku 34 by sa uviedli prípadné odvody, ktoré študent platil z príjmov. Keďže z dohôd o brigádnickej práci sa žiadne odvody neplatia, riadok 34 zostane prázdny.

V riadku 35 sa preto zopakuje suma 75000 Sk.

Ďalej sa pokračuje na štvrtej strane a tu sa vyplní VII. oddiel (výpočet základu dane z príjmov z kapitálového majetku) - lebo v našom príklade ide o študenta, ktorý mal príjem z úrokov.

Tu sa môže ale nemusí započítať príjem daný ako brutto suma úrokov.

Keďže študentovi boli pripísané úroky 2000 Sk, uvedie sumu úrokov, teda 2000 Sk (brutto) do riadku 2 tabuľky, a to v stĺpci "Príjmy".

Pozor, zdôrazňujem, že sa uvádza suma úrokov "v hrubom" teda pred odpočítaním dane z úrokov, pripísaných na účet v čase od 1.1.2007 do 31.12.2007.

V riadku 10 tabuľky sa uvedie súčet riadkov 1 až 9, teda znova suma úrokov z riadku 2 (ak ste niečo zapísali aj do riadkov 1, 3 až 9, tak tieto sumy treba samozrejme spočítať do riadku 10). Suma z riadku 10 tabuľky sa ďalej zapíše do riadku č.44 nasledujúceho za tabuľkou.

V riadku 45 sa zapíše úhrn prípadných výdavkov z jednotlivých riadkov tabuľky a v riadku 46 základ dane ako rozdiel r.44 - r.45.

Konkrétne v našom príklade:

r.44 = 2000
r.45 zostane prázdny
r.46 = 2000

VIII. oddiel na piatej strane sa ponechá prázdny.

IX. oddiel na šiestej strane - riadky 50 až 57 a 59 sa ponechajú prázdne.

Do riadku 58 sa zapíše suma z riadku 35 - v našom príklade suma 75000.

Do riadku 60 sa zapíše suma z riadku 46 - čiže suma úrokov, v našom príklade 2000.

Riadok 61 sa ponechá prázdny.

Riadok 62 = suma z riadku 60, v našom príklade 2000.

Riadok 63 sa ponechá prázdny.

Riadok 64 = suma z riadku 62, v našom príklade 2000.

Riadok 65 sa ponechá prázdny.

Riadky 66 a 67 = suma z riadku 64, v našom príklade 2000.

Riadok 68 = súčet riadkov 58 a 67 = 77000.

X. oddiel na siedmej strane:

Riadok 69 = suma z riadku 68, v našom príklade 77000.

Riadok 70 = 95616

Toto je tzv. nezdaniteľná časť na daňovníka za rok 2007, môže si ju uplatniť aj študent.

Riadky 71 až 75 sa ponechajú prázdne (ak by si študent platil povedzme životné poistenie spĺňajúce parametre na uplatnenie nezdaniteľnej časti, je možné započítať ho do riadku 74).

Riadok 76 = 95616

Riadok 77 = 0

Riadok 78 (daň) = 19% zo sumy príjmov uvedených na r. 77. 19% z 0 = 0

Riadky 79 až 86 sa ponechajú prázdne.

Riadok 87 = 0

Riadky 88 až 90 sa ponechajú prázdne.

Riadok 91 = 0

Riadok 92 sa ponechá prázdny.

Riadok 93 = 0

Riadky 94 až 97 sa ponechajú prázdne.

Riadok 98 = 6080

Do riadku 98 sa zapíše suma zrážkovej dane, zrazená z príjmov uvedených v daňovom priznaní. Konkrétne 5700 (zrážková daň z príjmov vo firme "QWE" - je na potvrdení o príjme od zamestnávateľa uvedená v riadku č.13) + 380 (daň z úrokov zo stavebného sporenia).

Riadky 99 a 101 až 104 sa ponechajú prázdne.

Riadok 100 = 4000

Do riadku 100 sa zapíše suma preddavkovej dane z potvrdenia od zamestnávateľa, teda z riadku č.5 potvrdenia o príjme od zamestnávateľa "ABC". V tejto firme mal preddavkovú daň spolu 4000 Sk.

Riadok 105 = -10080

Tu sa zapíše daňový preplatok. Daňový preplatok sa vypočíta ako daň na riadku 91 mínus suma zrážkovej dane na riadku 98 a mínus suma preddavkov na daň z riadku 100. Daňový preplatok je vlastne suma, ktorú daňový úrad musí daňovníkovi vrátiť.

Podľa § 63 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov, preplatok na dani z príjmov za rok 2007 daňový úrad daňovníkovi - študentovi - vráti najneskôr do 10. mája 2008.

XI. až XIII. oddiel na ďalších stranách zostanú prázdne - okrem riadku č.114, kde sa uvedie počet príloh (v danom prípade 2 = potvrdenia o príjme od zamestnávateľov).

K daňovému priznaniu sa musia priložiť kópie potvrdení o príjmoch od oboch zamestnávateľov.

Nie je potrebné priložiť výpis z banky, ktorým by sa dokladovala výška úrokov a zrážkovej dane. Takýto výpis si je však potrebné odložiť. Na prípadnú výzvu daňového úradu je povinný daňovník - študent, dokladovať výšku príjmu - úrokov a výšku z nich zrazenej zrážkovej dane.

Za XIII. oddielom - na konci 9. strany - sa uvedie dátum podania daňového priznania a daňovník - študent, sa podpíše. Nezabudnite na to!

XIV. oddiel zostane prázdny.

XV. oddiel (10. strana) - tu sa vyznačí krížikom "Žiadam o vrátenie daňového preplatku atď.".

Vyznačí sa krížikom, či má preplatok daňový úrad vrátiť daňovníkovi (študentovi) poštovou poukážkou alebo na účet. Ak na účet, uvedie sa číslo účtu a kód banky. Znova sa uvedie dátum a daňovník (študent) sa podpíše.
.
.
To je všetko.

Ako môže dôchodca získať späť daň zo zamestnania a z úrokov

2008-03-13T09:49:00.004+01:00

Po článku "Ako môže dôchodca získať späť daň z úrokov" nasleduje návod ako postupovať v prípade, že dôchodca má príjem nielen z úrokov ale aj zo zamestnania.

Mnoho dôchodcov si popri dôchodku privyrába najmä prácou na rôzne dohody. Dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti. Odmenu, ktorú za takúto prácu dostávajú, im zamestnávateľ vypláca zdanenú. Pri výpočte dane sa používajú dva spôsoby.

1. Ak za kalendárny mesiac je odmena (brutto) vyššia ako 5000 Sk, vypočítava sa tzv. preddavok na daň a to 19% z brutto sumy. Napríklad ak odmena je 10000 Sk, preddavok na daň je 1900 Sk.

2. Ak za kalendárny mesiac je odmena (brutto) do 5000 Sk, vypočítava sa tzv. daň zrážkou a to znova 19% z brutto sumy. Napríklad ak odmena je 4000 Sk, zrážková daň je 760 Sk.

Ako je možné získať späť daň? Tak, že dôchodca sám podá daňové priznanie.

Vtip je v tom, že podľa § 46 zákona č.595/2003 Z.z. o dani z príjmov sa daň z príjmov nevyrubí a neplatí, ak celkové zdaniteľné príjmy daňovníka za rok 2007 nepresiahnu sumu 47 808 Sk.V praxi to znamená, že ak príjem (brutto) dôchodcu, ktorý uvedie v daňovom priznaní bude do 47808 Sk, daň, ktorá mu bola zrazená z týchto príjmov mu daňový úrad vráti.

Pritom si treba uvedomiť nasledujúce zásady:

1. V daňovom priznaní sa povinne musí uviesť príjem, ktorý podlieha dani a nebol počas roka zdanený ani preddavkovo ani zrážkou. Takými príjmami sú napríklad príjmy z podnikania alebo príjmy z prenájmu, vyššie ako 24900 Sk, alebo tzv. príležitostné príjmy vyššie ako 24900 Sk.

2. V daňovom priznaní sa povinne musí uviesť príjem zo zamestnania (napríklad z dohody o vykonaní práce), ktorý bol vyplatený s tým, že zamestnávateľ odpočítal a odviedol preddavok na daň. Sú to príjmy za mesiace, kedy brutto príjem presiahol 5000 Sk.

3. V daňovom priznaní sa môžu ale nemusia uviesť príjmy, ktoré boli vyplatené s tým, že sa odpočítala zrážková daň. Sú to napríklad príjmy zo zamestnania (napríklad z dohody o vykonaní práce), ktoré boli vyplatené s tým, že zamestnávateľ odpočítal zrážkovú daň - lebo príjem za mesiac neprevýšil 5000 Sk. Ďalším príkladom sú úroky z vkladov v bankách.

Vzhľadom na to je odporúčaná taktika táto:

V pomyslenom prvom kroku si dôchodca spočíta, aký je jeho celkový príjem, ktorý sa musí uviesť v daňovom priznaní (viď vyššie body 1. a 2.).

Ak takýto príjem je nižší ako 47808 Sk, potom dôchodca v daňovom priznaní uvedie aj ďalšie svoje príjmy, ktoré sa môžu ale nemusia uviesť v daňovom priznaní (viď vyššie bod 3.).

Takéto príjmy však v daňovom priznaní uvedie tak, aby v celkovom súčte všetky uvedené príjmy neprevýšili sumu 47808 Sk.

Praktický príklad

Dôchodca dosiahol počas roka 2007 príjmy:

1. Vo firme "ABC" na dohodu o pracovnej činnosti zarobil za marec a apríl sumy 2 x 8000 Sk, spolu 16000 Sk. Z tohto príjmu mu vo firme "ABC" zrazili preddavkovú daň spolu 3040 Sk.

2. V tej istej firme "ABC" zarobil na dohodu za máj a jún sumy 2 x 3000 Sk, spolu 6000 Sk. Keďže šlo o príjem do 5000 Sk mesačne, z tohto príjmu mu vo firme "ABC" zrazili zrážkovú daň spolu 1140 Sk.

Z firmy "ABC" dostal potvrdenie o príjmoch, kde v riadku 1 je uvedený príjem 16000 Sk, v riadku 5 suma preddavkov na daň 3040 Sk, v riadku 11 príjem 6000 Sk a v riadku 13 suma dane zrážkou 1140 Sk.

3. V inej firme "QWE" na dohodu o vykonaní práce zarobil na dohodu za mesiace august, september a október 3 x 3000 Sk, spolu 9000 Sk. Keďže šlo o príjem do 5000 Sk mesačne, z tohto príjmu mu vo firme "QWE" zrazili zrážkovú daň spolu 1710 Sk.

Z firmy "QWE" dostal potvrdenie o príjmoch, kde v riadku 11 je uvedený príjem 9000 Sk a v riadku 13 suma dane zrážkou 1710 Sk.

4. Má účet v banke, na ktorom mu boli za rok 2007 pripísané úroky 1000 Sk. Z týchto úrokov mu banka zrazila daň zrážkou vo výške 190 Sk.

5. Má viazaný vklad v inej banke, na ktorom mu boli za rok 2007 pripísané úroky 7000 Sk. Z týchto úrokov mu banka zrazila daň zrážkou vo výške 1330 Sk.

Na daňovom úrade si vypýta tlačivo daňového priznania fyzickej osoby typ "B". Tlačivo sa dá kúpiť aj v niektorých kníhkupectvách. Daňové priznanie sa dá vyplniť aj elektronicky (pre skúsenejších je to najpohodlnejší spôsob) a to na webovej stánke Daňového riaditeľstva SR: http://www.drsr.sk/

Vyplnené tlačivo je možné odovzdať na daňovom úrade podľa miesta trvalého bydliska osobne a to najneskôr do pondelka 31.3.2008. Tlačivo je možné zaslať aj poštou, s poštovou pečiatkou najneskôr k 31.3.2008.

Ako vyplniť tlačivo

Na prvej strane sa uvedie rodné číslo, meno, adresa atď. Pozor, rodné číslo sa musí uviesť na vrchu každej ďalšej strany.

Na druhej strane sa žiadny z oddielov nevypĺňa. Len v III. oddieli vyznačí krížik na riadku 29.

Na tretej strane sa vyplní V. oddiel a v ňom riadok 33.

Tu sa musí započítať z potvrdenia od zamestnávateľa taký príjem, ktorý bol zdanený preddavkovo - uvedený v riadku č. 1 potvrdenia od zamestnávateľa.

V danom prípade to bude príjem z potvrdenia od zamestnávateľa "ABC" z riadku 1 vo výške 16000 Sk.

Ďalej sa tu môže ale nemusí započítať aj príjem zdanený zrážkou. Teda príjem uvedený v riadku č. 11 potvrdenia od zamestnávateľa. Pritom treba rešpektovať zásadu, že výsledný príjem by nemal prekročiť sumu 47808 Sk.

V danom prípade má dôchodca dve potvrdenia od dvoch rôznych zamestnávateľov s tým, že v oboch je uvedený príjem v riadku 11. V prvom prípade je to príjem 6000 Sk, v druhom prípade príjem 9000 Sk.

Oba tieto príjmy sa započítajú do riadku 33 daňového priznania. Spolu takto bude v riadku 33 daňového priznania suma 16000 + 6000 + 9000 = 31000 Sk. Je to menej ako 47808 Sk.

V riadku 35 sa zopakuje suma 31000 Sk.

Ďalej sa pokračuje na štvrtej strane a tu sa vyplní VII. oddiel (výpočet základu dane z príjmov z kapitálového majetku).

Tu sa môže ale nemusí započítať príjem daný ako brutto suma úrokov. Znova tu treba rešpektovať zásadu, že výsledný príjem - spolu už so skôr uvedeným príjmom zo zamestnania (to je v našom príklade 31000 Sk) by nemal prekročiť sumu 47808 Sk.

Keďže dôchodca mal pripísané úroky spolu 8000 Sk (1000 + 7000), uvedie sumu úrokov 8000 Sk (brutto) do riadku 2 tabuľky, a to v stĺpci "Príjmy". Čiže na tomto riadku uvedie súčet všetkých prijatých úrokov, pripísaných v čase od 1.1.2007 do 31.12.2007 tak, aby výsledná suma aj so zamestnaním neprekročila 47808 Sk.

Pozor, uvádza sa suma úrokov "v hrubom" teda pred odpočítaním dane z úrokov.

V riadku 10 tabuľky sa uvedie súčet riadkov 1 až 9, teda znova suma úrokov z riadku 2 (ak ste niečo zapísali aj do riadkov 1, 3 až 9, tak tieto sumy treba samozrejme spočítať do riadku 10). Suma z riadku 10 tabuľky sa ďalej zapíše do riadku č.44 nasledujúceho za tabuľkou.

V riadku 45 sa zapíše úhrn prípadných výdavkov z jednotlivých riadkov tabuľky a v riadku 46 základ dane ako rozdiel r.44 - r.45.

Konkrétne v našom príklade:

r.44 = 8000
r.45 zostane prázdny
r.46 = 8000

VIII. oddiel na piatej strane sa ponechá prázdny.

IX. oddiel na šiestej strane - riadky 50 až 57 a 59 sa ponechajú prázdne.

Do riadku 58 sa zapíše suma z riadku 35 - v našom príklade suma 31000.

Do riadku 60 sa zapíše suma z riadku 46 - čiže suma úrokov, v našom príklade 8000.

Riadok 61 sa ponechá prázdny.

Riadok 62 = suma z riadku 60, v našom príklade 8000.

Riadok 63 sa ponechá prázdny.

Riadok 64 = suma z riadku 62, v našom príklade 8000.

Riadok 65 sa ponechá prázdny.

Riadky 66 a 67 = suma z riadku 64, v našom príklade 8000.

Riadok 68 = súčet riadkov 58 a 67 = 39000.

X. oddiel na siedmej strane:

Riadok 69 = suma z riadku 68, v našom príklade 39000.

Riadok 70 = 0

Toto je tzv. nezdaniteľná časť na daňovníka za rok 2007, dôchodca si ju uplatniť nemôže. Len v prípade, ak by jeho dôchodok za rok 2007 bol v úhrne nižší ako 95616 Sk, je možné uplatniť si sumu danú ako 95616 Sk mínus dôchodok za rok 2007.

Riadky 71 až 75 sa ponechajú prázdne.

Riadok 76 = 0

Riadok 77 = 39000

Riadok 78 (daň) = 19% zo sumy príjmov uvedených na r. 77. 19% z 39000 = 7410

Riadky 79 až 86 sa ponechajú prázdne.

Riadok 87 = 7410

Riadky 88 až 90 sa ponechajú prázdne.

Riadok 91 = 0

Podľa poznámky č.16 v tlačive daňového priznania, ak daňovník neuplatňuje nárok na daňový bonus (r. 92) a výsledná suma (dane) nepresiahne 500 Sk alebo ak daňovník neuplatňuje nárok na daňový bonus (r. 92) a jeho celkové zdaniteľné príjmy nepresiahnu 50%sumy podľa § 11 ods. 2 písm. a) zákona (47808 Sk), na r. 91 sa uvádza nula.

To je aj náš prípad. Keďže zdaniteľné príjmy = príjmy v zamestnaní + úroky, boli vo výške 39000 Sk, čo je suma nepresahujúca 47808 Sk, na riadku 91 uvedieme nulu.

Riadok 92 sa ponechá prázdny.

Riadok 93 = 0

Riadky 94 až 97 sa ponechajú prázdne.

Riadok 98 = 4370

Do riadku 98 sa zapíše suma zrážkovej dane, zrazená z príjmov uvedených v daňovom priznaní. Konkrétne 1140 (firma "ABC") + 1710 (firma "QWE") + 190 (daň z úrokov na účte) + 1330 (daň z úrokov na viazanom vklade).

Riadky 99 a 101 až 104 sa ponechajú prázdne.

Riadok 100 = 3040

Do riadku 100 sa zapíše suma preddavkovej dane z potvrdenia od zamestnávateľa, teda z riadku č.5 potvrdenia o príjme od zamestnávateľa "ABC". V tejto firme mal preddavkovú daň spolu 3040 Sk.

Riadok 105 = -7410

Tu sa zapíše daňový preplatok . Daňový preplatok je záporná suma - súčet riadkov 98 a 100 ale so znamienkom "mínus". Daňový preplatok je vlastne suma, ktorú daňový úrad musí daňovníkovi vrátiť.

Podľa § 63 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov, preplatok na dani z príjmov za rok 2007 daňový úrad daňovníkovi vráti najneskôr do 10. mája 2008.

XI. až XIII. oddiel na ďalších stranách zostanú prázdne - okrem riadku č.114, kde sa uvedie počet príloh (v danom prípade 2).

K daňovému priznaniu sa musia priložiť kópie potvrdení o príjmoch od oboch zamestnávateľov.

Nie je potrebné priložiť výpis z banky, ktorým by sa dokladovala výška úrokov a zrážkovej dane. Takýto výpis si je však potrebné odložiť. Na prípadnú výzvu daňového úradu je povinný daňovník - dôchodca, dokladovať výšku príjmu a zrážkovej dane.

Za XIII. oddielom - na konci 9. strany - sa uvedie dátum podania daňového priznania a daňovník - dôchodca, sa podpíše. Nezabudnite na to!

XIV. oddiel zostane prázdny.

XV. oddiel (10. strana) - tu sa vyznačí krížikom "Žiadam o vrátenie daňového preplatku atď.".

Vyznačí sa krížikom, či má preplatok daňový úrad vrátiť daňovníkovi (dôchodcovi) poštovou poukážkou alebo na účet. Ak na účet, uvedie sa číslo účtu a kód banky. Znova sa uvedie dátum a daňovník (dôchodca) sa podpíše.
.
.
To je všetko.

Vyhodnotenie testu:"Aká je výška nezdaniteľnej časti na daňovníka za rok 2007?"

2008-03-12T11:48:00.003+01:00

Testu sa zúčastnilo 211 čitateľov, ktorí svoje hlasy rozdelili takto:

90 816 Sk = 18 hlasov (8% hlasujúcich)
95 616 Sk = 178 hlasov (84% hlasujúcich) = SPRÁVNA ODPOVEĎ
98 496 Sk = 9 hlasov (4% hlasujúcich)
498 000 Sk = 6 hlasov (2% hlasujúcich)

Ako môže získať dôchodca späť daň z úrokov

2008-03-08T23:28:00.007+01:00

Mnohí dôchodcovia - a to hlavne vo vyššom veku -- už nepracujú a žijú len z dôchodku. Veľa z nich však má účty v bankách, vklady, sporenia. Banka im z pripísaných úrokov v súlade so zákonom automaticky zráža tzv. zrážkovú daň. Mnoho dôchodcov môže túto daň získať od štátu naspäť. Mnoho dôchodcov však o tom vôbec ani netuší. A pre nich - alebo pre ich deti, ktoré im určite radi poradia - je určený tento článok.

Ako môže získať dôchodca späť daň z úrokov? Tak, že podá daňové priznanie.

Vtip je v tom, že podľa § 46 zákona č.595/2003 Z.z. o dani z príjmov sa daň z príjmov (napr. z úrokov) nevyrubí a neplatí, ak celkové zdaniteľné príjmy daňovníka za rok 2007 nepresiahnu sumu 47 808 Sk.V praxi to znamená, že ak dôchodca získal na úrokoch sumu do 47808 Sk, všetka daň, ktorú mu banka zrazila (teda 19% z pripísaných úrokov), sa mu na základe daňového priznania vráti. Ak dôchodca nebodaj na úrokoch získal viac ako 47808 Sk, vráti sa mu daň zo sumy 47808 Sk, čo (pri sadzbe 19% znamená vrátenú daň 9083 Sk.

Návod ako na to

Na daňovom úrade si vypýtate tlačivo daňového priznania fyzickej osoby typ "B". Tlačivo sa dá kúpiť aj v niektorých kníhkupectvách. Daňové priznanie sa dá vyplniť aj elektronicky (pre skúsenejších je to najpohodlnejší spôsob) a to na webovej stánke Daňového riaditeľstva SR: http://www.drsr.sk/

Vyplnené tlačivo je možné odovzdať na daňovom úrade podľa miesta trvalého bydliska osobne a to najneskôr do pondelka 31.3.2008. Tlačivo je možné zaslať aj poštou, s poštovou pečiatkou najneskôr k 31.3.2008.

Ako vyplniť tlačivo

(...príklad, kedy by úrok bol 10000 Sk a zrazená daň 1900 Sk)

Na prvej strane sa uvedie rodné číslo, meno, adresa atď. Pozor, rodné číslo sa musí uviesť na vrchu každej ďalšej strany.

Na druhej a tretej strane sa žiadny z oddielov nevypĺňa. Len v III. oddieli vyznačí krížik na riadku 28.

Na štvrtej strane sa vyplní VII. oddiel (výpočet základu dane z príjmov z kapitálového majetku).

Tu sa uvedie suma úrokov (10000 Sk) do riadku 2 tabuľky, a to v stĺpci "Príjmy". Ak mal dôchodca príjem z viacerých vkladov, sporení atď., tak sa na tomto riadku uvedie súčet všetkých prijatých úrokov, pripísaných v čase od 1.1.2007 do 31.12.2007.

Pozor, uvádza sa suma "v hrubom" teda pred odpočítaním dane z úrokov.

Ďalej pozor, ak by príjmy dôchodcu z úrokov boli vyššie ako 47808 Sk, uvedie sa nie celková suma úrokov, ale len suma 47808 Sk. A to preto, lebo podľa § 46 sa daň neplatí a teda zrážková daň sa vráti len v prípade, ak suma príjmu uvedená v daňovom priznaní je maximálne 47808 Sk.

V riadku 10 tabuľky sa uvedie súčet riadkov 1 až 9, teda znova suma úrokov z riadku 2 (ak ste niečo zapísali aj do riadkov 1, 3 až 9, tak tieto sumy treba samozrejme spočítať do riadku 10). Suma z riadku 10 tabuľky sa ďalej zapíše do riadku č.44 nasledujúceho za tabuľkou.

V riadku 45 sa zapíše úhrn prípadných výdavkov z jednotlivých riadkov tabuľky a v riadku 46 základ dane ako rozdiel r.44 - r.45.

Konkrétne v našom príklade:

r.44 = 10000
r.45 zostane prázdny
r.46 = 10000

VIII. oddiel na piatej strane sa ponechá prázdny.

IX. oddiel na šiestej strane - riadky 50 až 59 sa ponechajú prázdne.

Do riadku 60 sa zapíše suma z riadku 46 - čiže suma úrokov, v našom príklade 10000.

Riadok 61 sa ponechá prázdny.

Riadok 62 = suma z riadku 60, v našom príklade 10000.

Riadok 63 sa ponechá prázdny.

Riadok 64 = suma z riadku 62, v našom príklade 10000.

Riadok 65 sa ponechá prázdny.

Riadky 66 až 68 = suma z riadku 64, v našom príklade 10000.

X. oddiel na siedmej strane:

Riadok 69 = suma z riadku 68, v našom príklade 10000.

Riadok 70 = 0

Toto je tzv. nezdaniteľná časť na daňovníka za rok 2007, dôchodca si ju uplatniť nemôže. Len v prípade, ak by jeho dôchodok za rok 2007 bol v úhrne nižší ako 95616 Sk, je možné uplatniť si sumu danú ako 95616 Sk mínus dôchodok za rok 2007.

Riadky 71 až 75 sa ponechajú prázdne.

Riadok 76 = 0

Riadok 77 = 10000

Riadok 78 (daň) = 19% zo sumy príjmu (úrokov). 19% z 10000 = 1900

Riadky 79 až 86 sa ponechajú prázdne.

Riadok 87 = 1900

Riadky 88 až 90 sa ponechajú prázdne.

Riadok 91 = 0

Podľa poznámky č.16 v tlačive daňového priznania, ak daňovník neuplatňuje nárok na daňový bonus (r. 92) a výsledná suma (dane) nepresiahne 500 Sk alebo ak daňovník neuplatňuje nárok na daňový bonus (r. 92) a jeho celkové zdaniteľné príjmy nepresiahnu 50%sumy podľa § 11 ods. 2 písm. a) zákona (47808 Sk), na r. 91 sa uvádza nula.

To je aj náš prípad. Keďže zdaniteľné príjmy = úroky, boli vo výške 10000 Sk, čo je suma nepresahujúca 47808 Sk, na riadku 91 uvedieme nulu.

Riadok 92 sa ponechá prázdny.

Riadok 93 = 0

Riadky 94 až 97 sa ponechajú prázdne.

Riadok 98 = 1900

Do riadku 98 sa zapíše zrazená daň z úrokov. Ak mal dôchodca príjem z viacerých vkladov, sporení atď. na tomto riadku sa uvedie súčet zrazenej dane zo všetkých pripísaných úrokov. Maximálne však suma 19% zo sumy 47808 Sk, čiže maximálne suma 9083 Sk.

Riadky 99 až 104 sa ponechajú prázdne.

Riadok 105 = -1900

Tu sa zapíše daňový preplatok . Daňový preplatok je záporná suma - suma z riadku 98 ale so znamienkom "mínus". Daňový preplatok je vlastne suma, ktorú daňový úrad musí daňovníkovi vrátiť.

Podľa § 63 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov, preplatok na dani z príjmov za rok 2007 daňový úrad daňovníkovi vráti najneskôr do 10.mája 2008.

XI. až XIII. oddiel na ďalších stranách zostanú prázdne.

Za XIII. oddielom - na konci 9. strany - sa uvedie dátum podania daňového priznania a daňovník - dôchodca, sa podpíše. Nezabudnite na to!

K daňovému priznaniu nie je potrebné priložiť výpis z banky, ktorým by sa dokladovala výška úrokov a zrážkovej dane. Takýto výpis si je však potrebné odložiť. Na prípadnú výzvu daňového úradu je povinný daňovník - dôchodca, dokladovať výšku príjmu a zrážkovej dane.

XIV. oddiel zostane prázdny.

XV. oddiel (10. strana)

Tu sa vyznačí krížikom "Žiadam o vrátenie daňového preplatku atď.".

Vyznačí sa krížikom, či má preplatok daňový úrad vrátiť daňovníkovi (dôchodcovi) poštovou poukážkou alebo na účet. Ak na účet, uvedie sa číslo účtu a kód banky. Znova sa uvedie dátum a daňovník (dôchodca) sa podpíše.
.
.
To je všetko. Ak sa Vám tento článok páčil, upozornite naň aj ostatných - a to kliknutím na ikonku:

Druhý dôchodkový pilier: Vstúpiť alebo vystúpiť?

2008-02-26T17:02:00.002+01:00

Do 30.6.2008 je otvorený druhý dôchodkový pilier. To nie je žiadna novinka. Jedenapolmilióna sporiteľov a státisíce nesporiteľov hľadajú informácie, či zostať - nezostať, vstúpiť - vystúpiť zo systému starobného dôchodkového sporenia - označovaného aj ako "druhý pilier". Pri rozhodovaní vám možno pomôže test, uverejnený na blogu mihal.blog.sme.sk.

Ročné zúčtovanie dane za rok 2007 - videoškolenie

2008-02-04T23:14:00.000+01:00

Ak nemáte čas alebo možnosť zúčastniť sa školenia k ročnému zúčtovaniu dane "naživo", môžete si na stránke http://www.porada.sk/ zakúpiť prístup na videoškolenie.

Kliknutím na tento odkaz získate viac informácií o tom, čo sú to videoškolenia. Súčasne tam nájdete i ukážku z videoškolenia "Ročné zúčtovanie dane za rok 2007".

Prístup k videoškoleniu si môžete objednať tu.

V súčasnosti sú na webe http://www.porada.sk/ dostupné tieto videoškolenia:

Vyhodnotenie testu: "Dokedy môžete požiadať zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania dane?"

2008-02-03T21:24:00.000+01:00

Testu sa zúčastnilo 69 čitateľov, ktorí svoje hlasy rozdelili takto:

Do 31. januára 2008 = 7 hlasov (10% hlasujúcich)
Do 15. februára 2008 = 59 hlasov (85% hlasujúcich)
Do 31. marca 2008 = 3 hlasy (4% hlasujúcich)

Správna odpoveď je: Zamestnávateľa môžete požiadať o vykonanie ročného zúčtovania dane do 15. februára 2008.

Kedy môžete požiadať zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania dane za rok 2007?

2008-01-19T23:47:00.000+01:00

Ak ste mali v roku 2007 príjmy "zo závislej činnosti" - teda:

mali ste uzavretý pracovný pomer,
dohodu o brigádnickej práci študentov,
dohodu o vykonaní práce,
dohodu o pracovnej činnosti,
boli ste konateľ alebo spoločník v s.r.o.,
boli ste štatutár (člen dozornej, správnej rady a pod.),

a dosiahli ste za rok 2007 z tejto činnosti zdaniteľný príjem, tak ak Vaše príjmy boli v súčte vyššie ako suma 47808 Sk, máte povinnosť za rok 2007 podať daňové priznanie.

Povinnosti podať daňové priznanie sa môžete zbaviť tým, že namiesto podania daňového priznania požiadate mzdovú účtovníčku firmy, v ktorej ste mali takéto príjmy, o vykonanie tzv. ročného zúčtovania dane. Pozor, takto sa zbaviť povinnosti podať daňové priznanie nemôže každý, pozrite ďalej.

Ak ste v roku 2007 mali takéto príjmy vo viacerých firmách, potom môžete o vykonanie ročného zúčtovania dane požiadať v tej firme, v ktorej ste si ako u posledného zamestnávateľa počas roku 2007 uplatňovali nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka a daňový bonus. Ak ste si počas roka 2007 neuplatňovali nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka a daňový bonus v žiadnej firme, môžete o vykonanie ročného zúčtovania dane požiadať v hociktorej firme, v ktorej ste boli v roku 2007.

Požiadať o vykonanie ročného zúčtovania môžete najneskôr do 15. februára 2008. Pozor, ak ste v roku 2007 mali viacero zamestnávateľov, do mzdovej účtárne firmy, v ktorej žiadate o vykonanie ročného zúčtovania musíte do 15. februára doručiť potvrdenia o príjme od ostatných zamestnávateľov.

Požiadať o vykonanie ročného zúčtovania za rok 2007 môže len ten, kto v roku 2007 poberal zdaniteľné príjmy len zo závislej činnosti - čiže nemal žiadne príjmy z podnikania, príjmy z kapitálového majetku alebo tzv. ostatné a príležitostné príjmy. Do úvahy sa pritom neberú príjmy, z ktorých bola daň zrazená zrážkou - napríklad úroky z vkladov. Inými slovami, ak ste mali okrem príjmov zo závislej činnosti len príjmy z úrokov, môžete požiadať zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania dane.

Pozor, ak ste si v minulých rokoch uplatnili pri výpočte dane nezdaniteľné časti základu dane podľa § 11 ods. 9 až 11 - čiže ste si znížili základ dane o zaplatené príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, účelové sporenie, životné poistenie, tak ak ste porušili podmienky dané zákonom na priznanie takejto daňovej úľavy - napríklad ak ste predčasne zrušili životnú poistku - musíte si do troch rokov po porušení podmienok podať sami daňové priznanie.

Pozrime sa naopak, kedy nemôžete požiadať zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania dane:

ak ste v roku 2007 mali zdaniteľné príjmy nielen zo závislej činnosti, ale aj z podnikania, inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo prenájmu (§ 6 zákona č.595/2003 Z.z. o dani z príjmov) alebo z kapitálového majetku (§ 7) alebo ostatné príjmy (§ 8),
ak ste mali príjmy, z ktorých sa vyberá daň zrážkou podľa § 43 a chcete si uplatniť pri týchto príjmoch postup podľa § 43 ods. 7 (tzv. "oddanenie"),
ak ste mali príjmy zo zdrojov v zahraničí,
ak ste povinný zvýšiť základ dane z dôvodu, že neboli splnené podmienky na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane a to sumy príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie, účelové sporenie alebo životné poistenie podľa § 11 ods. 5 až 7,
ak ste mali príjmy zo závislej činnosti od zamestnávateľa, ktorý nie je platiteľom dane a ani zahraničným platiteľom dane podľa § 48,
ak ste mali príjmy, z ktorých nemožno zraziť preddavok na daň [§ 35 ods. 3 písm. a)],
a samozrejme vtedy, ak ste nepredložili zamestnávateľovi do 15.2.2008 potrebné doklady na vykonanie ročného zúčtovania - potvrdenia o príjme od ostatných zamestnávateľov atď.

Povedzme si na záver, že ak ste nepožiadali zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania dane za rok 2007 alebo ak ste nesmeli požiadať zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania dane za rok 2007, tak musíte za rok 2007 podať daňové priznanie v prípadoch ak:

za rok 2007 ste dosiahli zdaniteľné príjmy presahujúce sumu 47808 Sk
alebo ak vykazujete daňovú stratu (v podnikaní a pod.).

Ročné zúčtovanie dane za rok 2007 - termíny

2008-01-17T23:02:00.001+01:00

31. január 2008 - najneskôr v tento deň by zamestnanec mal podpísať „Vyhlásenie na zdanenie príjmov FO zo závislej činnosti pre rok 2008“.

5. február 2008 - najneskôr v tento deň by zamestnanec, ktorý mal v roku 2007 viacerých zamestnávateľov a u toho posledného si bude žiadať o vykonanie ročného zúčtovania dane, mal požiadať všetkých ostatných zamestnávateľov (ktorých naopak nebude žiadať o vykonanie ročného zúčtovania dane) o vystavenie "Potvrdenia o príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti, o preddavkoch na daň, o dani vybranej zrážkou z týchto príjmov a o daňovom bonuse na vyživované deti za rok 2007". Samozrejme ak takéto "Potvrdenie" za rok 2007 od nejakého zamestnávateľa už má, žiadať oň tohto zamestnávateľa nanovo je zbytočné.

11. február 2008 - najneskôr v tento deň by zamestnanec, ktorý podľa predošlého odseku do 5. februára 2008 požiadal o "Potvrdenie" mal dostať "Potvrdenie o príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti, o preddavkoch na daň, o dani vybranej zrážkou z týchto príjmov a o daňovom bonuse na vyživované deti za rok 2007".

15. február 2008 - najneskôr v tento deň môže zamestnanec požiadať zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania. O vykonanie ročného zúčtovania za rok 2007 môže zamestnanec požiadať toho zamestnávateľa, u ktorého si ako u posledného zamestnávateľa v roku 2007 uplatňoval nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka a daňový bonus. Ak mal zamestnanec počas roka 2007 aj iných zamestnávateľov, je povinný do 15. februára 2008 doručiť "Potvrdenia" od ostatných zamestnávateľov.

10. marec 2008 - najneskorší termín, dokedy musí zamestnávateľ vydať „Potvrdenie“ zamestnancovi, ktorý nepožiadal zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania dane.

31. marec 2008 - hraničný termín, dokedy musí zamestnávateľ vykonať ročné zúčtovanie dane za zamestnanca, ktorý o to požiadal do 15. februára 2008 a nebol povinný podať sám daňové priznanie.

Podajte daňové priznanie za svoje dieťa - získate späť daň z úrokov

2008-01-08T22:42:00.000+01:00

Ak má vaše dieťa vklad v banke, vkladnú knižku alebo stavebné sporenie, banka či stavebná sporiteľňa mu pravidelne pripisuje úroky. Príjem z úrokov je však zaťažený daňou a tá je 19% z pripísaného úroku. Ak si niekto myslí, že príjem dieťaťa z úrokov nepodlieha dani, je na omyle. Napríklad ak vášmu dieťaťu stavebná sporiteľňa pripísala za rok 2007 na úrokoch sumu 3000 Sk, na účte sa v skutočnosti objavila len suma 2430 Sk. Chýbajúcich 570 Sk si zobral štát v podobe dane.

Existuje však spôsob, ako sa dá daň získať od štátu naspäť: daň z úrokov sa vám vráti, ak podáte za svoje dieťa daňové priznanie.

Návod ako na to

Na daňovom úrade si vypýtate tlačivo daňového priznania fyzickej osoby typ "B". Tlačivo sa dá kúpiť aj v niektorých kníhkupectvách. Daňové priznanie sa dá vyplniť aj elektronicky (pre skúsenejších je to najpohodlnejší spôsob) a to na webovej stánke Daňového riaditeľstva SR: http://www.drsr.sk/

Vyplnené tlačivo je možné odovzdať na daňovom úrade podľa miesta trvalého bydliska osobne a to najneskôr do pondelka 31.3.2008. Tlačivo je možné zaslať aj poštou, s poštovou pečiatkou najneskôr k 31.3.2008.

Ako vyplniť tlačivo

(...príklad, kedy by úrok bol 3000 Sk a zrazená daň 570 Sk)

Na prvej strane sa uvedie rodné číslo dieťaťa, meno, adresa atď. Uvádzajú sa údaje o dieťati, nie o rodičovi.

Prejdeme na ďalšie strany. V hornej časti druhej strany sa r.25 ponechá prázdny.

II. oddiel sa vyplní a uvedú sa tu údaje o zákonnom zástupcovi - rodičovi, ktorý podáva daňové priznanie za svoje dieťa.

Poznámka. Ak je dieťa plnoleté - dovŕšilo 18 rokov, prípadne uzavrelo manželstvo, podáva daňové priznanie samo. Rodič podáva daňové priznanie len za neplnoleté deti.

III. až VI. oddiel sa ponechajú prázdne (do IV. oddielu sa údaje o dieťati neuvádzajú!).

VII. oddiel (výpočet základu dane z príjmov z kapitálového majetku) je dôležitý.

Tu sa uvedie suma úrokov (3000 Sk) do riadku 2 tabuľky, a to v stĺpci "Príjmy". Ak malo dieťa príjem z viacerých vkladov, sporení atď. na tomto riadku sa uvedie súčet všetkých prijatých úrokov, pripísaných v čase od 1.1.2007 do 31.12.2007. Pozor, uvádza sa suma "v hrubom" teda pred odpočítaním dane z úrokov. V riadku 10 tabuľky sa uvedie súčet riadkov 1 až 9, teda znova suma úrokov z riadku 2 (ak ste niečo zapísali aj do riadkov 1, 3 až 9, tak tieto sumy treba samozrejme spočítať do riadku 10). Suma z riadku 10 tabuľky sa ďalej zapíše do riadku č.44 nasledujúceho za tabuľkou.

V riadku 45 sa zapíše úhrn prípadných výdavkov z jednotlivých riadkov tabuľky a v riadku 46 základ dane ako rozdiel r.44 - r.45.

Konkrétne v našom príklade:

r.44 = 3000
r.45 zostane prázdny
r.46 = 3000

VIII. oddiel sa ponechá prázdny.

IX. oddiel (6. strana)

Riadky 50 až 59 sa ponechajú prázdne.

Do riadku 60 sa zapíše suma z riadku 46 - čiže suma úrokov, v našom príklade 3000.

Riadok 61 sa ponechá prázdny.

Riadok 62 = suma z riadku 60, v našom príklade 3000.

Riadok 63 sa ponechá prázdny.

Riadok 64 = suma z riadku 62, v našom príklade 3000.

Riadok 65 sa ponechá prázdny.

Riadky 66 až 68 = suma z riadku 64, v našom príklade 3000.

X. oddiel (7. strana)

Riadok 69 = suma z riadku 68, v našom príklade 3000.

Riadok 70 = 95616

Toto je tzv. nezdaniteľná časť na daňovníka za rok 2007, v daňovom priznaní si ju môže uplatniť i dieťa.

Riadky 71 až 75 sa ponechajú prázdne.

Riadok 76 = 95616

Riadok 77 = 0

Riadok 78 (daň) = 0

Riadky 79 až 86 sa ponechajú prázdne.

Riadok 87 = 0

Riadky 88 až 90 sa ponechajú prázdne.

Riadok 91 = 0

Riadok 92 sa ponechá prázdny.

Riadok 93 = 0

Riadky 94 až 97 sa ponechajú prázdne.

Riadok 98 = 570

Pozor, do riadku 98 sa zapíše zrazená daň z úrokov. Ak malo dieťa príjem z viacerých vkladov, sporení atď. na tomto riadku sa uvedie súčet zrazenej dane zo všetkých pripísaných úrokov.

Riadky 99 až 104 sa ponechajú prázdne.

Riadok 105 = -570

Tu sa zapíše daňový preplatok . Daňový preplatok je záporná suma - suma z riadku 98 ale so znamienkom "mínus". Daňový preplatok je vlastne suma, ktorú daňový úrad musí daňovníkovi vrátiť.

Podľa § 63 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov, preplatok na dani z príjmov za rok 2007 daňový úrad daňovníkovi (v prípade že daňovník je dieťa, jeho rodičovi) vráti najneskôr do 10.mája 2008.

XI. až XIII. oddiel zostanú prázdne.

Za XIII. oddielom (na konci 9. strany) sa uvedie dátum podania daňového priznania a zákonný zástupca (rodič) sa podpíše. Nezabudnite na to!

K daňovému priznaniu je potrebné priložiť ako prílohu rodný list dieťaťa.

Nie je potrebné priložiť výpis z banky, ktorým by sa dokladovala výška úrokov a zrážkovej dane. Takýto výpis si je však potrebné odložiť. Na prípadnú výzvu daňového úradu je povinný zákonný zástupca dokladovať výšku príjmu a zrážkovej dane.

XIV. oddiel zostane prázdny.

XV. oddiel (10. strana)

Tu sa vyznačí krížikom "Žiadam o vrátenie daňového preplatku atď.".

Vyznačí sa krížikom, či má preplatok daňový úrad vrátiť zákonnému zástupcovi (rodičovi) poštovou poukážkou alebo na účet. Ak na účet, uvedie sa číslo účtu a kód banky. Znova sa uvedie dátum a zákonný zástupca (rodič) sa podpíše.
.
.
To je všetko. Stojí vám získaných 570 Sk za tých pár minút venovaných vyplneniu daňového priznania? Mne áno, robím to tak už niekoľko rokov. A na daňový úrad musím každý rok tak či tak zájsť so svojim daňovým priznaním.
.
Ak sa Vám tento článok páčil, upozornite naň aj ostatných - kliknite na

Nezdaniteľná časť na daňovníka za rok 2007

2008-01-06T10:22:00.000+01:00

Nezdaniteľná časť na daňovníka je suma, ktorá sa pred výpočtom dane odpočíta od základu dane. Daň (19%) sa potom vypočíta len zo zostávajúcej sumy daňového základu. Nezdaniteľná časť na daňovníka v daňovom priznaní alebo v ročnom zúčtovaní dane za rok 2007 je v zásade suma 95616 Sk. Nie je to však vždy tak, prvýkrát za rok 2007 sa v praxi stretneme s tým, že daňovníci s vyšším daňovým základom budú mať túto nezdaniteľnú časť krátenú, prípadne vôbec žiadnu - tzv. Počiatkova milionárska daň.

Pozrime sa na tento problém systematicky.

Kto má nárok

Nárok na nezdaniteľnú časť má v zásade každý daňovník (s výnimkou daňovníkov so základom dane 880464 Sk a vyšším a s výnimkou dôchodcov, viď ďalej) - teda nárok majú aj osoby ktoré nemajú trvalý pobyt na Slovensku, cudzinci a pod.

Nárok na nezdaniteľnú časť majú aj nezaopatrené deti, študenti, dobrovoľne nezamestnaní, ženy na rodičovskej dovolenke atď.

Výška nezdaniteľnej časti na daňovníka

Výška nezdaniteľnej časti nezávisí od toho, či daňovník dosahoval príjmy počas celého roka alebo len v niektorom mesiaci alebo mesiacoch.

Ak daňovník dosiahne základ dane (to je suma uvedená na riadku 36 tlačiva DPFO typ A alebo na riadku 69 tlačiva DPFO typ B) do 498000 Sk, tak nezdaniteľná časť na daňovníka je 95616 Sk.

Ak daňovník dosiahne základ dane vyšší ako 498000 Sk, tak nezdaniteľná časť na daňovníka sa vypočíta podľa vzorca: 220116 – (základ dane : 4), výsledok sa zaokrúhľuje na celé koruny nadol.

Ak daňovník dosiahne základ dane 880464 Sk a vyšší, tak nezdaniteľná časť na daňovníka je nula.

Ak daňovník je poberateľom starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo výsluhového dôchodku, priznaného k 1.1.2007 alebo skôr, nezdaniteľná časť podľa predošlého postupu sa zníži o sumu dôchodku za rok 2007 (a ak je suma dôchodku vyššia, ako suma nezdaniteľnej časti podľa predošlého postupu, výsledná nezdaniteľná časť na daňovníka je nula). Uvedené obmedzenie sa nevzťahuje na poberateľov invalidných dôchodkov.

Príklad

Zamestnanec - občan Rakúskej republiky, dosiahne za rok 2007 základ dane (príjmy mínus odvody zamestnanca) vo výške 250000 Sk. Počas roka 2007 pracoval ako zamestnanec len tri mesiace. V ročnom zúčtovaní dane (alebo daňovom priznaní) sa uplatní nezdaniteľná časť vo výške 95616 Sk.

Príklad

Podnikateľ - živnostník, dosiahne za rok 2007 základ dane vo výške 800000 Sk. V daňovom priznaní FO typ B si uplatní stratu za predošlé roky vo výške 150000 Sk. Výsledný základ dane, ktorý uvedie v riadku 69, bude suma 650000 Sk.

Pretože dosiahne základ dane vyšší ako 498000 Sk, nezdaniteľná časť sa vypočíta ako 220116 – (základ dane : 4) = 220116 - (650000 : 4) = 220116 - 162500 = 57616 Sk

Príklad

Poberateľ predčasného starobného dôchodku, priznaného k 1.7.2006, dostal spolu za rok 2007 dôchodok vo výške 85000 Sk.

Za rok 2007 podáva daňové priznanie (typ B), pretože mal príjmy ako zamestnanec a súčasne dosiahol aj príjmy z prenájmu.

Jeho základ dane na r.69 je 520000 Sk.

Nezdaniteľná časť sa vypočíta ako 220116 – (základ dane : 4) - dôchodok = 220116 - (520000 : 4) - 85000 = 220116 - 130000 - 85000 = 5116 Sk
.

Ak sa Vám tento článok páčil, tak ho pošlite na

Nezdaniteľná časť "na manželku" za rok 2007

2008-01-06T10:05:00.000+01:00

Ďalšou nezdaniteľnou časťou - teda sumou, ktorá sa pred výpočtom dane odpočíta od základu dane je nezdaniteľná časť na manželku/manžela.

Kto má nárok

Nárok na nezdaniteľnú časť na manželku/manžela si môže uplatiť len fyzická osoba, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt alebo sa na území Slovenskej republiky obvykle zdržiava - fyzická osoba sa obvykle zdržiava na území Slovenskej republiky, ak na území Slovenskej republiky nemá trvalý pobyt, ale sa tu zdržiava aspoň 183 dní v príslušnom kalendárnom roku, a to súvisle alebo v niekoľkých obdobiach - do tohto obdobia sa započítava každý, aj začatý deň pobytu.

Nárok si možno uplatiť vtedy, ako daňovník žije s manželkou v (spoločnej) domácnosti. Podľa § 115 Občianskeho zákonníka "...domácnosť tvoria fyzické osoby, ktoré spolu trvale žijú a spoločne uhrádzajú náklady na svoje potreby". Nie je pritom podstatné, či manželia majú rovnakú adresu trvalého pobytu. Nie je podstatné, či napr. pri rozdielnom trvalom pobyte manželov má jeden z nich nahlásený prechodný pobyt na mieste trvalého pobytu druhého z manželov.

Nárok na nezdaniteľnú časť na manželku/manžela majú aj študenti, dobrovoľne nezamestnaní, invalidi, poberatelia dôchodkov (aj dôchodkov priznaných pred 1.1.2007) a pod.

Nárok na nezdaniteľnú časť na manželku/manžela si možno uplatiť aj vtedy, ak samotná manželka vo svojom daňovom priznaní alebo vo svojom ročnom zúčtovaní dane si uplatní nárok na nezdaniteľnú časť na daňovníka (sama na seba).

Nárok na nezdaniteľnú časť na manželku/manžela nie je možné uplatniť si na partnerku - partnera (družka, druh), s ktoru nie je daňovník zosobášený.

Nárok na nezdaniteľnú časť na manželku nie je vtedy, ak má manželka za rok 2007 vlastný príjem 95616 Sk a vyšší (čo je vlastný príjem čítajte ďalej).

Nárok na nezdaniteľnú časť na manželku nemá daňovník so základom dane 1262928 Sk a vyšším, viď ďalej.

Výška nezdaniteľnej časti na manželku

Ak daňovník dosiahne základ dane (to je suma uvedená na riadku 36 tlačiva DPFO typ A alebo na riadku 69 DPFO typ B) do 880464 Sk, tak nezdaniteľná časť na manželku je daná podľa vzorca: 95616 - vlastný príjem manželky

Ak daňovník dosiahne základ dane vyšší ako 880464 Sk, tak nezdaniteľná časť na manželku je daná podľa vzorca: 315732 – (základ dane : 4) - vlastný príjem manželky, výsledok sa zaokrúhľuje na celé koruny nadol.

Ak daňovník dosiahne základ dane 1262928 Sk a vyšší, tak nezdaniteľná časť na manželku je nula.

Nezdaniteľná časť na manželku v prípade, ak daňovník "mal manželku" len časť roka 2007, je daná ako jednej dvanástina nezdaniteľnej časti základu dane určená podľa vyššie uvedeného postupu krát počet kalendárnych mesiacov, na začiatku ktorých boli splnené podmienky na uplatnenie nezdaniteľnej časti na manželku (boli manželia žijúci v spoločnej domácnosti).

Napríklad ak bol sobáš 6.5.2007, nezdaniteľná časť na manželku bude 1/12-tina z "celoročnej" sumy za mesiace jún až december 2007, teda 7/12-tin z "celoročnej sumy nezdaniteľnej časti.

Vlastný príjem manželky

V roku 2007 došlo k zmene pri posudzovaní vlastného príjmu manželky. Od sumy vlastného príjmu manželky sa odpočítava zaplatené poistné na sociálne a zdravotné poistenie a prípadné príspevky na starobné dôchodkové sporenie.

Do vlastného príjmu manželky - manžela sa započítava v zásade akýkoľvek príjem podľa zákona o dani z príjmov (§ 2 písm.c) zákona), bez ohľadu na to, či ide o príjem ktorý je predmetom dane alebo nie je predmetom dane alebo či ide o príjem oslobodený od dane.

Do vlastného príjmu sa započítava napríklad:

príjem zo závislej činnosti (§ 5 zákona, príjmy zo zamestnania), bez ohľadu na to, či ide o príjem ktorý nie je predmetom dane alebo či ide o príjem od dane oslobodený,
príjem z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 zákona) - pozor, započítava sa samotný "hrubý" príjem, nie príjem znížený o výdavky,
príjem z prenájmu podľa § 6 ods.3 - a to aj v prípadoch, ak ide o príjem od dane oslobodený podľa § 9 ods.1 písm.h) zákona,
príjem z kapitálového majetku (§ 7 zákona) - napríklad úroky v banke, výnosy z cenných papierov, dávky z doplnkového dôchodkového sporenia, plnenia z životného poistenia "na dožitie" atď.,
ostatné príjmy (§ 8 zákona) - napríklad náhodné, príležitostné príjmy, výhry, príjmy z predaja nehnuteľností atď.

Pozor, započítava sa aj:

náhrada príjmu počas práceneschopnosti, vyplácaná zamestnávateľom,
cestovné náhrady či v rámci limitu alebo aj nad limit,
suma, ktorou zamestnávateľ prispieva na stravovanie,
podiely na zisku, hoci nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené,
nemocenské dávky (nemocenské, OČR, materské, vyrovnávací príspevok) vyplácané Sociálnou poisťovňou,
dôchodky, dávky v nezamestnanosti, dávky v hmotnej núdzi podľa zákona č.599/2003 Z.z., sociálna výpomoc a príspevky podľa zákona č.195/1998 Z.z. o sociálnej pomoci.

Uvedené položky sa započítavajú preto, lebo vo všetkých prípadoch ide o príjem. Nie je dôležité, že sú to príjmy od dane oslobodené alebo príjmy ktoré nie sú predmetom dane.

Do vlastného príjmu manželky - manžela sa nezapočítava len príjem:

daňový bonus,
zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť,
štipendium pri sústavnej príprave na povolanie,
štátne sociálne dávky a to..:
rodičovský príspevok (zákon č.280/2002 Z.z.),
príspevok pri narodení dieťaťa (zákon č.235/1998 Z.z.),
zaopatrovací príspevok (zákon č.236/1998 Z.z.),
príspevok na pohreb (zákon č.238/1998 Z.z.),
príspevky pestúnskej starostlivosti (zákon č.265/1998 Z.z.),
prídavok na dieťa (zákon č.600/2003 Z.z.),
vianočný príspevok (zákon č.592/2006 Z.z.)

Od vlastného príjmu manželky sa odpočítava:

poistné na povinné sociálne poistenie zamestnanca,
poistné na povinné sociálne poistenie SZČO,
poistné dobrovoľne poistenej osoby v SP,
preddavky zamestnanca, SZČO a samoplatiteľa na zdravotné poistenie,
nedoplatok z ročného zúčtovania poistného na zdravotné poistenie.

Príklad

Zamestnanec dosiahol za rok 2007 základ dane 300000 Sk. Je to menej ako 880464 Sk, preto bude mať nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na manželku v nekrátenej výške.

Jeho manželka bola v roku 2007 zamestnaná prvé dva mesiace a jej hrubý príjem v zamestnaní bol spolu 30000 Sk. Za tieto dva mesiace zaplatila poistné do Sociálnej a zdravotnej poisťovne 4000 Sk. Od marca do septembra poberala materské, spolu 60000 Sk. Od septembra do konca roka 2007 poberala rodičovský príspevok, spolu 18000 Sk.

Do vlastného príjmu manželky za započítava príjem v zamestnaní (30000 Sk) a materské (60000 Sk). Rodičovský príspevok sa do vlastného príjmu manželky nezapočítava. Od vlastného príjmu manželky sa odpočítava zaplatené poistné (4000 Sk).

Vlastný príjem manželky = 30000 Sk + 60000 Sk - 4000 Sk = 86000 Sk.

Daňovník má podľa § 11 ods.3 písm.a) bod 2.zákona nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na manželku vo výške 95616 Sk - 86000 Sk = 9616 Sk.

Príklad

Živnostník so základom dane (r. 69 DPFO typ B) za rok 2007 vo výške 1000000 Sk. Je to viac ako 880464 Sk, preto bude mať nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na manželku v krátenej výške.

Jeho manželka nepracuje a za rok 2007 nemala žiadne vlastné príjmy. Nezdaniteľná časť základu dane na manželku sa určí postupom podľa § 11 ods.3 písm.b) bod 1.zákona.

Nezdaniteľná časť na manželku = 315732 – (základ dane : 4) - vlastný príjem manželky = 315732 - (1000000 : 4) - 0 = 315732 - 250000 = 65732 Sk.

Príklad

Zamestnanec so základom dane za rok 2007 vo výške 900000 Sk sa oženil 15.9.2007. Jeho manželka dosiahla za (celý) rok 2007 vlastné príjmy vo výške 70000 Sk.

Nezdaniteľná časť na manželku sa určí takto:

Po prvé, nezdaniteľná časť za celý rok by bola = 315732 – (základ dane : 4) - vlastný príjem manželky = 315732 - (900000 : 4) - 70000 = 315732 - 225000 - 70000 = 20732 Sk.

Po druhé, alikvótna časť za 3 mesiace bude (20732 : 12) x 3 = 5183 Sk.

Nezdaniteľná časť na manželku bude suma 5183 Sk.

Daňové priznanie za rok 2007 - príjem v zahraničí

2008-01-05T12:00:00.000+01:00

Niekoľko rád ako na to, ak ste mali v roku 2007 príjem v zahraničí.

1. Kedy musím podať daňové priznanie?

Podľa § 32 zákona č.595/2003 Z.z. o dani z príjmov, daňové priznanie za rok 2007 musíte podať vtedy, ak ste za rok 2007 dosiahli zdaniteľné príjmy presahujúce sumu 47808 Sk (s výnimkami - napr. daňové priznanie nemusí podať daňovník, ktorý splnil príslušné podmienky a požiadal zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania dane). Daňové priznanie ste povinní podať aj vtedy, ak vykazujete daňovú stratu, napr. pri podnikaní.

2. Musím v daňovom priznaní "priznať" aj príjmy dosiahnuté v zahraničí?

Áno, musíte, ale len ak ste tzv. daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou. Takýto daňovník (označuje sa aj slovíčkom "rezident") je ten, kto mal v roku 2007 na Slovensku trvalý pobyt alebo sa na Slovensku zdržiaval v roku 2007 aspoň 183 dní. Za rezidenta sa nepovažuje zahraničný študent alebo "pendler" - zamestnanec, ktorý býva v zahraničí a denne dochádza za prácou na Slovensko (napr. rakúsky manažér bývajúci vo Viedni zamestnaný v Bratislave).

3. V roku 2007 som pracoval v Českej republike (Nemecku, Rakúsku, Maďarsku, vo Veľkej Británií...). Musím aj ja podať daňové priznanie na Slovensku?

Mnoho ľudí, ktorí v roku 2007 pracovali v Českej republike (Nemecku, Rakúsku, Maďarsku, vo Veľkej Británií atď.), nemusí podať daňové priznanie na Slovensku. Túto povinnosť majú len tí ľudia, ktorí sú podľa nášho zákona považovaní za daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou (daňového rezidenta na Slovensku). Viď odpoveď na predchádzajúcu otázku. Takže napríklad Čech, ktorý pracoval v roku 2007 len v Českej republike, určite nemusí podať daňové priznanie na Slovensku. Daňové priznanie na Slovensku nemusí podať ani rodený Slovák, ktorý sa presťahoval do Čiech, na Slovensku zrušil trvalý pobyt a ani sa na Slovensku dlhodobejšie nezdržiava.

4. No dobre, ale ja som mal v roku 2007 trvalý pobyt na Slovensku.

Ak ste v roku 2007 mali trvalý pobyt na Slovensku, tak sa podľa nášho zákona považujete za daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou (daňového rezidenta) na Slovensku. V zásade by ste preto mali podávať na Slovensku daňové priznanie a v ňom by ste mali uviesť aj príjmy v zahraničí.

Píšem "v zásade", lebo to nie je vždy tak. Ak ste príjem dosiahli v krajine, s ktorou má Slovensko uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, je možné, že nebudete musieť podávať daňové priznanie na Slovensku.

5. Tak mi konečne vysvetlite, kedy musím podávať daňové priznanie na Slovensku.

Ak ste pracovali napríklad v Česku, pravdepodobne sa podľa českého zákona o dani z príjmov považujete za daňového rezidenta v Česku. To je vtedy, ak ste v Česku strávili v roku 2007 aspoň 183 dní alebo ak máte v Česku tzv. stály byt = byt, apartmán, dom, izbu a pod., čiže bývate v Česku a ide o bývanie, ktoré máte dlhodobo k dispozícií, nemusí byť vo Vašom vlastníctve a nemusíte mať v Česku trvalý pobyt. (Upozornenie pre študentov - za daňového rezidenta ČR sa nepovažuje ten, kto sa v ČR zdržiava len za účelom štúdia.)

A tu dochádza k tzv. konfliktu záujmov. Podľa nášho zákona ste daňovým rezidentom na Slovensku (lebo na Slovensku máte trvalý pobyt) a súčasne podľa českého zákona ste daňovým rezidentom v Česku.

Táto situácia sa rieši v zmluve o zamedzení dvojitého zdanenia, uzavretej medzi Slovenskom a Českom. Ak sa niekto považuje podľa vnútroštátnych predpisov za daňového rezidenta oboch krajín, postupom daným podľa zmluvy sa určí, kam takýto občan "patrí".

Ak výsledkom bude, že patríte do Česka - tak v Česku podávate ako daňový rezident ČR daňové priznanie z celosvetových príjmov, na Slovensku podávate daňové priznanie len ak ste mali príjmy aj na Slovensku a len z príjmov na Slovensku.

Ak ale výsledkom bude, že patríte na Slovensko - tak v Česku podávate daňové priznanie len z príjmov dosiahnutých v Česku a na Slovensku podávate ako daňový rezident SR daňové priznanie z celosvetových príjmov - teda uvádzate v daňovom priznaní príjmy z Česka i prípadné príjmy na Slovensku.

Kritéria pri rozhodovaní o príslušnosti občana sú zaradom tieto:

občan je rezidentom toho štátu, v ktorom má k dispozícii stály byt,
ak má k dispozícii stály byt v oboch štátoch, považuje sa za rezidenta len toho štátu, ku ktorému má užšie osobné a hospodárske vzťahy (stredisko životných záujmov),
ak nemožno určiť, v ktorom štáte má táto osoba stredisko svojich životných záujmov, alebo ak nemá k dispozícii stály byt v žiadnom štáte, považuje sa za rezidenta len toho štátu, v ktorom sa obvykle zdržiava,
ak sa občan obvykle zdržiava v oboch štátoch alebo sa nezdržiava v žiadnom z nich, považuje sa za rezidenta len toho štátu, ktorého je štátnym príslušníkom,
ak je občan štátnym príslušníkom oboch štátov alebo nie je štátnym príslušníkom žiadneho z nich, príslušné orgány zmluvných štátov upravia túto otázku vzájomnou dohodou.

Poznámka. Rovnako sa postupuje ak by šlo o iné štáty EÚ, USA, Austráliu atď., teda krajiny, s ktorými máme uzatvorené zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia.

6. Z toho mi je jasné, že "patrím na Slovensko" a musím na Slovensku podať daňové priznanie. Ako na to?

Ak ste zistili, že ste daňový rezident SR, mali ste príjmy v zahraničí a úhrn všetkých Vašich zdaniteľných príjmov (SR + zahraničie) je vyšší ako 47808 Sk, tak musíte podať na Slovensku daňové priznanie za rok 2007.

Pri podávaní daňového priznania treba správne vybrať typ daňového priznania. Ak ste mali príjmy výlučne zo závislej činnosti - zamestnanie - na Slovensku i v zahraničí, použijete tlačivo typ "A".

V ostatných prípadoch sa použije tlačivo typ "B" (napríklad ak ste mali príjmy z podnikania, z kapitálového majetku alebo ostatné príjmy zdanené podľa § 8 - a to bez ohľadu na to, či šlo o príjmy na Slovensku alebo v zahraničí).

7. Jasné, použijem tlačivo typ "A". Ako ho vyplním?

Najskôr Vás musím pochváliť za vytrvalosť, že ste to vydržali čítať až sem.

Ešte predtým, než začnete vyplňať tlačivo, si treba zistiť akou metódou sa postupuje pri "zamedzení dvojitého zdanenia". Slovensko má uzatvorených 52 platných zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia - približne v polovici zmlúv sa používa tzv. metóda vyňatia príjmov a v druhej polovici zmlúv sa používa metóda zápočtu dane. Zoznam týchto zmlúv s informáciou podľa akej metódy sa postupuje, nájdete na http://www.drsr.sk/.

Metóda vyňatia príjmov sa používa napr. pri príjmoch z Dánska, Francúzska, Grécka, Holandska, Rakúska, Nemecka, Veľkej Británie a Severného Írska, Talianska.

Metóda zápočtu dane sa používa napr. pri príjmoch z Česka, Írska, Izraela, Maďarska, Kanady, Poľska, USA, Švajčiarska.

Poďme vyplniť tlačivo. (v ďalšom texte komentujem len riadky tlačiva, ktoré sú niečím zaujímavé).

Do riadku 32 započítate (okrem prípadného príjmu zo závislej činnosti na Slovensku) príjem v ČR, prepočítaný na Sk. Príjem v Kč sa prepočítava na Sk pomocou štyroch rôznych metód, najjednoduchšie je použiť priemerný kurz za rok 2007 a ten bol 1,217.

Priemerné kurzy za rok 2007 pre všetky dôležitejšie meny nájdete tu:

http://www.porada.sk/t68513-priemerne-kurzy-skk-voci-vybranym-menam-za-rok-2007-a.html

alebo na http://www.nbs.sk/

Do riadku 33 započítate (okrem prípadného poistného zaplateného na Slovensku) poistné zaplatené v Česku, prepočítané na Sk (prepočet viď vyššie).

V riadku 34 vypočítate rozdiel r.32 - r.33.

Do riadku 36 prenesiete sumu z r.34.

Do riadkov 37 až 43 uvediete nezdaniteľné časti. Aj v prípade, ak ste celý rok 2007 pracovali v zahraničí, máte nárok na nezdaniteľnú časť na daňovníka vo výške buď 95616 Sk alebo nižšej v závislosti od výšky základu dane (neplatí pre poberateľa dôchodku), na manželku, na životné poistenie...

Viac info tu:

http://jozefmihal.blogspot.com/2008/01/nezdaniten-as-na-daovnka-za-rok-2007.html

http://jozefmihal.blogspot.com/2008/01/nezdaniten-as-na-manelku-za-rok-2007.html

Do riadku 44 zapíšete čistý základ dane (r.36 - r.43).

V riadku 45 vypočítate daň ako 19% zo sumy na r.44 (výsledok sa zaokrúhľuje na celé koruny nadol).

Riadky 46, 47 a 48 zostanú prázdne - vyplníte ich len v prípade, ak ste dosiahli v zahraničí príjmy, ktoré podľa príslušnej medzinárodnej zmluvy možno vyňať zo zdanenia (napr. príjem v Rakúsku, Nemecku, viď vyššie).

V prípade príjmov z Česka sú dôležité riadky 49 až 53.

V riadku 49 uvediete úhrnný základ dane z príjmov v Česku. Je to suma príjmu v ČR, započítaná do r.32, od ktorej odpočítame poistné v ČR, započítané do r.33 (výsledok sa zaokrúhľuje na celé koruny nadol).

V riadku 50 uvediete daň zaplatenú v ČR, prepočítanú na Sk (prepočet viď vyššie, suma po prepočte na Sk sa zaokrúhľuje na celé koruny nadol).

V riadku 51 vypočítate percento dane, ktoré bude možné započítať.

Výpočet percenta je podľa vzorca:

r.51 = r.49 deleno r.36, výsledok krát 100.

Výsledok sa zaokrúhľuje sa na dve desatinné miesta matematicky.

Do riadku 52 zapíšete sumu dane zaplatenej v zahraničí, ktorú možno započítať.

Výpočet sumy je podľa vzorca:

r.52 = r.45 krát r.51, výsledok deleno 100.

Zaokrúhľuje sa na celé koruny nahor.

Do riadku 53 zapíšete sumu dane zaplatenej v zahraničí, ktorá je uznaná na zápočet.

Tu uvediete menšiu zo súm uvedených na r.50 a r.52.

Na riadku 54 uvediete daňovú povinnosť ako sumu dane z r.45 zníženú o sumu dane uznanú na zápočet z r.53.

Z ostatných riadkov treba upozorniť na riadky 62 a 63 - tu sa uvádzajú preddavky na daň a daň vybraná zrážkou len z príjmov na Slovensku.

Na riadku 64 alebo 65 vypočítate podľa tam uvedených vzorcov buď daň, ktorú musíte doplatiť alebo daňový preplatok, ktorý Vám musí (ak je to suma aspoň 100 Sk) daňový úrad vrátiť.

8. Dobre. Takže slovenský daňový úrad mi daň, zaplatenú v ČR nevráti.

Presne tak. Ak podáte v ČR daňové priznanie, možno Vám bude určitá časť dane vrátená v ČR - závisí to od konkrétnych okolností a samozrejme od legislatívy platnej v Českej republike.

Výsledkom výpočtov v daňovom priznaní podanom na Slovensku v prípade, že ide o príjem z krajiny, pri ktorom sa uplatňuje princíp zápočtu dane, určite nebude vrátenie dane zaplatenej v cudzine.

Naopak, ak ste dosiahli príjem v krajine, kde sú nižšie sadzby dane ako na Slovensku, budete musieť doplatiť daň z príjmu v zahraničí na Slovensku. To sa Vám môže stať napríklad v prípade (relatívne nízkych) príjmov z Írska.

Na záver - želám Vám len a len daňové preplatky.

Ak sa Vám tento článok páčil, tak ho pošlite na

Predčasný starobný dôchodok z I. piliera

2008-01-02T12:58:00.001+01:00

Kedy má občan nárok na predčasný starobný dôchodok z I. piliera a ako sa vypočíta výška predčasného starobného dôchodku z I. piliera.

Nárok na predčasný starobný dôchodok z I. piliera

Podľa § 67 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, treba splniť tri podmienky:

občan musí byť dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov,
suma predčasného starobného dôchodku ku dňu, od ktorého požiadal o jeho priznanie, je vyššia ako 1, 2-násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa zákona o životnom minime - suma životného minima je v čase od 1.7.2007 do 30.6.2008 stanovená na 5130 Sk, výška predčasného starobného dôchodku priznaného v uvedenom čase teda musí byť vyššia ako 6156 Sk - predčasný starobný dôchodok musí byť aspoň vo výške 6157 Sk,
občanovi môžu chýbať najviac dva roky do dovŕšenia dôchodkového veku.

Výpočet výšky predčasného starobného dôchodku z I. piliera

Suma predčasného starobného dôchodku z I. piliera (zo Sociálnej poisťovne) v prípade občana, ktorý si nesporil v II. pilieri, sa vypočíta podobne ako suma "riadneho" starobného dôchodku:

Predčasný starobný dôchodok = POMB x ODP (počet "odpracovaných" rokov) x ADH - Zníženie

Pri výpočte sa násobia:

Priemerný osobný mzdový bod (viď § 63 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení)
Obdobie dôchodkového poistenia ku dňu vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok v rokoch (§ 60)
Aktuálna dôchodková hodnota (§ 64)

Vysvetlenie týchto pojmov nájdete v iných častiach seriálu o dôchodkoch.

Tento súčin sa zníži o 0, 5 % za každých začatých 30 dní od vzniku nároku na výplatu predčasného starobného dôchodku do dovŕšenia dôchodkového veku.

Príklad

Pán Husička dovŕši dôchodkový vek (62 rokov) 15. augusta 2009. Pán Husička sa rozhodne požiadať o predčasný starobný dôchodok presne rok pred dosiahnutím dôchodkového veku, teda k 15. augustu 2008.

Priemerný osobný mzdový bod pána Husičku, zistený za obdobie rokov 1984 až 2007, má hodnotu 1,1592.

Pán Husička dosiahol k 15. augustu 2008 spolu 42,8220 rokov (15630 dní) dôchodkového poistenia.

Aktuálna dôchodková hodnota v roku 20080 je 249,14 Sk.

Obdobie, za ktoré sa zníži suma predčasného starobného dôchodku je dané ako obdobie od 15. augusta 2008 do 14. augusta 2009 vrátane - čo je 365 dní. Suma predčasného starobného dôchodku sa znižuje o 0,5% za každých začatých 30 dní - v danom prípade sa preto zníži o 6,5%.

Poznámka. Keby pán Husička počkal so žiadosťou o predčasný starobný dôchodok do 20. augusta 2008, suma predčasného starobného dôchodku by sa znížila len o 6%.

Predčasný starobný dôchodok pána Husičku sa vypočíta takto:

93,5% z (1,1592 x 42,8220 x 249,14) = 93,5% z 12367,126 Sk = 11564 Sk (výsledná suma sa zaokrúhľuje na celé koruny nahor, viď § 116 ods. 8 zákona).

Pretože predčasný starobný dôchodok bol priznaný po 1.7.2008, vypočítaná suma sa v súlade s § 82 zákona zvýši o valorizáciu pre rok 2008, čo bude 5% a výsledný predčasný starobný dôchodok pána Husičku bude vo výške 12143 Sk.

Výpočet výšky dôchodku z I. piliera - ďalšie veličiny

2008-01-02T12:50:00.000+01:00

Pozrime sa ešte na niektoré dôležité detaily a na ďalšie veličiny ovplyvňujúce výpočet výšky dôchodku.

Najskôr sa vráťme k definícií rozhodujúceho obdobia - obdobia, za ktoré sa vypočítava priemerný osobný mzdový bod. Ako už bolo povedané, rozhodujúce obdobie je v zásade dané ako obdobie od 1.1.1984 do 31.12. roka pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodkovú dávku.

Avšak - ak v rozhodujúcom období určenom od 1.1.1984 do 31.12. roka pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodkovú dávku:

nie je najmenej dvadsať dva kalendárnych rokov, za ktoré možno určiť osobné mzdové body - napríklad preto, lebo určitý čas občan nebol dôchodkovo poistený - bol dobrovoľne nezamestnaný alebo bol SZČO, ktorá nemusela byť povinne poistená a pod.
alebo je v ňom jeden alebo viac rokov, počas ktorých celý rok trvala tzv. "náhradná doba" = ide najmä o dobu keby mal občan nárok na nemocenské alebo ošetrovné, ďalej dobu starostlivosti o dieťa vo veku do 6 rokov, alebo počas celého roka občan študoval alebo bol na civilnej službe,

tak sa rozhodujúce obdobie predlžuje pred rok 1984 postupne tak, aby v ňom bolo desať kalendárnych rokov, za ktoré možno určiť osobné mzdové body bez zohľadnenia rokov, v ktorých trvala náhradná doba, štúdium alebo civilná služba.

Ak poistenec ani po tomto predĺžení nemá desať kalendárnych rokov, za ktoré možno určiť osobné mzdové body, zisťuje sa priemerný osobný mzdový bod z tohto nižšieho počtu kalendárnych rokov.

Poznámka: Ďalšie málo významné výnimky nájdete v § 63 ods.9 až 12 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení.

Na záver tejto časti ešte jedna dôležitá zásada, týkajúca sa najmä matiek s deťmi: Na určenie priemerného osobného mzdového bodu sa z obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období vylučujú roky, počas ktorých v celom roku trvalo obdobie náhradnej doby, štúdia alebo civilnej služby.

Príklad

Pani Filipovská žiada o dôchodok k 1.októbru 2008. Rozhodujúce obdobie pre výpočet priemerného osobného mzdového bodu (POMB) by mali byť roky 1984 až 2007. Pani Filipovská však v rokoch 1984 a 1985 bola na rodičovskej dovolenke (tá trvala až do 31.3.1986), po ukončení rodičovskej dovolenky pracovala až do 30.9.2008. Pri výpočte POMB sa roky 1984 a 1985 vylúčia z rozhodujúceho obdobia a POMB sa bude počítať len za roky 1986 až 2007.

Obdobie dôchodkového poistenia

Obdobie dôchodkového poistenia (ODP) alebo ľudovo "počet odpracovaných rokov" je druhou veličinou vo vzorci, podľa ktorého sa vypočíta výška dôchodku. Pripomeňme si, že:

Dôchodok = POMB x ODP x ADH

Podľa § 60 zákona, obdobie dôchodkového poistenia je:

obdobie povinného dôchodkového poistenia zamestnanca,
obdobie povinného dôchodkového poistenia SZČO,
obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia,
obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak za toto obdobie nezískali nárok na výsluhový dôchodok (neodslúžili 15 rokov) a ani im nebol priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok,
obdobie zamestnania a náhradné doby (viď vyššie) získané pred 1. januárom 2004 podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004,
obdobie poistenia v zahraničí po 30. apríli 1990.

Pozor, nepomýľte si:

- rozhodujúce obdobie pre určenie priemerného osobného mzdového bodu: to je dané od 1.1.1984, výnimky viď vyššie,

- a obdobie dôchodkového poistenia: to pre ľudí, ktorí pôjdu do dôchodku v týchto rokoch vo väčšine prípadov začína ešte pred rokom 1984 - obvykle už od začatia štúdia na strednej škole.

Poznámka: Ak má poistenec v tom istom období viacero dôchodkových poistení, započítava sa takéto obdobie dôchodkového poistenia len raz.

Napríklad ak počas roka 2006 občan bol povinne dôchodkovo poistený ako zamestnanec a súčasne si počas roka 2006 platil odvody do Sociálnej poisťovne aj ako SZČO, rok 2006 sa do obdobia dôchodkového poistenia započíta iba raz.

Do obdobia dôchodkového poistenia sa nezapočítava obdobie prerušenia povinného dôchodkového poistenia (§ 26).

K prerušeniu povinného dôchodkového poistenia dochádza napríklad v období, kedy zamestnanec čerpá neplatené voľno, má absenciu alebo od 11-teho dňa ošetrovania blízkej osoby. Takéto obdobia sa nezapočítavajú do obdobia dôchodkového poistenia.

Dôchodková hodnota

Treťou veličinou vo vzorci, podľa ktorého sa vypočíta výška dôchodku, je dôchodková hodnota (§ 64).

Dôchodková hodnota je číslo, ktoré autori zákona o sociálnom poistení nastavili tak, aby človek, ktorý bol dôchodkovo poistený 40 rokov, mal dôchodok približne vo výške polovice svojho abstrahovaného priemerného hrubého príjmu.

Výška dôchodkovej hodnoty v rokoch 2004 až 2008:

Rok 2004: 183,58 Sk
Rok 2005: 195,31 Sk
Rok 2006: 214,68 Sk
Rok 2007: 232,51 Sk
Rok 2008: 249,14 Sk

Výška dôchodkovej hodnoty sa každoročne zvyšuje tak, ako sa medziročne zvyšujú priemerné mzdy (...nebolo to po roku 2004 vždy tak, ale o tom niekedy inokedy).

Priemerný osobný mzdový bod

2008-01-02T12:39:00.000+01:00

Pri výpočte dôchodku z I. piliera hrá dôležitú úlohu tzv. priemerný osobný mzdový bod.

Priemerný osobný mzdový bod (§ 63 zákona č.461/2003 Z.z. o sociálnom poistení) sa počíta ako priemer osobných mzdových bodov poistenca v rozhodujúcom období (s výnimkami). Čiže:

POMB =

Súčet osobných mzdových bodov v rozhodujúcom období
deleno
počet rokov trvania dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období.

Výsledok sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor a nesmie byť vyšší ako 3.

Rozhodujúce obdobie, teda obdobie, za ktoré sa vypočítava priemerný osobný mzdový bod, je v zásade dané ako obdobie od 1.1.1984 do 31.12. roka pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodkovú dávku.

Počet rokov trvania dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období sa určí tak, že sa spočítajú dni trvania dôchodkového poistenia, výsledok sa vydelí číslom 365 a zaokrúhli na štyri desatinné miesta nahor.

Osobné mzdové body (§ 62) sa vypočítavajú osobitne za každý rok dôchodkového poistenia ako podiel osobného vymeriavacieho základu za daný rok a všeobecného (priemerného) vymeriavacieho základu, výsledky sa zaokrúhľujú na štyri desatinné miesta nahor. Osobný mzdový bod je obmedzený hodnotou 3.

Osobný vymeriavací základ je úhrn vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil odvody na dôchodkové poistenie za príslušný kalendárny rok (pred rokom 1993 úhrn hrubých zdaniteľných príjmov).

Všeobecný vymeriavací základ (§ 11) je vlastne 12-násobok priemernej mesačnej mzdy za príslušný kalendárny rok. Napríklad za rok 2005 bol všeobecný vymeriavací základ 207 288 Sk a za rok 2006 to bola suma 225 132 Sk (tu je odkaz na tabuľku všeobecných vymeriavacích základov za roky 1949 až 2005).

Zjednodušene: Osobný mzdový bod vyjadruje pomer medzi vašim zárobkom a priemerným zárobkom v danom roku. Ak váš príjem za nejaký rok bol nižší, ako slovenský priemer, za takýto rok máte osobný mzdový bod nižší ako 1. Naopak, ak ste v nejakom roku zarábali viac, ako bol priemer, za ten rok máte osobný mzdový bod vyšší ako 1.

Príklad

Pán Cajlovský je zamestnanec. Za rok 2005 zaplatil odvody na dôchodkové poistenie zo základu (zjednodušene z hrubého príjmu) v úhrne 195 000 Sk a za rok 2006 zo základu v úhrne 240 000 Sk.

Jeho osobný mzdový bod za rok 2005 je: 195000 / 207288 = 0,9408

a za rok 2006 je: 240000 / 225132 = 1,0661

Priemerný osobný mzdový bod vyjadruje priemerný pomer medzi vašim zárobkom a priemerným zárobkom za roky 1984 až do roka predchádzajúceho roku, v ktorom ste splnili podmienky nároku na dôchodok.

Priemerný osobný mzdový bod teda vypočítate tak, že spočítate osobné mzdové body za jednotlivé roky (od roku 1984 až do roka predchádzajúceho roku, kedy odchádzate do dôchodku) a vydelíte počtom rokov trvania dôchodkového poistenia.

Príklad

Pani Danišová žiada o dôchodok k 1.10.2007. Priemerný osobný mzdový bod sa spočíta tak, že sa spočítajú jej osobné mzdové body od roka 1984 až do roka 2006 (výsledok bude 19,8617) a tento súčet sa vydelí počtom rokov trvania dôchodkového poistenia - v čase od 1.1.1984 do 31.12.2006 trvalo jej dôchodkové poistenie spolu 7360 dní, po vydelení 365-timi je to 20,1644 rokov trvania dôchodkového poistenia.

Priemerný osobný mzdový bod je: 19,8617 / 20,1644 = 0,9850

Podľa § 63 ods. 3 zákona sa v prechodnom období trvajúcom do roku 2014, priemerný osobný mzdový bod vyšší ako 1,25 kráti a z hodnoty vyššej ako 1,25 sa započítava len určitá časť.

Konkrétne z hodnoty priemerného osobného mzdového bodu od 1,25 do 3 sa započítava v roku:

2004 40 %,
2005 60 %,
2006 64 %,
2007 68 %,
2008 72 %,
2009 76 %,
2010 80 %,
2011 84 %,
2012 88 %,
2013 92 %,
2014 96 %.

Naopak, podľa § 63 ods. 4 zákona sa v prechodnom období sa navyšuje priemerný osobný mzdový bod nižší ako 1.

Konkrétne k priemernému osobnému mzdovému bodu v hodnote nižšej ako 1 sa pripočíta z rozdielu medzi hodnotou 1 a priemerným osobným mzdovým bodom určeným podľa základného vzorca (viď hore) v roku:

2004 60 %,
2005 40 %,
2006 36 %,
2007 32 %,
2008 28 %,
2009 24 %,
2010 20 %,
2011 16 %,
2012 12 %,
2013 8 %,
2014 4 %.

Príklad

Pán Ďuriš splní podmienky nároku na starobný dôchodok 1. decembra 2007. Priemerný osobný mzdový bod, vypočítaný za roky 1984 až 2006, je pred úpravou podľa § 63 ods. 3 vo výške 2,0973.

Podľa § 63 ods. 3 z hodnoty vyššej ako 1,25 sa v roku 2007 započítava 68%.

Hodnota vyššia ako 1,25 je: 2,0973 – 1,25 = 0,8473
Započítava sa: 68% z 0,8473 = 0,5762

Výsledný priemerný osobný mzdový bod je: 1,25 + 0,5762 = 1,8262

Príklad

Pani Emanová požiada o starobný dôchodok 1. mája 2008. Priemerný osobný mzdový bod, vypočítaný za roky 1984 až 2007, je pred úpravou podľa § 63 ods. 4 vo výške 0,5374.

Podľa § 63 ods. 4 sa k priemernému osobnému mzdovému bodu v roku 2008 pripočítava 28% rozdielu čísla 1 a priemerného osobného mzdového bodu.

Hodnota rozdielu je: 1 – 0,5374 = 0,4626
Pripočítava sa: 28% z 0,4626 = 0,1296

Výsledný priemerný osobný mzdový bod je: 0,5374 + 0,1296 = 0,6670

Výpočet výšky dôchodku z I. piliera

2008-01-02T12:34:00.000+01:00

Suma starobného dôchodku z I. piliera (zo Sociálnej poisťovne) v prípade občana, ktorý si nesporil v II. pilieri, je daná ako súčin troch čísel.

Dôchodok = POMB x ODP (počet "odpracovaných" rokov) x ADH

Pri výpočte sa násobia:

Priemerný osobný mzdový bod (viď § 63 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení
Obdobie dôchodkového poistenia ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok v rokoch (§ 60)
Aktuálna dôchodková hodnota (§ 64)

Poznámka: Pojmy "priemerný osobný mzdový bod" a "aktuálna dôchodková hodnota" budú vysvetlené v nasledujúcich dieloch seriálu.

Konkrétne v roku 2008 platí:

Dôchodok = POMB x ODP x 249,14

Príklad

Pani Boženková dovŕšila dôchodkový vek 12. marca 2008. K tomuto dňu si nárokuje starobný dôchodok.

Priemerný osobný mzdový bod pani Boženkovej, zistený za obdobie rokov 1984 až 2007, má hodnotu 0,9047.

Pani Boženková dosiahla k 12. marcu 2007 spolu 38 rokov a 168 dní dôchodkového poistenia, v prepočte na roky je to 38,4603 rokov dôchodkového poistenia.

Aktuálna dôchodková hodnota v roku 2008 je 249,14 Sk.

Výška starobného dôchodku pani Boženkovej je:

0,9047 x 38,4603 x 249,14 = 8669 Sk (výsledná suma sa zaokrúhľuje na celé koruny nahor, viď § 116 ods. 8 zákona)

Starobný dôchodok - úvod

2008-01-02T12:26:00.000+01:00

Nie je veľa ľudí, ktorí vedia, ako sa podľa súčasného zákona vypočíta dôchodok. Krátkym seriálom článkov o dôchodkoch by som rád rozšíril ich vedomosti.

Na začiatok si povedzme, za akých podmienok má občan nárok na starobný dôchodok.

Nárok na starobný dôchodok z I. piliera

Podľa § 65 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, treba splniť dve podmienky:

občan musí byť dôchodkovo poistený najmenej 10 rokov - podľa navrhovanej novely musí byť dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a
musí dovŕšiť dôchodkový vek - v súčasnosti je to pre mužov 62 rokov, a po uplynutí prechodného obdobia to bude platiť aj pre ženy.

Nárok na starobný dôchodok z II. piliera

Podľa § 30 zákona č. 43/2004 Z.z. o starobnom dôchodkovom sporení, treba splniť dve podmienky:

občan musí získať najmenej 10 rokov starobného dôchodkového sporenia - podľa navrhovanej novely musí získať najmenej 15 rokov starobného dôchodkového sporenia a
musí dovŕšiť dôchodkový vek - viď vyššie.

Poznámka: Nevyžaduje sa, aby dôchodok z II. piliera dosahoval určitú minimálnu výšku. Ak sa s takýmto tvrdením stretnete, ide o zavádzanie verejnosti v rámci "boja" súčasnej vlády o duše sporiteľov a ich vystúpenie z II. piliera.

Príklad

Pán Adámik je zamestnanec, má pomerne slušné príjmy približne na úrovni jedenapolnásobku priemerného slovenského zárobku. Pán Adámik sa v januári 2005 rozhodol vstúpiť do II. piliera. V tom čase mal 48 rokov, dôchodkovo poistený (I. pilier) bol už 30 rokov a do II. piliera sa rozhodol vstúpiť preto, lebo sa domnieval, že určite si potrebných 10 rokov sporiť stihne, nárok na starobný dôchodok z II. piliera mať bude a pri výške jeho príjmov bude dokonca výška dôchodku z II. piliera pomerne zaujímavá.

Prenesme sa do budúcnosti. V roku 2019 pán Adámik dovŕši dôchodkový vek 62 rokov. Z rozličných dôvodov si za roky 2005 až 2019 dokázal sporiť len 11 rokov - isté obdobie bol nezamestnaný vďaka organizačným zmenám u jeho zamestnávateľov (výpovede), istý čas bol dobrovoľne nezamestnaný atď.

Nárok na dôchodok z I. piliera mať bude, pretože bol dôchodkovo poistený spolu 41 rokov.

Ak by sa k 1.1.2008 nezmenil zákon, na dôchodok z II.piliera by nárok mal.

Avšak od 1.1.2008 sa zmenil zákon o starobnom dôchodkovom sporení a na dôchodok z II. piliera bude potrebné sporiť až 15 rokov. Preto podľa zákona platného od 1.1.2008 pán Adámik nárok na dôchodok z II. piliera mať nebude - nárok bude mať len vtedy, ak po dovŕšení dôchodkového veku bude ešte sporiť najmenej počas štyroch chýbajúcich rokov.

Autor v médiách (október - december 2007)

2008-01-01T22:31:00.001+01:00

SME: Noví dôchodcovia dostanú viac (31.12.2007)
SME: Penzie sú už na Ústavnom súde (27.12.2007)
SME: Ako vyjsť s gastrolístkami (13.12.2007)
TREND: Sociálny systém čaká polrok neistoty (6.12.2007)
SME: Mzdy rastú, no nie dostatočne (1.12.2007)
Pravda: Zákon umožní vyhnúť sa vyšším odvodom (27.11.2007)
SME: Žiadať môžete až do konca decembra (21.11.2007)
SME: Mladí ľudia na penziu nemyslia (20.11.2007)
Správy STV: Predčasné dôchodky (18.11.2007)
TREND: Keď sa povie závislá práca (15.11.2007)
SME: Výnosy fondov sa budú porovnávať (13.11.2007)
SME: Vyššie odvody penzisti nepocítia (8.11.2007)
SME: Pracujúci o predčasný dôchodok neprídu (7.11.2007)
Pravda: Vybavenie penzie môže meškať (2.11.2007)
SME: Vláda ťahá invalidov z II. piliera (2.11.2007)
SME: Predseda SVB musí príjmy zdaniť (31.10.2007)
Pravda: Hlasovanie o dôchodkoch (30.10.2007)
TA3: Zmeny v dôchodkoch sú vo finále (29.10.2007)
Pravda: Vláda ušetrí na nemocenskom (26.10.2007)
Expres: Matky by si mali...(25.10.2007)
SME: Práca popri invalidnom dôchodku (17.10.2007)

Odvodové desatoro

2008-01-01T18:24:00.000+01:00

Od 1. januára 2008 sa zvýšil maximálny možný vymeriavací základ na starobné a invalidné poistenie, poistenie v nezamestnanosti a odvod do rezervného fondu na štvornásobok priemernej mzdy - na 75044 Sk.

Súčasne sa však zaviedli obmedzenia pri výpočte osobného mzdového bodu pri výpočte dôchodkov a pri výpočte dávky v nezamestnanosti. Spolu s už existujúcimi obmedzeniami pri výpočte dôchodkov, ktoré znevýhodňujú ľudí s vyšším príjmom - a teda vyšším vymeriavacím základom, je to pre tých, čo lepšie zarábajú (ale nielen tých) možno tá povestná posledná kvapka, ktorá ich dovedie k úvahám, ako legálnym spôsobom znížiť svoj vymeriavací základ a tak znížiť výšku svojich odvodov - a ak sú zamestnancami tak i výšku odvodov ich zamestnávateľa.

Ukážme si desať možností, ako je možné v súlade so zákonmi Slovenskej republiky neplatiť z určitých príjmov odvody.

1. Zamestnanec (a jeho zamestnávateľ) neplatí odvody na sociálne a zdravotné poistenie napríklad z týchto príjmov:

odstupné a odchodné
náhrada za pracovnú pohotovosť
odmeny pri životnom a pracovnom výročí zamestnanca
odmeny pri odchode do starobného dôchodku
plnenia nepeňažného charakteru poskytované zo zisku zamestnávateľa po zdanení
plnenia poskytnuté zamestnávateľom po skončení pracovného pomeru

2. Odvody sa neplatia z príjmov dosiahnutých na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Sú to dohody o vykonaní práce, dohody o brigádnickej práci študentov a dohody o pracovnej činnosti. Výnimkou je len garančné poistenie a úrazové poistenie, ktoré platí zamestnávateľ v úhrnnej výške 1,05% z takto vyplatených príjmov.

Pozor, výnimkou je zdravotné poistenie a osoba, ktorá nemá štatút poistenca štátu a nie je zamestnancom ani SZČO - pri príjme tohto charakteru vyššom ako cca 60000 Sk ročne musí doplácať poistné na zdravotné poistenie.

3. Odvody sa neplatia z príjmov, ktoré dosahuje fyzická osoba - nepodnikateľ - na základe rôznych zmlúv uzatvorených podľa Občianskeho zákonníka: čo sú v praxi inominátna zmluva, zmluva o dielo, príkazná zmluva.

4. Odvody zo svojich príjmov neplatí prokurista obchodnej spoločnosti.

Pozor pri bodoch 3. a 4. je výnimkou zdravotné poistenie a osoba, ktorá nemá štatút zamestnanca ani SZČO - pri príjme tohto charakteru vyššom ako cca 60000 Sk ročne musí platiť (doplácať) poistné na zdravotné poistenie.

5. Štatutári a členovia štatutárnych orgánov právnickych osôb neplatia z príjmov za výkon svojej činnosti odvody na sociálne poistenie.

Pozor, odvody na zdravotné poistenie z týchto príjmov platia.

6. Živnostník pri akomkoľvek vysokom obrate neplatí odvody na sociálne poistenie, ak každý rok zruší a znovu založí živnosť, prípadne využije inštitút pozastavenia živnosti tak, aby každoročne k 1.7. živnosť nemal alebo ju mal pozastavenú.

7. Odvody (a ani dane) sa neplatia z podielov na zisku. Pozor, to platí len v prípade fyzickej osoby majetkovo zúčastnenej na právnickej osobe, ktorá podiely na zisku vypláca alebo fyzickej osoby, ktorá je štatutárom alebo členom štatutárneho orgánu právnickej osoby, ktorá podiely na zisku vypláca.

Teda v prípade s.r.o. musí ísť o spoločníka, v prípade a.s. o akcionára, v prípade družstva o člena družstva. Štatutármi sú konatelia, predseda družstva, predseda predstavenstva, členmi štatutárnych orgánov sú členovia správnych a dozorných rád, kontrolných komisií atď.

V prípade ostatných osôb (zamestnancov bez majetkovej účasti) sa odvody z podielov na zisku platia.

8. Žiadne odvody sa neplatia z príjmov z prenájmu. Z príjmov z prenájmu vo výške do 24900 Sk sa (v zásade) dokonca neplatí ani daň.

9. Z autorských honorárov sa neplatia odvody na sociálne poistenie.

10. Odvody na sociálne a zdravotné poistenie sa neplatia z tzv. náhodných a príležitostných príjmov - príjmov dosiahnutých a zdanených podľa § 8 zákona o dani z príjmov.

Anketa: "Druhý pilier - vstúpite, vystúpite...?"

2008-01-01T08:12:00.000+01:00

Ankety sa zúčastnilo 37 hlasujúcich. Výsledky:

"Nie som v druhom pilieri a chcem doňho vstúpiť" = 3 hlasy (8% hlasujúcich)
"Nie som v druhom pilieri a nechcem doňho vstúpiť" = 12 hlasy (32% hlasujúcich)
"Som v druhom pilieri a chcem v ňom zostať" = 17 hlasov (45% hlasujúcich)
"Som v druhom pilieri a chcem z neho vystúpiť" = 5 hlasov (13% hlasujúcich)

Rok 2007: Spolu 79 seminárov

2007-12-28T10:41:00.000+01:00

Na konci roka je čas bilancovať. V roku 2007 som ako lektor pôsobil na spolu 79 seminároch s účasťou približne 5200 poslucháčov.

Z toho 25 seminárov - s účasťou 1400 poslucháčov - zorganizovala (moja) spoločnosť RELIA s.r.o. (BA, Trnava, Nitra, Žilina).

Zostávajúcich 54 seminárov zorganizovali po celom Slovensku spoločnosti AKADÉMIAPLUS (Zvolen, BB), COMAL (BA), COMPSERVICE (Košice), KONZEK (BA), MARTSIS (Piešťany), RIA (Trenčín), SOPK Bratislava, SOPK Poprad, TEMPO (BA, Košice), T.I.C. (Košice), TOPACADEMY (Topoľčany), TSU (Piešťany) a p. Kalinová (BB), p. Mancová (P.Bystrica) a p. Záňová (D. Kubín).

Všetkým za úspešnú spoluprácu ďakujem a verím, že účastníci seminárov boli spokojní a získané vedomosti zúročili vo svojej praxi.

Všetko najlepšie v roku 2008!

Vyhodnotenie testu: "Aký bude strop vymeriavacieho základu na úrazové poistenie od 1.1.2008?"

2007-12-13T11:19:00.000+01:00

Testu sa zúčastnilo 48 čitateľov, ktorí svoje hlasy rozdelili takto:

28142 Sk = 8 hlasov (16% hlasujúcich)
56283 Sk = 3 hlasy (6% hlasujúcich)
75044 Sk = 7 hlasov (14% hlasujúcich)
Vymeriavací základ na úrazové poistenie nemá strop = 30 hlasujúcich (62% hlasujúcich)

Správna odpoveď je: Vymeriavací základ na úrazové poistenie nemá strop (čo platí pred 31.12.2007 i po 1.1.2008).

Doktorandka s nástupom na materské v marci 2008

2007-12-07T10:54:00.000+01:00

Otázka:

Som doktorandom s hrubým mesačným štipendiom okolo 15 tisíc v dennej forme štúdia na externej vzdelávacej inštitucií a som v 20 týždni tehotenstva. Na materskú idem v polovici marca. Ako som sa dočítala, chcela som dobrovoľné nemocenské poistenie. Čo pre mňa znamená, keď som nestihla tých uvedených 26 týždňov dobrovoľného nemocenského poistenia na maximálnu materskú 15 tisíc? A čo by bolo podľa Vás najvhodnejšie vlastne teraz spraviť ku 1.1.2008? (Katarína)

Odpoveď:

V danej situácií odporúčam neprihlasovať sa na dobrovoľné nemocenské poistenie (DNP). Na materskú z DNP by ste síce nárok mali ale keďže DNP by pred nástupom na materskú trvalo menej ako 26 týždňov, mali by ste materskú len 148 Sk na deň, približne 4500 Sk mesačne.

Materská z poistenia zamestnanca - doktoranda - by sa Vám nepriznala, pretože ako doktorand sa za zamestnanca od 1.1.2008 nepovažujete a povinné nemocenské poistenie zamestnanca (doktoranda) Vám zaniká k 31.12.2007.

Avšak: ak sa na DNP neprihlásite, budete mať nárok na materské z poistenia zamestnanca (doktoranda), ktoré Vám skončí k 31.12.2007 a to vďaka tomu, že na materskú pôjdete v tzv. ochrannej lehote . Ochranná lehota trvá 6 mesiacov po skončení poistenia zamestnanca. Ochranná lehota sa však ruší vznikom nového nemocenského poistenia, preto by ste sa na DNP prihlasovať nemali.

Materské z nemocenského poistenia zamestnanca sa potom vypočíta z rozhodujúceho obdobia - čo bude rok 2006 (predpokladám, že doktorandkou ste sa stali ešte pred rokom 2007). Materské tak bude 55% z Vášho priemerného hrubého mesačného štipendia za rok 2006.

Pozor, aj vo Vašej situácií existuje cesta, ako mať materské 15000 Sk mesačne. Takéto materské získate, ak sa pred nástupom na materské zamestnáte (uzavriete niekde pracovný pomer), ideálne so začiatkom od februára 2008 a s platom za február vo výške 28000 Sk.

Doktorandi a druhý pilier

2007-12-05T22:56:00.000+01:00

Otázka:

Kvôli úrazu som sa osobne neprihlásila do II. piliera, neviem, či som bola do neho prihlásená sociálnou poisťovňou. Vy však doktorandom platiť si dôchodkové poistenie neodporúčate ako pridrahý systém. Môžem sa spýtať prečo, resp. čo považujete za jeho výhodnú aleternatívu?

Ak by som sa rozhodla si dôchodkové poistenie neplatiť, budem z II. piliera vyradená alebo sa budem môcť za 4 roky do systému vrátiť a opäť sporiť aj v II. pilieri?

Ak som sociálnou poisťovňou nebola zaradená do II. piliera, budem môcť doň vstúpiť po 1.1. ? Ak by som sa však rozhodla si teraz dôchodkové poistenie neplatiť, ale začať až o 4 roky znamená to, že do II. piliera už nebudem môcť vstúpiť?

Odpoveď:

Po prvé, dobrovoľné dôchodkové poistenie doktorandom a všeobecne nikomu neodporúčam preto, lebo je to "drahé". Usporené peniaze radšej investujte do svojho vzdelania, do splátok hypotéky alebo sporenia na byt, do cestovania alebo ich radšej utraťte v nejakej príjemnej spoločnosti priateľov a známych. Všetky uvedené investície sa Vám v budúcnosti zhodnotia lepšie, ako financovanie Sociálnej poisťovne alebo ako prostriedky uložené na dôchodkovom účte v II. pilieri.

Po druhé, počas prvého polroka 2008 sa druhý pilier "otvára". Ten, kto v ňom je, z neho môže vystúpiť a naopak ten, kto v ňom nie je, doň môže vstúpiť.

Preto si zistite v Sociálnej poisťovni, ako ste na tom a zariaďte sa ako uznáte za vhodné. Zostaňte v II. pilieri, vstúpte, vystúpte... čokoľvek urobíte, môžete urobiť aj ak počas prvého polroka 2008 nebudete dobrovoľne dôchodkovo poistená.

Pokiaľ ide o účasť v II. pilieri, nie je problém, ak nebudete počas štúdia dobrovoľne dôchodkovo poistená a odvody a príspevky do II. piliera začnete platiť až o niekoľko rokov v zamestnaní alebo pri podnikaní.

Doktorandka - PN začala v roku 2007, pokračuje v roku 2008

2007-12-05T22:41:00.000+01:00

Otázka:

Som doktorandka v 1. roku štúdia a po 2 týždňoch zamestnania sa mi stal úraz. Som dlhodobo na PN a budem PN aj v januári. Mám nárok na PN aj v januári alebo mi nárok zaniká a mám sa prihlásiť ako dobrovoľný poistenec? Budem mať ako dobrovoľne poistená osoba nárok na nemocenské dávky? Ak hej, kedy a s akým vymeriavacím základom by ste mi odporučili sa poistiť? Ďakujem pekne (Smetanová).

Odpoveď:

Práceneschopnosť začala v roku 2007 - v čase, kedy ste boli ako doktorandka "zamestnancom" vysokej školy, boli ste nemocensky poistená ako "zamestnanec" a preto počas tejto práceneschopnosti dostávate nemocenské.

Ak sa táto PN neskončí v roku 2007 ale bude pokračovať aj v roku 2008, tak hoci podľa novely zákona stratíte postavenie zamestnanca a nebudete už poistená ako "zamestnanec", nárok na nemocenské budete mať až do skončenia PN - najdlhšie však po dobu 52 týždňov trvania tejto PN.

Preto sa nemusíte báť, že po 1.1.2008 prídete o nemocenské pri uvedenej PN.

Avšak ak by Vám vznikla nejaká nová PN (úraz, choroba) po 11.2.2008, ak nebudete dobrovoľne nemocensky poistená, nebudete už mať nárok na nemocenské.

Poznámka. Preto po 11.2.2008, lebo k 1.1.2008 doktorandom zo zákona zaniká povinné nemocenské poistenie. Do 11.2.2008 však beží tzv. ochranná lehota - tá trvá 42 dní po skončení povinného nemocenského poistenia - a preto ak by ste šli na novú PN v tomto čase, mali by ste ešte nárok na nemocenské.

Ak ste častejšie chorá (prípadne Vám "hrozí" otehotnenie) odporúčam Vám po 1.1.2008 prihlásiť sa na dobrovoľné nemocenské poistenie. Vymeriavací základ si môžete zvoliť aký sama chcete a to v rozmedzí od 8100 Sk po 28142 Sk. Sadzba poistného je 4,4% zo zvoleného vymeriavacieho základu. Nemocenské alebo materské je v zásade 55% zo zvoleného základu. Ak sa rozhodnete pre dobrovoľné nemocenské poistenie, tak odporúčam zvoliť si čo najvyšší základ - teda 28142 Sk. Keď už, tak nech to stojí za to. Pripomeniem ešte, že poistné na dobrovoľné nemocenské poistenie sa neplatí za obdobie, kedy dotyčný(á) poberá nemocenské dávky.